Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 7/2010
PDF · 206.97 KB
No categories available
II. ÚS 7/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. K. a Ing. A. K., obaja bytom T., a D. K., T., zastúpených
advokátkou JUDr. M. K., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46
ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 192/2003, postupom Krajského súdu
v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 32/2005, postupom Okresného súdu Dolný
Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 157/2007 a postupom Krajského súdu v Žiline
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 CoE 87/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ľ. K., Ing. A. K. a D. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára
2009 a 4. mája 2009 doručená sťažnosť Ľ. K., Ing. A. K. a D. K. (ďalej len „sťažovatelia“),
ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48
od. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dolný
Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 192/2003, postupom
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
8 Co 32/2005, postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 157/2006
a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 CoE 87/2008.
Sťažovatelia uviedli, že rozsudkom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Cb 192/2003 z 20. septembra 2004 boli zaviazaní zaplatiť sumu 699 187,90 Sk v prospech
Štátneho fondu rozvoja bývania a súčasne ich tento súd uznesením z 30. novembra 2003
zaviazal zaplatiť sumu 34 955 Sk z titulu trov konania na účet okresného súdu a konanie
v časti o zaplatenie sumy 34 000 Sk zastavil. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie.
Krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 32/2005 uznesením z 31. októbra 2005 ich
odvolaniu nevyhovel a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Na základe právoplatného rozhodnutia okresný súd nariadil výkon rozhodnutia
a uznesením č. k. 3 Er 157/2007-53 zo 6. augusta 2007 nevyhovel námietkam povinných
(sťažovateľov) proti nariadenej exekúcii v časti týkajúcej sa sumy 699 187,49 Sk, vo zvyšku
námietky zamietol a predbežnú výšku trov exekúcie určil na sumu 106 000 Sk. Na základe
odvolania sťažovateľov krajský súd uznesením č. k. 5 CoE 87/2008-88 z 30. septembra
2008 potvrdil uznesenie okresného súdu, zrušil ho len v časti vyčíslenia predbežných trov
exekúcie a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
Sťažovatelia tvrdili, že rozhodnutie okresného súdu, ktoré bolo podkladom pre
povolenie výkonu rozhodnutia, im nebolo riadne doručené, preto sa nestalo právoplatným
a vykonateľným. Z toho dôvodu nepostupoval okresný súd správne, keď povolil výkon
exekúcie. Rozhodnutie okresného súdu nebolo doručené v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, pričom rozsudok doteraz s vyznačením
právoplatnosti ani nevideli. Tento stav naďalej trvá, keď pohľadávka, ktorú vedie súdny
exekútor JUDr. J. K. (sp. zn. EX 20/2007), je plne uspokojená, čo znamená, že pohľadávka
už zanikla. Krajský súd k ich námietkam však neprihliadol a nedostatky neodstránil,
obmedzil sa len na všeobecné konštatovania.
Sťažovatelia v doplnení sťažnosti doručenej ústavnému súdu 4. mája 2009 tvrdili, že
okresný súd uznesením z 25. februára 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 157/2007
vydal uznesenie, ktorým zastavil exekúciou, ktorú pôvodne napadli v celom rozsahu,
a zaviazal sťažovateľov na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Okresný súd
zastavil exekúciu z dôvodu jej neprípustnosti s odôvodnením, že pohľadávka bola v celom
rozsahu uhradená. Sťažovatelia tvrdili, že aj v tomto konaní bol postup okresného súdu
nesprávny, pretože vychádzal z právoplatného rozhodnutia okresného súdu, ktoré však
nebolo doručené účastníkom konania v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku. Rozhodnutia sa tak nestali právoplatnými a vykonateľnými. Aj keby
mohli podať návrh na zastavenie exekúcie, aj tak by úspešní neboli, pretože o veci by
rozhodoval ten istý súd, rozhodnutie by bolo v ich neprospech. Okresný súd bol navyše
viazaný rozhodnutím krajského súdu č. k. 5 CoE 87/2008-88, preto musel exekúciu
zastaviť. Bolo by preto zbytočné podávať akékoľvek odvolanie, keďže odvolací súd vo veci
už rozhodol a svoj názor by nezmenil, a preto by museli znova absolvovať celý proces
konania na súde.
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní č. 4Cb 192/203, a to konkrétne
nedoručením rozhodnutia Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu 8Co/32/2005
a vyznačením právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku vydaného dňa 20.09.2004 v tomto
konaní, bolo porušené ústavné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ústavné právo sťažovateľov na právnu
pomoc pred súdmi a inými orgánmi podľa § 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní č. 3Er/157/2007 a postupom
Krajského súdu v Žiline v konaní č. 5CoE/87/2008 ako odvolacieho súdu bolo porušené
ústavné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, ústavné právo sťažovateľov na právnu pomoc pred súdmi a inými
orgánmi podľa § 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na rýchly a spravodlivý
proces podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 20.09.2004 vydaný v konaní
č. 4C 192/2003 sa nestal právoplatným a vykonateľným. Okresný súd Dolný Kubín je
povinný vymazať doložku vykonateľnosti z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa
20.09.2004 vydaného v konaní č. 4C 192/2003.
