Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 16/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť B. R., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa postupom Okresného súdu Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. k. -83 zo 14. septembra 2006 (t. j. po 27. októbri

2006), a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2009

doručená sťažnosť B. R., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Prílohou sťažnosti bola aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

z radov advokátov na konanie pred ústavným súdom doložená potvrdením o jeho osobných,

majetkových a zárobkových pomeroch. Podaním z 15. júla 2009, ústavnému súdu

doručenému 20. júla 2009, a podaním zo 14. októbra 2009, ústavnému súdu doručenému

19. októbra 2009, sťažovateľ doplnil sťažnosť o ďalšie skutkové a právne skutočnosti

týkajúce sa konania vedeného pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ si od 17. mája 1994

na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. uplatňuje zaplatenie

„545.713,- Sk na istine, 2,355.931,- Sk prísl., spolu 2,901.644,- Sk, ktoré pohľadávky vznikli

neuhradením faktúr za prevedené stavebné práce na bytoch pre jednotlivých žalovaných“.

Sťažovateľ uviedol, že „návrh na začatie konania pred ústavným súdom podávam

ako bývalý dodávateľ stavebných prác na stavbe 10 bytových jednotiek (10 BJ) pre

9 jednotlivých majiteľov – žalovaných, na ktoré stavebné práce bola uzatvorená zmluva

č. 5 /IV. 92 zo dňa 22. IV. 1992“.

Sťažovateľ tvrdí, že:

„- Okresný súd Trenčín nie je schopný právnu vec sp. zn. 6 C 1449/1994 od 17. V.

1994 bez zbytočných prieťahov prejednať a rozhodnúť,

- Ústavný súd SR vo veci už v minulosti vydal dňa 14. septembra 2006

čiastočný nález sp. zn. , v ktorom rozhodol, že v konaní pod sp. zn.

OS Trenčín porušil základné právo, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v . Žiadne iné právoplatné rozhodnutia

vydané neboli nakoľko vec stále nie je prerokovaná a rozhodnutá.

- sťažnosť smeruje proti Okresnému súdu Trenčín a jeho sudkyniam, ktoré za cca

14 rokov neboli schopné právnu vec v primeranej lehote a bez prieťahov

prejednať a rozhodnúť.“

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej podrobne opisuje priebeh konania v období po

právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -83 zo 14. septembra 2006 a uvádza

úkony súdu a obdobia, keď podľa jeho názoru došlo v konaní ku zbytočným prieťahom.

V tejto súvislosti konštatoval, že „na základe Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

zo dňa 14. septembra 2006 som sa snažil podaniami na Okresný súd Trenčín docieliť, aby

12 ročné prieťahy v konaní sp. zn. 6 C 1449/1994 boli odstránené a konanie bolo konečne

ukončené. Okresnému súdu už nič v tom nebráni. Boli vypracované dva znalecké posudky

/ZP/, jeden dokonca predložil najpovolanejší znalecký ústav Ústav súdneho inžinierstva,

ktorého zistenia uvádzané v sa nezvyknú spochybňovať.“.

Podľa tvrdenia sťažovateľa zo strany okresného súdu v namietanom konaní naďalej

dochádza k porušovaniu jeho základného práva podľa , pričom

poukazuje na skutočnosť, že prieťahy v súdnom konaní vyvolávajú u neho psychický stav

neistoty a značnú finančnú ujmu.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

o nej nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom v právnej veci sp. zn. 6 C 1449/1994

porušil základné právo B. R., aby sa uvedená vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v .

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní sp. zn. 6 C 1449/1994 prikazuje konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

3. B. R. priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1,370.000,- Sk v prepočte

na Euro 45.475,70 /slovom štyridsaťpäťtisícštyristosedemdesiatpäť,70/€, ktorú je Okresný

súd Trenčín povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. B. R. priznať náhradu súdnych trov konania /súdne poplatky, poštové/ v sume

61.350,45 Sk v prepočte na Euro 2.036,46 /slovom dvetisíctridsaťšesť,45 €/ ktoré je Okresný

súd Trenčín povinný vyplatiť B. R. do 1 mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí

odôvodniť.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

). O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená procesná situácia alebo

stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ).

