Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 7/2010
PDF · 104.2 KB
No categories available
IV. ÚS 7/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 728/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra
2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 728/2008.
Sťažovateľ odôvodnil porušenie svojich práv tým, že žalobu podal 2. augusta 2006
miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava II, spis bol však odoslaný na miestne
nepríslušný okresný súd, ktorý pokračuje v zbytočných prieťahoch vedúcich k porušeniu
jeho práv, pričom sťažnosť na prieťahy predsedníčke okresného súdu sa na priebehu
konania nijako neprejavila.
Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu
v označenom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať bez ďalších
prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie 2 000 €, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa
a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
Sťažovateľ namieta porušenie označených práv postupom okresného súdu, ktorý sa
vyznačuje zbytočnými prieťahmi výlučne z dôvodov na strane okresného súdu.
Sťažovateľ priložil k sťažnosti kópie viacerých podaní adresovaných Okresnému
súdu Bratislava III a okresnému súdu, ktorými žiadal o odstránenie nečinnosti v jeho veci.
Predsedníčka okresného súdu reagovala na jeho sťažnosť prípisom sp. zn. Spr. 2050/2008
z 3. novembra 2008, v ktorom sa vyjadrila k úkonom vykonaným okresným súdom,
konštatovala objektívny prieťah v konaní v období od 1. januára 2008 do 30. októbra 2008
zapríčinený nedostatočným personálnym obsadením okresného súdu a k stavu konania
uviedla, že vo veci zatiaľ nebolo uskutočnené pojednávanie, pretože sťažovateľ neodstránil
nedostatky návrhu, na čo ho vyzval 11. mája 2007 ešte Okresný súd Bratislava III.
V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že konanie
začalo 2. augusta 2006 doručením žaloby sťažovateľa Okresnému súdu Bratislava II.
Sťažovateľ sa ňou domáhal proti odporcovi Psychiatrickej nemocnici P. vyhlásenia
neplatnosti znaleckého posudku č. 4/2006 a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume
50 miliónov Sk z dôvodu značného zníženia dôstojnosti jeho osoby v súvislosti s uvedeným
posudkom. Vec bola 22. augusta 2006 postúpená z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnému
súdu Bratislava III, kde bol spis doručený 14. septembra 2006. Okresný súd Bratislava III
vyzval 12. marca 2007 sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh a 11. mája
2007 ho vyzval na odstránenie nedostatkov návrhu. V odpovedi na túto výzvu sťažovateľ
13. augusta 2007 požiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Uznesením
z 15. novembra 2007 Okresný súd Bratislava III priznal sťažovateľovi oslobodenie od
súdneho poplatku a 12. decembra 2007 mu ustanovil na zastupovanie advokátku. Prípisom
zo 7. januára 2008 bol spis postúpený novovytvorenému okresnému súdu, kde bol doručený
15. januára 2008 a postupne bol pridelený trom sudkyniam. Prvý úkon okresný súd urobil
30. októbra 2008, keď zaslal uznesenie o ustanovení advokátky účastníkom. V prvom
polroku 2009 okresný súd štyrikrát (12. januára 2009, 18. marca 2009, 28. apríla 2009
a 4. júna 2009) písomne reklamoval nevrátenie doručenky od ustanovenej advokátky.
Dňa 3. júla 2009 bola doručená odpoveď pošty, že advokátka prevzala uznesenie o jej
ustanovení 3. novembra 2008. Prípisom z 15. júla 2009 okresný súd vyzval odporcu na
vyjadrenie, či súhlasí s navrhovaným vystúpením z konania, a uznesením z 1. októbra 2009
rozhodol o pripustení zámeny účastníka na strane odporcu tak, že z konania vystúpi
Psychiatrická nemocnica P. a vstúpi Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky. Okresný súd 4. novembra 2009 určil termín prvého
pojednávania na 9. marec 2010.
Z uvedeného prehľadu vyplýva, že konanie je poznačené kratším obdobím nečinnosti
Okresného súdu Bratislava III (po doručení veci 14. septembra 2006 sa ňou začal zaoberať
v marci 2007), ako aj okresného súdu v trvaní 10 mesiacov, čo pripustila aj predsedníčka
tohto súdu a uviedla, že bol spôsobený objektívnymi dôvodmi spočívajúcimi
v nedostatočnom obsadení súdu, na ktoré však nemožno prihliadať pri posudzovaní, či
príslušný súd dôsledne rešpektoval základné práva účastníkov konania vrátane práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. III. ÚS 14/00, III. ÚS 133/03).
Z prehľadu úkonov tiež vyplýva, že dosiaľ sa rozhodovalo o viacerých procesných návrhoch
sťažovateľa a postup konajúcich súdov bol v podstatnej miere podmienený správaním
samotného sťažovateľa. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu okresný súd vo veci
sťažovateľa konal a bol určený termín prvého pojednávania.
Ústavný súd pri posudzovaní namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v súlade so svojou judikatúrou
(napr. IV. ÚS 22/03, IV. ÚS 299/04) uvádza, že v posudzovanom konaní nesie procesnú
zodpovednosť za uvedenie jasného, určitého a zrozumiteľného žalobného návrhu na
rozhodnutie vo veci samej účastník konania, ktorý návrh predkladá, a tým je v tomto
prípade sťažovateľ [§ 6, § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)
a iné]. Sťažovateľ je tiež povinný splniť aj ostatné zákonom ustanovené predpoklady na
prístup k súdnej ochrane [(čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), m. m. IV. ÚS 250/04].
Ústavný súd tiež musí brať do úvahy, že rozhodovanie o procesných návrhoch, o ktorých je
podľa Občianskeho súdneho poriadku všeobecný súd povinný rozhodnúť ešte pred vlastným
prejednaním a rozhodnutím o merite veci, je okolnosťou, ktorú musí v záujme
spravodlivého a objektívneho posúdenia zohľadniť pri posudzovaní tvrdenia o porušení
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), pretože takáto okolnosť v zásade bráni súdu konať a rozhodnúť vo veci samej,
a tým splniť účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (I. ÚS 128/03,
II. ÚS 133/03). Tiež nie každá zistená nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov
sama osebe znamená porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (II. ÚS 63/05).
Ústavný súd aplikujúc svoju stabilizovanú judikatúru na skutkové okolnosti danej
veci posúdil, že vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania nemožno v danom štádiu
prerokúvania veci konštatovať, že zistený ojedinelý prieťah v postupe okresného súdu
dosahuje intenzitu zbytočných prieťahov, pričom v čase predbežného prerokovania
sťažnosti už podľa zistení ústavného súdu nedochádzalo k prieťahom. Podľa judikatúry
ústavného súdu ak sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného
súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04 a iné).
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. januára 2010