Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 8/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v

Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. decembra

2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva podľa (ďalej len „“) a

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom

konaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. , ktoré je vedené

krajským súdom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že odvolanie podal 23. septembra 2008, krajskému súdu bolo

zaslané 9. októbra 2008, pričom sa krajský súd dosiaľ jeho vecou meritórne nezaoberal.

K priebehu konania uviedol, že „Krajský súd 6 mesiacov ustanováva zákonný senát, čo sú

zjavné prieťahy v konaní“, a zatiaľ posledný úkon v jeho veci bol vykonaný 6. apríla 2009.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil, že

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu

jeho základného práva podľa a práva podľa dohovoru, aby

prikázal krajskému súdu konať bez ďalších prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie

5 000 € a prikázal krajskému súdu písomne sa ospravedlniť za zbytočné prieťahy.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa

a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa

postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (, , ).

Ústavný súd z príloh sťažnosti, ako aj dopytom na krajskom súde zistil, že

predmetom odvolacieho konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. je

rozhodovanie o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

z 27. júna 2008 v právnej veci o ochranu osobnosti. Spis bol predložený

krajskému súdu 14. októbra 2008. Sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti

predsedníčke senátu, ktorej bola jeho vec pridelená, o ktorej rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením sp. zn. z 23. februára 2009 tak, že namietanú

predsedníčku senátu vylúčil z prerokovávania a rozhodovania veci. Na základe opatrenia

predsedníčky krajského súdu zo 6. marca 2009 bol vo veci sťažovateľa určený iný predseda

senátu. K ďalšej zmene v zložení senátu došlo 11. marca 2009. Dňa 25. marca 2009

oznámila dôvody na vylúčenie z prerokovávania a rozhodovania o veci sťažovateľa členka

senátu, preto bola 6. apríla 2009 na základe opatrenia predsedníčky krajského súdu

nahradená iným sudcom. Z dôvodu odchodu jedného z členov senátu z krajského súdu bol

opäť na základe opatrenia predsedníčky krajského súdu z 18. decembra 2009 určený nový

člen senátu. O odvolaní sťažovateľa dosiaľ nebolo rozhodnuté.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že postup krajského súdu v odvolacom konaní je

poznačený prieťahom v trvaní 9 mesiacov (nečinnosť od apríla 2009). Dovtedy krajský súd

nemohol o veci sťažovateľa konať, pretože boli dané dôvody na vylúčenie viacerých

sudcov, ktorí sa mali podieľať na rozhodovaní o odvolaní sťažovateľa. Riadne zloženie

senátu ako podmienka nestrannosti súdu je jednou zo záruk spravodlivého súdneho konania,

a preto nemožno rozhodovanie o vylúčení sudcov a následných zmenách v zložení senátu

považovať za postup, ktorým by dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní.

Ústavný súd nepovažuje doterajšiu dobu konania krajského súdu za neprimerane

dlhú predmetu a povahe odvolacieho konania. Zistená niekoľkomesačná nečinnosť v

postupe krajského súdu nedosahuje intenzitu zbytočných prieťahov, ktoré by boli dôvodom

na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Dosiaľ trvá konanie o veci sťažovateľa na dvoch stupňoch súdnictva dva roky a sedem

mesiacov (sťažovateľ podal žalobu Okresnému súdu Bratislava II 1. júna 2007), čo je doba,

ktorá podľa judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva nepresiahla

dĺžku konania primeranú povahe veci.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal v tejto veci sťažnosť na prieťahy

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

z 30. novembra 2009, ktorú vybavil podpredseda krajského súdu prípisom sp. zn.

Spr. 2229/2009 zo 16. decembra 2009, v ktorom uznal sťažnosť za dôvodnú s tým, že jej

vybavenie bude pravidelne sledovať.

Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu na poštovú prepravu 14. decembra 2009,

ešte predtým, ako bola vybavená jeho sťažnosť podpredsedom krajského súdu, a teda bez

toho, aby poskytol krajskému súdu možnosť v primeranej lehote prijať opatrenia, ktoré by

viedli k zefektívneniu postupu v jeho veci. Takéto podanie sťažnosti považuje ústavný súd

len za formálny úkon, ktorým sťažovateľ nesledoval odstránenie namietanej nečinnosti

krajského súdu a nepovažuje ho za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53

ods. 1 (podobne , ).

Všetky uvedené zistenia viedli ústavný súd k záveru, že priebeh a stav odvolacieho

konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. nepripúšťajú možnosť

vysloviť vo veci sťažovateľa porušenie jeho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť odmietol po jej predbežnom

prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Pretože sťažnosť bola odmietnutá na predbežnom prerokovaní, nebol už dôvod

zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2010