Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 7/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. K. a Ing. A. K., obaja bytom T., a D. K., T., zastúpených

advokátkou JUDr. M. K., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46

ods. 1, a postupom Okresného súdu

Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského súdu

v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Okresného súdu Dolný

Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Žiline

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. K., Ing. A. K. a D. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára

2009 a 4. mája 2009 doručená sťažnosť Ľ. K., Ing. A. K. a D. K. (ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48

od. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu Dolný

Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

, postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia uviedli, že rozsudkom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

z 20. septembra 2004 boli zaviazaní zaplatiť sumu 699 187,90 Sk v prospech

Štátneho fondu rozvoja bývania a súčasne ich tento súd uznesením z 30. novembra 2003

zaviazal zaplatiť sumu 34 955 Sk z titulu trov konania na účet okresného súdu a konanie

v časti o zaplatenie sumy 34 000 Sk zastavil. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie.

Krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. uznesením z 31. októbra 2005 ich

odvolaniu nevyhovel a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Na základe právoplatného rozhodnutia okresný súd nariadil výkon rozhodnutia

a uznesením č. k. -53 zo 6. augusta 2007 nevyhovel námietkam povinných

(sťažovateľov) proti nariadenej exekúcii v časti týkajúcej sa sumy 699 187,49 Sk, vo zvyšku

námietky zamietol a predbežnú výšku trov exekúcie určil na sumu 106 000 Sk. Na základe

odvolania sťažovateľov krajský súd uznesením č. k. -88 z 30. septembra

2008 potvrdil uznesenie okresného súdu, zrušil ho len v časti vyčíslenia predbežných trov

exekúcie a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovatelia tvrdili, že rozhodnutie okresného súdu, ktoré bolo podkladom pre

povolenie výkonu rozhodnutia, im nebolo riadne doručené, preto sa nestalo právoplatným

a vykonateľným. Z toho dôvodu nepostupoval okresný súd správne, keď povolil výkon

exekúcie. Rozhodnutie okresného súdu nebolo doručené v súlade s príslušnými

ustanoveniami , pričom rozsudok doteraz s vyznačením

právoplatnosti ani nevideli. Tento stav naďalej trvá, keď pohľadávka, ktorú vedie súdny

exekútor JUDr. J. K. (sp. zn. EX 20/2007), je plne uspokojená, čo znamená, že pohľadávka

už zanikla. Krajský súd k ich námietkam však neprihliadol a nedostatky neodstránil,

obmedzil sa len na všeobecné konštatovania.

Sťažovatelia v doplnení sťažnosti doručenej ústavnému súdu 4. mája 2009 tvrdili, že

okresný súd uznesením z 25. februára 2009 v konaní vedenom pod sp. zn.

vydal uznesenie, ktorým zastavil exekúciou, ktorú pôvodne napadli v celom rozsahu,

a zaviazal sťažovateľov na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Okresný súd

zastavil exekúciu z dôvodu jej neprípustnosti s odôvodnením, že pohľadávka bola v celom

rozsahu uhradená. Sťažovatelia tvrdili, že aj v tomto konaní bol postup okresného súdu

nesprávny, pretože vychádzal z právoplatného rozhodnutia okresného súdu, ktoré však

nebolo doručené účastníkom konania v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku. Rozhodnutia sa tak nestali právoplatnými a vykonateľnými. Aj keby

mohli podať návrh na zastavenie exekúcie, aj tak by úspešní neboli, pretože o veci by

rozhodoval ten istý súd, rozhodnutie by bolo v ich neprospech. Okresný súd bol navyše

viazaný rozhodnutím krajského súdu č. k. -88, preto musel exekúciu

zastaviť. Bolo by preto zbytočné podávať akékoľvek odvolanie, keďže odvolací súd vo veci

už rozhodol a svoj názor by nezmenil, a preto by museli znova absolvovať celý proces

konania na súde.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní č. , a to konkrétne

nedoručením rozhodnutia Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu

a vyznačením právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku vydaného dňa 20.09.2004 v tomto

konaní, bolo porušené ústavné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa

článku 46 ods. 1 a ústavné právo sťažovateľov na právnu

pomoc pred súdmi a inými orgánmi podľa .

Postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní č. a postupom

Krajského súdu v Žiline v konaní č. ako odvolacieho súdu bolo porušené

ústavné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky, ústavné právo sťažovateľov na právnu pomoc pred súdmi a inými

orgánmi podľa a právo na rýchly a spravodlivý

proces podľa .