Okresný súd v Dolnom Kubíne je povinný doručiť rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline, ktorým sa rozhodlo o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne zo
dňa 20.09.2004 vydaného v konaní č. 4C 192/2003.
Okresný súd v Dolnom Kubíne je povinný zastaviť exekúciu vedenú JUDr. J. K. voči
sťažovateľom pod č. EX 20/2007 na základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa
20.09.2004 vydaného v konaní č. 4C 192/2003 a priznať sťažovateľom náhradu trov
exekučného konania vrátane trov konania o námietkach v I. aj II. stupni.
Ústavný súd priznáva sťažovateľom primerané zadosťučinenie 100.000,-Sk.
Ústavný súd priznáva sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
66.924,80,-Sk. (...)
Postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní č. 4Cb 192/203, a to konkrétne
nedoručením rozhodnutia Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu 8Co/32/2005
a vyznačením právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku vydaného dňa 20.09.2004 v tomto
konaní, bolo porušené ústavné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ústavné právo sťažovateľov na právnu
pomoc pred súdmi a inými orgánmi podľa § 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní č. 3Er/157/2007 a postupom
Krajského súdu v Žiline v konaní č. 5CoE/87/2008 ako odvolacieho súdu bolo porušené
ústavné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, ústavné právo sťažovateľov na právnu pomoc pred súdmi a inými
orgánmi podľa § 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na rýchly a spravodlivý
proces podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 20.09.2004 vydaný v konaní
č. 4C 192/2003 sa nestal právoplatným a vykonateľným. Okresný súd Dolný Kubín je
povinný vymazať doložku vykonateľnosti z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa
20.09.2004 vydaného v konaní č. 4C 192/2003.
Okresný súd v Dolnom Kubíne je povinný doručiť rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline, ktorým sa rozhodlo o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne
zo dňa 20.09.2004 vydaného v konaní č. 4C 192/2003.
Okresný súd v Dolnom Kubíne je povinný zastaviť exekúciu vedenú JUDr. J. K. voči
sťažovateľom pod č. EX 20/2007 na základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa
20.09.2004 vydaného v konám č. 4C 192/2003 a priznať sťažovateľom náhradu trov
exekučného konania vrátane trov konania o námietkach v I. aj II. stupni.
Zrušujú sa:
Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 06.08.2007, č.k. 3Er/157/2007-53,
Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.09.2008, č.k. 5CoE/87/2008-88,
Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 25.02.2009, č.k. 3Er/157/2007-98.
Ústavný súd priznáva sťažovateľom primerané zadosťučinenie 9.999,-EUR.
Ústavný súd priznáva sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
3.332,89,-EUR. (...)“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktoré
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu skúma ústavný súd, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrhy, ktoré sú zjavne neopodstatnené.
a) Predmetom sťažnosti boli tvrdenia sťažovateľov, že rozsudkom okresného súdu
č. k. 4 Cb 192/2003-69 z 20. septembra 2004 v spojení s uznesením toho istého súdu
z 20. novembra 2003 a uznesením krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
8 Co 32/2005 z 31. októbra 2005 boli porušené ich základné práva zaručené v čl. 46 ods. 1,
čl. 47 a čl. 48 ods. 2 ústavy.
Jednou zo základných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie
konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j.
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto
kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03).
Pretože napadnuté rozhodnutia sa stali právoplatné ešte v roku 2005 a predmetná
sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 29. januára 2009, bola teda doručená potom, keď
už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, preto bolo
potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako návrh podaný oneskorene.
b) Sťažovatelia napadli aj uznesenie okresného súdu č. k. 34 Er 57/0207-53
zo 6. augusta 2007.
Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva
z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu
právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická
osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi
orgánmi Slovenskej republiky.
O odvolaní sťažovateľov proti rozhodnutiu okresného súdu č. k. 34 Er 57/2007-53
zo 6. augusta 2007 rozhodoval krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5 CoE 87/2008
30. septembra 2008. Sťažovatelia teda využili riadny opravný prostriedok, a to odvolanie,
čím sa mohli domôcť účinnej ochrany nimi označených základných práv na spravodlivé
súdne konanie už v konaní pred krajským súdom, preto v tejto časti bolo treba sťažnosť
odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
c) Sťažovatelia napadli touto ústavnou sťažnosťou aj rozhodnutie krajského súdu
č. k. 5 CoE 87/2008-88 z 30. septembra 2008, ktorý rozhodoval o opravnom prostriedku
proti rozhodnutiu okresného súdu č. k. 3 Er 57/2007-53 zo 6. augusta 2007.