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom z obsahu sťažnosti vyplýva, že

porušenie označeného základného práva namieta v období po nadobudnutí právoplatnosti

nálezu ústavného súdu č. k. -83 zo 14. septembra 2006 (t. j. po 27. októbri

2006). V tejto súvislosti ústavný súd vzal na vedomie, že označeným nálezom už vyslovil

porušenie základného práva sťažovateľa podľa postupom okresného

súdu v namietanom konaní, prikázal mu v tomto konaní konať bez zbytočných prieťahov

a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 50 00 Sk, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia. Z odôvodnenia tohto nálezu vyplýva, že ústavný súd hodnotil

namietané konanie z faktického hľadiska ako zložité a konštatoval tiež skutočnosť, že

k predĺženiu dovtedajšieho priebehu konania prispeli aj neúspešné procesné návrhy

sťažovateľa, ktoré nemožno pripočítať na vrub okresnému súdu.

Podľa tvrdenia sťažovateľa „Okresný súd Trenčín nie je schopný právnu vec sp. zn.

od 17. V. 1994 bez zbytočných prieťahov prejednať a rozhodnúť“. Po náleze

ústavného súdu zo 14. septembra 2006 „žiadne iné právoplatné rozhodnutia vydané neboli,

nakoľko vec stále nie je prerokovaná a rozhodnutá“.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z právneho

názoru, podľa ktorého účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu (napr. ). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo

porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2

, ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

konania a postup súdu (napr. ). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že

nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, ).

V okolnostiach prípadu ústavný súd v prvom rade zdôraznil, že v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu

č. k. -83 zo 14. septembra 2006, vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto súdneho

konania (viac než pätnásť rokov), ako aj príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov

vyslovený v označenom náleze treba postup okresného súdu hodnotiť prísnejšie. Zároveň

ústavný súd v zhode so svojou ustálenou judikatúrou (napr. , )

poukázal na skutočnosť, že v danom prípade predmetom posudzovania nemôže byť obdobie

pred vydaním jeho nálezu zo 14. septembra 2006.

Ústavný súd si pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal spis okresného

súdu vedený pod sp. zn. .

Z rozboru veci vyplýva, že sťažovateľ 17. mája 1994 podal okresnému súdu žalobu

proti Ing. K. Ď. a jeho manželke RNDr. J. Ď., obaja bytom T. (spolu ďalej len „žalovaní“),

o zaplatenie 57 845 Sk s príslušenstvom. Voči žalovaným sa sťažovateľ domáhal zaplatenia

faktúr, ktoré vystavil za stavebné práce vykonané pre žalovaných na základe uzatvorenej

zmluvy o dielo. Vec bola okresným súdom zaevidovaná pod sp. zn. .

Sťažovateľ pôvodne podal okresnému súdu proti viacerým žalovaným samostatné

žaloby. Keďže všetky veci skutkovo súviseli (všetci žalovaní boli stavebníkmi desiatich

terasovitých domov, na ktorých vykonal sťažovateľ práce, ktorých zaplatenia ceny sa

domáha), došlo postupne rozhodnutiami okresného súdu k spojeniu vecí do spoločného

konania, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. . V súčasnom období tak

v namietanom konaní vystupuje 16 žalovaných.

Vo veci boli uskutočnené viaceré pojednávania (23. septembra 1994, 31. januára

1995, 19. apríla 1996, 10. septembra 1996, 28. októbra 1999, 9. novembra 1999, 10. januára

2005 a 7. marca 2005), pričom okresný súd pre účely stanovenia ceny stavebných prác

ustanovil viacerých znalcov (štyria znalci). Medzi účastníkmi konania je najmä sporné, aké

práce sťažovateľ na stavbe vykonal, ako aj to, či práce, ktoré mal vykonať navyše, boli

stavebníkmi odsúhlasené. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok (doručený okresnému

súdu 2. februára 1999), v poradí druhému ustanovenému znalcovi Ing. M. B. okresný súd

uložil povinnosť doplniť znalecký posudok (uznesením z 15. decembra 1999), ten však

nebol okresnému súdu predložený do 14. septembra 2006, keď ústavný súd nálezom sp. zn.

vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa .