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 20.09.2004 vydaný v konaní

č. sa nestal právoplatným a vykonateľným. Okresný súd Dolný Kubín je

povinný vymazať doložku vykonateľnosti z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa

20.09.2004 vydaného v konaní č. .

Okresný súd v Dolnom Kubíne je povinný doručiť rozhodnutie Krajského súdu

v Žiline, ktorým sa rozhodlo o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne zo

dňa 20.09.2004 vydaného v konaní č. .

Okresný súd v Dolnom Kubíne je povinný zastaviť exekúciu vedenú JUDr. J. K. voči

sťažovateľom pod č. EX 20/2007 na základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa

20.09.2004 vydaného v konaní č. a priznať sťažovateľom náhradu trov

exekučného konania vrátane trov konania o námietkach v I. aj II. stupni.

Ústavný súd priznáva sťažovateľom primerané zadosťučinenie 100.000,-Sk.

Ústavný súd priznáva sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

66.924,80,-Sk. (...)

Postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní č. , a to konkrétne

nedoručením rozhodnutia Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu

a vyznačením právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku vydaného dňa 20.09.2004 v tomto

konaní, bolo porušené ústavné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa

článku 46 ods. 1 a ústavné právo sťažovateľov na právnu

pomoc pred súdmi a inými orgánmi podľa .

Postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní č. a postupom

Krajského súdu v Žiline v konaní č. ako odvolacieho súdu bolo porušené

ústavné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky, ústavné právo sťažovateľov na právnu pomoc pred súdmi a inými

orgánmi podľa a právo na rýchly a spravodlivý

proces podľa .

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 20.09.2004 vydaný v konaní

č. sa nestal právoplatným a vykonateľným. Okresný súd Dolný Kubín je

povinný vymazať doložku vykonateľnosti z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa

20.09.2004 vydaného v konaní č. .

Okresný súd v Dolnom Kubíne je povinný doručiť rozhodnutie Krajského súdu

v Žiline, ktorým sa rozhodlo o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne

zo dňa 20.09.2004 vydaného v konaní č. .

Okresný súd v Dolnom Kubíne je povinný zastaviť exekúciu vedenú JUDr. J. K. voči

sťažovateľom pod č. EX 20/2007 na základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa

20.09.2004 vydaného v konám č. a priznať sťažovateľom náhradu trov

exekučného konania vrátane trov konania o námietkach v I. aj II. stupni.

Zrušujú sa:

Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 06.08.2007, č.k. -53,

Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.09.2008, č.k. -88,

Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 25.02.2009, č.k. -98.

Ústavný súd priznáva sťažovateľom primerané zadosťučinenie 9.999,-EUR.

Ústavný súd priznáva sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

3.332,89,-EUR. (...)“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu skúma ústavný súd, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrhy, ktoré sú zjavne neopodstatnené.

a) Predmetom sťažnosti boli tvrdenia sťažovateľov, že rozsudkom okresného súdu

č. k. -69 z 20. septembra 2004 v spojení s uznesením toho istého súdu

z 20. novembra 2003 a uznesením krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

z 31. októbra 2005 boli porušené ich základné práva zaručené v čl. 46 ods. 1,

a .

Jednou zo základných podmienok na prijatie sťažnosti podľa na ďalšie

konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v , t. j.

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ).

Pretože napadnuté rozhodnutia sa stali právoplatné ešte v roku 2005 a predmetná

sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 29. januára 2009, bola teda doručená potom, keď

už dávno uplynula lehota ustanovená v , preto bolo

potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako návrh podaný oneskorene.

b) Sťažovatelia napadli aj uznesenie okresného súdu č. k. -53

zo 6. augusta 2007.

Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

O odvolaní sťažovateľov proti rozhodnutiu okresného súdu č. k. -53

zo 6. augusta 2007 rozhodoval krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.

30. septembra 2008. Sťažovatelia teda využili riadny opravný prostriedok, a to odvolanie,

čím sa mohli domôcť účinnej ochrany nimi označených základných práv na spravodlivé

súdne konanie už v konaní pred krajským súdom, preto v tejto časti bolo treba sťažnosť

odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

c) Sťažovatelia napadli touto ústavnou sťažnosťou aj rozhodnutie krajského súdu

č. k. -88 z 30. septembra 2008, ktorý rozhodoval o opravnom prostriedku

proti rozhodnutiu okresného súdu č. k. -53 zo 6. augusta 2007.