Podľa judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú
neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo
slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu
do takého práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis sp. zn. III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná
judikatúra).
Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné tiež
pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani
preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený
skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo zisteného skutkového stavu všeobecný súd
vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať
rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo
samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové
a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu
vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného
hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie
základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).
Z odôvodnenia relevantnej časti napadnutého rozhodnutia krajského súdu najmä
vyplýva:
„(...) Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods.3 zákona,
patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1 (§ 5 ods.2 vyhlášky).
Podľa ust. § 46 ods.3 zákona č. 233/1995 o exekútoroch a exekučnej činnosti
v zmysle zmien a doplnkov (ďalej Exekučný poriadok), exekútor upustí od vykonania
exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania
exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania
exekúcie súhlasí.
Z ust. § 4 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že základom na určenie odmeny súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie (v prejednávanej
veci išlo o takúto exekúciu) je zásadne výška vymáhanej pohľadávky. To však neplatí
v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až § 16 vyhlášky určuje inak. Vtedy sa odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na
exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V prípade čiastočného
zastavenia exekúcie sa v zmysle § 16 ods. 1 vyhlášky odmena exekútora pre exekúcie na
peňažné plnenie určí podľa § 5, pričom jej základom je výška pohľadávky, ktorá sa naďalej
vymáha.
Ako vyplýva z preskúmavanej veci jej predmetom bolo vymoženie sumy Sk
699.187,49 s príslušenstvom. Keďže správne prvostupňový súd námietkam vznesených
povinnými 2/ a 3/ proti exekúcii vyhovel a to čo do vymoženia sumy vo výške Sk 699.187,49,
v tejto časti bude exekúcia zastavená. Preto o trovách exekúcie bude dôvodné rozhodovať
podľa § 5 ods.2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. Keďže v tejto časti bolo odvolanie povinných 2/
a 3/ dôvodné, odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako v tejto časti rozhodnutie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odvolací súd iné pochybenie v napadnutom uznesení nenašiel, a preto v časti
výrokoch, ktorými prvostupňový súd jednak v časti námietkam proti exekúcii vznesených
povinnými 2/ a 3/ vyhovel a vo zvyšnej časti zamietol, uznesenie okresného súdu potvrdil.
(...)“
Podľa názoru ústavného súdu uvedený postup krajského súdu pri odôvodňovaní
rozhodnutia a svojho právneho názoru vo veci sťažovateľov nemožno považovať za zjavne
neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sa sťažovatelia so skutkovým hodnotením
a následne s právnym názorom krajského súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť
k záveru o zjavnej neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani
oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. V konečnom
dôsledku však ústavný súd nie je opravným súdom skutkových omylov a právnych názorov
krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci krajského súdu je
opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou a kvalifikovanou medzinárodnou
zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov,
ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý
právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený,
resp. ústavne nekomformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu
všeobecným súdom by bolo možné uvažovať v prípade, ak by sa ten natoľko odchýlil od
znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru
ústavného súdu predmetný právny výklad krajským súdom takéto nedostatky nevykazuje,
a preto bolo potrebné v tejto časti sťažnosť ako neopodstatnenú odmietnuť.
d) Zo sťažnosti napokon vyplýva, že sťažovatelia napadli aj rozhodnutie okresného
súdu č. k. 3 Er 157/2007-98 z 25. februára 2009.
Právomoc krajského súdu preskúmať postup okresného súdu aj z hľadiska
namietaných dôvodov vylučuje právomoc ústavného súdu. Z poučenia na konci
napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že sťažovatelia majú právo podať
opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, o ktorom bude rozhodovať krajský súd,
samozrejme, v prípade vyžitia tohto opravného prostriedku. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
preto neprichádza do úvahy preskúmanie postupu a rozhodnutia okresného súdu ústavným
súdom. V okolnostiach danej veci nemôže obstáť ani argument sťažovateľov, že nedôverujú
ani okresnému súdu, ani krajskému súdu pri rozhodovaní v tejto veci, pretože ak by to tak aj
bolo, majú právo využiť procesné prostriedky podľa Občianskeho súdneho poriadku, aby
v ich veci rozhodovali nezávislé a nestranné súdy. V tomto štádiu konania sa však
vzhľadom na princíp subsidiarity nemôžu domáhať ochrany na ústavnom súde.
Z uvedených dôvodov bola ich sťažnosť v tejto časti odmietnutá pre nedostatok
právomoci ústavného súdu.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2010