Z vyžiadaného spisu ústavný súd zistil, že po nadobudnutí právoplatnosti označeného

nálezu zo 14. septembra 2006, t. j. od 27. októbra 2006, bol ďalší priebeh namietaného

konania takýto:

Dňa 12. decembra 2006 okresný súd urgoval znalca Ing. M. B. o predloženie

písomného stanoviska k možnosti vypracovať znalecký posudok pod hrozbou uloženia

poriadkovej pokuty (urgencia súvisela s predchádzajúcou výzvou okresného súdu z 13.

septembra 2006, na základe ktorej sa znalec mal vyjadriť k možnosti vypracovať znalecký

posudok po predložení dokladov sťažovateľom a s použitím už vypracovaných znaleckých

posudkov, pozn.). O tomto postupe okresný súd zároveň písomne informoval sťažovateľa, a

to prípisom zo 14. decembra 2006.

Dňa 5. januára 2007 znalec doručil okresnému súdu stanovisko, podľa ktorého „pre

posúdenie vykonaných stavebných prác firmou R. mala firma predložiť zápisy o prevzatí

stavby, dokladovať práce pri realizácii stavby predložením stavebného denníka

a dokladovať postup prác na stavbe, termíny a postup výstavby. Z týchto dokladov do

dnešného dňa nebolo nič predložené... Stavba 10 rodinných domov je ukončená a užívaná.

Stavebné práce boli ukončené, niektoré domy zmenili majiteľov a boli dodatočne

upravované. Na stavbe postupne pracovalo niekoľko dodávateľov stavebných prác...

Zasahovali do realizovaných konštrukcií, údajne časti, ktoré boli zle urobené, aj odstránili.

Tieto stavebné práce nie sú nikde dokumentované a po 10 rokoch užívania sa rozsah prác

nedá ani zistiť...“. Podľa znalca je vypracovanie znaleckého posudku a zodpovedanie

otázok z uznesenia okresného súdu nemožné. Na podanie znaleckého posudku neboli

predložené dostatočné podklady.

Pre účely posúdenia ceny stavebných prác okresný súd uznesením sp. zn.

z 15. januára 2007 vo veci ustanovil ako znalca znalecký ústav v odbore

stavebníctvo – Ústav súdneho inžinierstva (ďalej len „znalecký ústav“), ktorému uložil

vypracovať a podať znalecký posudok v lehote 60 dní. Prípisom z toho istého dňa okresný

súd vyzval právneho zástupcu žalovaných o doručenie prehľadu zaplatených súm

žalovanými sťažovateľovi a o preukázanie týchto platieb.

Dňa 1. februára 2007 znalecký ústav požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na

vypracovanie znaleckého posudku, pretože podľa jeho názoru objektívna lehota na jeho

vypracovanie v takýchto zložitých prípadoch predstavuje 9 mesiacov od prevzatia spisu.

V prípise z 1. februára 2007 okresný súd vyslovil súhlas s predĺžením lehoty na

vypracovanie znaleckého posudku na 9 mesiacov. O tomto postupe okresný súd písomne

informoval účastníkov konania.

Dňa 12. februára 2007 okresný súd urgoval právneho zástupcu žalovaných

o doručenie prehľadu zaplatených súm sťažovateľovi; túto povinnosť si právny zástupca

splnil 20. februára 2007.

Prípisom z 21. februára 2007 okresný súd dožiadal Okresný súd Žilina o doručenie

spisu sp. zn. znaleckému ústavu pre účely vypracovania znaleckého posudku

(spis bol znaleckému ústavu doručený 28. marca 2007).

Dňa 19. marca 2007 sťažovateľ požiadal okresný súd, aby vo veci konajúca sudkyňa

Mgr. K. bola vylúčená z ďalšieho konania vo veci „z dôvodu opakovaných hrubých chýb a

vád v uvedenom konaní“. Prípisom z 2. apríla 2007 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že

na jeho námietku nebude prihliadať v súlade s .

Dňa 24. apríla 2007 sťažovateľ požiadal okresný súd o vyznačenie právoplatnosti

všetkých uznesení okresného súdu o spojení vecí na spoločné konanie s vecou sp. zn.

(išlo o uznesenia sp. zn. z 11. januára 1999, sp. zn.

z 15. januára 1999, sp. zn. z 15. januára 1999, sp. zn.

z 20. januára 1999, sp. zn. z 15. januára 1999, sp. zn.

z 2. augusta 1999 a sp. zn. z 2. augusta 1999). Následne

písomným podaním doručeným okresnému súdu 3. mája 2007 sťažovateľ opäť vzniesol

námietku zaujatosti zákonnej sudkyne.