Podľa judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu

do takého práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis sp. zn. a v ňom citovaná

judikatúra).

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné tiež

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo zisteného skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu

vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Z odôvodnenia relevantnej časti napadnutého rozhodnutia krajského súdu najmä

vyplýva:

„(...) Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods.3 zákona,

patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1 (§ 5 ods.2 vyhlášky).

Podľa ust. o exekútoroch a exekučnej činnosti

v zmysle zmien a doplnkov (ďalej Exekučný poriadok), exekútor upustí od vykonania

exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania

exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania

exekúcie súhlasí.

Z ust. § 4 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že základom na určenie odmeny súdneho

exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie (v prejednávanej

veci išlo o takúto exekúciu) je zásadne výška vymáhanej pohľadávky. To však neplatí

v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až § 16 vyhlášky určuje inak. Vtedy sa odmena súdneho

exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na

exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V prípade čiastočného

zastavenia exekúcie sa v zmysle § 16 ods. 1 vyhlášky odmena exekútora pre exekúcie na

peňažné plnenie určí podľa § 5, pričom jej základom je výška pohľadávky, ktorá sa naďalej

vymáha.

Ako vyplýva z preskúmavanej veci jej predmetom bolo vymoženie sumy Sk

699.187,49 s príslušenstvom. Keďže správne prvostupňový súd námietkam vznesených

povinnými 2/ a 3/ proti exekúcii vyhovel a to čo do vymoženia sumy vo výške Sk 699.187,49,

v tejto časti bude exekúcia zastavená. Preto o trovách exekúcie bude dôvodné rozhodovať

podľa vyhlášky č. . Keďže v tejto časti bolo odvolanie povinných 2/

a 3/ dôvodné, odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako v tejto časti rozhodnutie okresného

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolací súd iné pochybenie v napadnutom uznesení nenašiel, a preto v časti

výrokoch, ktorými prvostupňový súd jednak v časti námietkam proti exekúcii vznesených

povinnými 2/ a 3/ vyhovel a vo zvyšnej časti zamietol, uznesenie okresného súdu potvrdil.

(...)“

Podľa názoru ústavného súdu uvedený postup krajského súdu pri odôvodňovaní

rozhodnutia a svojho právneho názoru vo veci sťažovateľov nemožno považovať za zjavne

neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sa sťažovatelia so skutkovým hodnotením

a následne s právnym názorom krajského súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť

k záveru o zjavnej neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. V konečnom

dôsledku však ústavný súd nie je opravným súdom skutkových omylov a právnych názorov

krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci krajského súdu je

opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s a kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov,

ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý

právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený,

resp. ústavne nekomformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom by bolo možné uvažovať v prípade, ak by sa ten natoľko odchýlil od

znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru

ústavného súdu predmetný právny výklad krajským súdom takéto nedostatky nevykazuje,

a preto bolo potrebné v tejto časti sťažnosť ako neopodstatnenú odmietnuť.

d) Zo sťažnosti napokon vyplýva, že sťažovatelia napadli aj rozhodnutie okresného

súdu č. k. -98 z 25. februára 2009.

Právomoc krajského súdu preskúmať postup okresného súdu aj z hľadiska

namietaných dôvodov vylučuje právomoc ústavného súdu. Z poučenia na konci

napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že sťažovatelia majú právo podať

opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, o ktorom bude rozhodovať krajský súd,

samozrejme, v prípade vyžitia tohto opravného prostriedku. Podľa

preto neprichádza do úvahy preskúmanie postupu a rozhodnutia okresného súdu ústavným

súdom. V okolnostiach danej veci nemôže obstáť ani argument sťažovateľov, že nedôverujú

ani okresnému súdu, ani krajskému súdu pri rozhodovaní v tejto veci, pretože ak by to tak aj

bolo, majú právo využiť procesné prostriedky podľa , aby

v ich veci rozhodovali nezávislé a nestranné súdy. V tomto štádiu konania sa však

vzhľadom na princíp subsidiarity nemôžu domáhať ochrany na ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov bola ich sťažnosť v tejto časti odmietnutá pre nedostatok

právomoci ústavného súdu.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010