Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 18/2010
PDF · 104.8 KB
No categories available
IV. ÚS 18/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť P. D., B., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. O., B., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
12 Co 119/2008, a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. D. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra
2009 doručená sťažnosť P. D., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr.
Z. O., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 119/2008.
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľka podala 2. mája
2005 Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) žalobu o určenie, že pracovný
pomer trvá. Okresný súd žalobu rozsudkom z 29. novembra 2006 zamietol. Proti rozsudku
súdu prvého stupňa sa sťažovateľka odvolala, pričom vec bola podľa jej tvrdenia postúpená
krajskému súdu 15. februára 2007 a odvolacím súdom je vedená pod sp. zn.
12 Co 119/2008. Následne bola sťažovateľka 4. apríla 2008 vyzvaná, aby sa vyjadrila, či
trvá na ústnom pojednávaní vo veci pred odvolacím súdom. Sťažovateľka podaním
z 20. apríla 2008 oznámila, že na ústnom pojednávaní vo veci trvá, a žiadala nariadiť
pojednávanie. Vzhľadom na nečinnosť krajského súdu podaním z 12. mája 2009
sťažovateľka urgovala nariadenie pojednávania a následne 5. augusta 2009 podala sťažnosť
na prieťahy v konaní adresovanú predsedníčke krajského súdu. Predsedníčka krajského
súdu v prípise sp. zn. Spr 2156/09 z 3. septembra 2009 vyhodnotila sťažnosť sťažovateľky
ako dôvodnú, za vzniknuté prieťahy sa ospravedlnila a zároveň jej oznámila, že vec bude
ďalej sledovať z hľadiska bezprieťahovosti a plynulosti až do jej právoplatného skončenia
a predsedníčku senátu vyzve, aby prijala ďalšie opatrenia na odstránenie prieťahov.
Sťažovateľka zastáva názor, že doterajším postupom krajského súdu v namietanom
konaní došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto navrhuje, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie
konanie a rozhodol o nej nálezom, v ktorom vysloví, že postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 Co 119/2008 došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky,
prikáže krajskému súdu, aby v tomto konaní konal bez zbytočných prieťahov, a zároveň jej
prizná primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € a náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 245,70 €.
Ústavný súd si k sťažnosti ešte pred jej predbežným prerokovaním vyžiadal
vyjadrenie predsedníčky krajského súdu, ako aj predloženie príslušného súdneho spisu.
Predsedníčka krajského súdu na výzvu ústavného súdu v prípise sp. zn.
Spr 3706/2009 z 5. januára 2009 predložila chronologický prehľad doterajšieho priebehu
konania, z ktorého okrem iného vyplýva, že krajský súd po predložení spisu 6. marca 2007
vrátil vec okresnému súdu 16. januára 2008 ako predčasne predloženú, pričom súd prvého
stupňa vec opätovne predložil odvolaciemu súdu 5. mája 2008. Dňa 8. októbra 2009 bol vo
veci verejne vyhlásený rozsudok a vec bola vrátená okresnému súdu 7. decembra 2009.
Podľa názoru predsedníčky okresného súdu k zbytočným prieťahom v predmetnej veci
nedošlo, a preto navrhuje, aby ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako
neopodstatnenú.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej
príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,
porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci
vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval
uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne
nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a svojho práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 119/2008.
Neodôvodnenú nečinnosť príslušného orgánu verejnej moci v právom upravenom
konaní (v danom prípade krajského súdu) ústavný súd považuje za „iný zásah“ do
základných práv sťažovateľky, pričom jedným zo základných pojmových náležitostí, resp.
znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu
a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor
vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú preventívnu funkciu ako
účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už
k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej
nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06). V tejto súvislosti
ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry poskytuje ochranu základnému právu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj právu na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) len vtedy, ak bola
sťažnosť pred ústavným súdom uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu
označeného práva ešte mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m.
m. I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05).
Z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu, ako aj z príslušného súdneho spisu
ústavný súd zistil, že krajský súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom sp. zn.
12 Co 119/2008 z 8. októbra 2009, pričom vec bola vrátená okresnému súdu 7. decembra
2009. Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 11. decembra 2009, z čoho
vyplýva, že v tomto čase už krajský súd objektívne nemohol porušovať základné právo
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Navyše
v okolnostiach prípadu možno konštatovať, že podanie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov predsedníčke krajského súdu sťažovateľkou (5. augusta 2009) sa efektívne
prejavilo v tom, že krajský súd po odpovedi predsedníčky krajského súdu sťažovateľke
(3. septembra 2009) v priebehu krátkeho času vo veci rozhodol (8. októbra 2009).
Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel
k záveru, že táto je zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2010