Dňa 4. mája 2007 okresný súd predvolal sťažovateľa na informatívny výsluch na

11. jún 2007, na ktorom sťažovateľ zotrval na námietke zaujatosti zákonnej sudkyne, ktorú

rozšíril aj na všetkých sudcov okresného súdu s tým, že konkrétne dôvody námietky

zaujatosti oznámi do konca júna 2007.

Uznesením zo 14. júna 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za vznesenú námietku zaujatosti. Prípisom z toho istého dňa okresný súd požiadal

znalecký ústav o zaslanie spisu z dôvodu jeho odstúpenia Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej

len „krajský súd“) z dôvodu rozhodovania o námietke zaujatosti podanej sťažovateľom.

Predmetný spis bol okresnému súdu doručený 20. júna 2007.

Potom, ako sa v priebehu júla 2007 sudcovia okresného súdu vyjadrovali k námietke

zaujatosti vo veci sp. zn. , sťažovateľ 17. augusta 2007 okresnému súdu

oznámil, že berie späť svoju požiadavku na vylúčenie sudkyne Mgr. K., ako aj žiadosť

prideliť uvedenú právnu vec inému okresnému súdu.

Na základe pokynu č. 100/2007 z 21. augusta 2007 predsedníčka okresného súdu

prerozdelila nerozhodnuté veci Mgr. K. Vec vedená pod sp. zn. bola pridelená

na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Ľ. B.

Prípisom z 13. septembra 2007 okresný súd opätovne dožiadal Okresný súd Žilina

o doručenie spisu sp. zn. znaleckému ústavu na účely vypracovania znaleckého

posudku (spis bol znaleckému ústavu doručený 28. septembra 2007).

Dňa 12. decembra 2007 okresný súd urgoval znalecký ústav na predloženie

znaleckého posudku.

Podaním zo 14. januára 2008 znalecký ústav požiadal okresný súd o predĺženie

termínu na vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu, že na 29. január 2008 zvolal

miestne šetrenie z dôvodu obhliadky nehnuteľností. Okresný súd uznesením z 24. januára

2008 predĺžil lehotu znaleckému ústavu na predloženie znaleckého posudku do 28. februára

2008.

Napriek urgencii okresného súdu z 26. marca 2008 pod hrozbou uloženia poriadkovej

pokuty znalecký ústav nakoniec znalecký posudok doručil okresnému súdu až 30. mája

2008. Uznesením zo 4. júla 2008 okresný súd znaleckému ústavu priznal odmenu za

vypracovanie znaleckého posudku a doručoval ho znalcovi, ako aj účastníkom konania.

Dňa 12. augusta 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému

posudku. Napriek výzve okresného súdu zo 7. júla 2008 sa žalovaní k znaleckému posudku

nevyjadrili.

Dňa 16. decembra 2008 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na nariadenie

predbežného opatrenia v právnej veci sp. zn. .

Uznesením z 9. januára 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie a opravu

svojho podania zo 16. decembra 2008 v súlade s .

Sťažovateľ tak urobil 23. januára 2009.

Uznesením z 9. februára 2009 okresný súd návrh sťažovateľa na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol. Proti predmetnému uzneseniu sťažovateľ podal 2. marca

2009 odvolanie.

Uzneseniami č. k. -751 z 3. marca 2009, č. k. -753

z 3. apríla 2009 a č. k. -754 z 8. apríla 2009 v spojení s opravným uznesením

č. k. -767 z 13. mája 2009 okresný súd rozhodol o poplatkovej povinnosti

sťažovateľa (za návrh na nariadenie predbežného opatrenia a za odvolanie proti uzneseniu

súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia)

a následne vec predložil krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd uznesením z 24. júna 2009 napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa

potvrdil (o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a určení poplatkovej

povinnosti). Predmetné uznesenie bolo okresnému súdu doručené 2. júla 2009

a právoplatnosť nadobudlo 15. júla 2009.

Dňa 18. augusta 2009 sťažovateľ požiadal krajský súd o odstránenie nesprávnosti

v jeho uznesení z 24. júna 2009. Krajský súd uznesením z 25. augusta 2009 návrh

sťažovateľa na vydanie opravného uznesenia zamietol. Predmetné uznesenie bolo

okresnému súdu doručené 7. septembra 2009.

Dňa 25. augusta 2009 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na vydanie platobného

rozkazu o zaplatenie sumy 102 043 Sk s prísl. proti žalovaným.

Vo veci konajúca sudkyňa JUDr. B. 31. augusta 2009 oznámila, že sú u nej dané

dôvody, pre ktoré je ako sudkyňa vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci.

Z uvedeného dôvodu bol spis 7. septembra 2009 predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o oznámení zákonnej sudkyne, pre ktoré má byť vylúčená z prerokovávania a rozhodovania

veci.

Vzhľadom na to, že aj predsedníčka odvolacieho senátu krajského súdu JUDr. Č.

oznámila, že sú u nej dôvody, pre ktoré je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci,

krajský súd predložil spis 17. septembra 2009 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“).

Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 18. septembra 2009 vylúčil sudkyňu

krajského súdu JUDr. Č. z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej na krajskom súde

pod sp. zn. . Predmetné uznesenie bolo krajskému súdu doručené

28. septembra 2009. V nadväznosti na to krajský súd uznesením zo 6. októbra 2009

rozhodol, že sudkyňa okresného súdu JUDr. B. nie je vylúčená z prerokovávania

a rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. . Predmetné

uznesenie bolo okresnému súdu doručené 13. októbra 2009.

Dňa 29. októbra 2009 okresný súd nariadil termín pojednávania vo veci na

25. november 2009.

Dňa 12. novembra 2009 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na pripustenie

ďalšieho účastníka na strane žalovaných. Vzhľadom na podanie sťažovateľa okresný súd

19. novembra 2009 zrušil termín pojednávania nariadený na 25. november 2009. Dňa

23. novembra 2009 okresný súd zaslal spis ústavnému súdu, ktorému bol doručený

27. novembra 2009.

Vychádzajúc zo svojich zistení ústavný súd konštatoval, že v období po nadobudnutí

právoplatnosti nálezu č. k. -83 zo 14. septembra 2006 okresný súd

v namietanom konaní plynulo koná a zároveň primerane využíva právne prostriedky dané

mu k poskytnutiu potrebnej súčinnosti zo strany

účastníkov konania, resp. pribratých znalcov (urgencie, hrozby uložením poriadkovej

pokuty). Zo spisu vyplýva, že na skutočnosť, že vec (napriek príkazu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov vyslovenému v označenom náleze) ani po uplynutí ďalších viac ako

troch rokov nebola právoplatne skončená, objektívne vplývala naďalej faktická zložitosť

veci (potreba vypracovať relevantný znalecký posudok pri absencii hodnoverných

podkladov), ako aj viacero procesných úkonov sťažovateľa (námietka zaujatosti uplatená

voči zákonnej sudkyni, ako aj ďalším sudcom okresného súdu, resp. žiadosť o pridelenie

veci inému okresnému súdu a ich späťvzatie po uplynutí piatich mesiacov, návrh na

nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol okresným súdom zamietnutý, pričom po podaní

odvolania predmetné uznesenie okresného súdu potvrdil aj krajský súd, návrh na vydanie

platobného rozkazu). Ide o procesné úkony, ktoré sťažovateľovi umožňujú príslušné

ustanovenia , ale zároveň aj o úkony, s ktorými sa musel

okresný súd vysporiadať, čo si objektívne vyžiadalo predĺženie konania, a preto obdobie,

v ktorom o týchto návrhoch sťažovateľa rozhodoval okresný súd, ako aj krajský súd ako

odvolací súd, nemôže byť hodnotené ako prieťahy v konaní spôsobené okresným súdom,

t. j. nemôže byť pripísané na ťarchu okresného súdu. Zo spisu tiež vyplýva, že postup

vo veci konajúcej sudkyne je sledovaný predsedníčkou okresného súdu v pravidelných

časových intervaloch.

Sumarizujúc svoje zistenia ústavný súd dospel k záveru, že v období po nadobudnutí

právoplatnosti nálezu sp. zn. , t. j. po 27. októbri 2006, nevykazuje postup

okresného súdu nedostatky, na základe ktorých by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

bolo možné reálne dôjsť k záveru, že v tomto období okresný súd svojím postupom

v namietanom konaní porušuje základné právo sťažovateľa podľa .

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní jeho sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti podľa .

Odmietnutie sťažnosti nevylučuje, aby sa sťažovateľ opätovne uchádzal o ochranu

svojich garantovaných práv v konaní pred ústavným súdom v prípade, ak by bol

okresný súd v ďalšom období bez ospravedlniteľného dôvodu v napadnutom konaní

nečinný, alebo by bola jeho ďalšia činnosť neefektívna.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2010