Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 16/2010
PDF · 227.94 KB
No categories available
IV. ÚS 16/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť B. R., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1449/94 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 176/06-83 zo 14. septembra 2006 (t. j. po 27. októbri
2006), a takto
rozhodol:
Sťažnosť B. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2009
doručená sťažnosť B. R., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Prílohou sťažnosti bola aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu
z radov advokátov na konanie pred ústavným súdom doložená potvrdením o jeho osobných,
majetkových a zárobkových pomeroch. Podaním z 15. júla 2009, ústavnému súdu
doručenému 20. júla 2009, a podaním zo 14. októbra 2009, ústavnému súdu doručenému
19. októbra 2009, sťažovateľ doplnil sťažnosť o ďalšie skutkové a právne skutočnosti
týkajúce sa konania vedeného pod sp. zn. 6 C 1449/94.
Z obsahu sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ si od 17. mája 1994
na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1449/94 uplatňuje zaplatenie
„545.713,- Sk na istine, 2,355.931,- Sk prísl., spolu 2,901.644,- Sk, ktoré pohľadávky vznikli
neuhradením faktúr za prevedené stavebné práce na bytoch pre jednotlivých žalovaných“.
Sťažovateľ uviedol, že „návrh na začatie konania pred ústavným súdom podávam
ako bývalý dodávateľ stavebných prác na stavbe 10 bytových jednotiek (10 BJ) pre
9 jednotlivých majiteľov – žalovaných, na ktoré stavebné práce bola uzatvorená zmluva
č. 5 /IV. 92 zo dňa 22. IV. 1992“.
Sťažovateľ tvrdí, že:
„- Okresný súd Trenčín nie je schopný právnu vec sp. zn. 6 C 1449/1994 od 17. V.
1994 bez zbytočných prieťahov prejednať a rozhodnúť,
- Ústavný súd SR vo veci 6 C 1449/94 už v minulosti vydal dňa 14. septembra 2006
čiastočný nález sp. zn. I. ÚS 176/06, v ktorom rozhodol, že v konaní pod sp. zn. 6 C 1449/94
OS Trenčín porušil základné právo, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žiadne iné právoplatné rozhodnutia
vydané neboli nakoľko vec stále nie je prerokovaná a rozhodnutá.
- sťažnosť smeruje proti Okresnému súdu Trenčín a jeho sudkyniam, ktoré za cca
14 rokov neboli schopné právnu vec 6 C 1449/94 v primeranej lehote a bez prieťahov
prejednať a rozhodnúť.“
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej podrobne opisuje priebeh konania v období po
právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 176/06-83 zo 14. septembra 2006 a uvádza
úkony súdu a obdobia, keď podľa jeho názoru došlo v konaní ku zbytočným prieťahom.
V tejto súvislosti konštatoval, že „na základe Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 14. septembra 2006 som sa snažil podaniami na Okresný súd Trenčín docieliť, aby
12 ročné prieťahy v konaní sp. zn. 6 C 1449/1994 boli odstránené a konanie bolo konečne
ukončené. Okresnému súdu už nič v tom nebráni. Boli vypracované dva znalecké posudky
/ZP/, jeden dokonca predložil najpovolanejší znalecký ústav Ústav súdneho inžinierstva,
ktorého zistenia uvádzané v ZP sa nezvyknú spochybňovať.“.
Podľa tvrdenia sťažovateľa zo strany okresného súdu v namietanom konaní naďalej
dochádza k porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pričom
poukazuje na skutočnosť, že prieťahy v súdnom konaní vyvolávajú u neho psychický stav
neistoty a značnú finančnú ujmu.
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd
o nej nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom v právnej veci sp. zn. 6 C 1449/1994
porušil základné právo B. R., aby sa uvedená vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Trenčín v konaní sp. zn. 6 C 1449/1994 prikazuje konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
3. B. R. priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1,370.000,- Sk v prepočte
na Euro 45.475,70 /slovom štyridsaťpäťtisícštyristosedemdesiatpäť,70/€, ktorú je Okresný
súd Trenčín povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. B. R. priznať náhradu súdnych trov konania /súdne poplatky, poštové/ v sume
61.350,45 Sk v prepočte na Euro 2.036,46 /slovom dvetisíctridsaťšesť,45 €/ ktoré je Okresný
súd Trenčín povinný vyplatiť B. R. do 1 mesiaca od právoplatnosti nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí
odôvodniť.
Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03). O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,
aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená procesná situácia alebo
stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05,
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1449/94, pričom z obsahu sťažnosti vyplýva, že
porušenie označeného základného práva namieta v období po nadobudnutí právoplatnosti
nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 176/06-83 zo 14. septembra 2006 (t. j. po 27. októbri
2006). V tejto súvislosti ústavný súd vzal na vedomie, že označeným nálezom už vyslovil
porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného
súdu v namietanom konaní, prikázal mu v tomto konaní konať bez zbytočných prieťahov
a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 50 00 Sk, ako aj náhradu trov
právneho zastúpenia. Z odôvodnenia tohto nálezu vyplýva, že ústavný súd hodnotil
namietané konanie z faktického hľadiska ako zložité a konštatoval tiež skutočnosť, že
k predĺženiu dovtedajšieho priebehu konania prispeli aj neúspešné procesné návrhy
sťažovateľa, ktoré nemožno pripočítať na vrub okresnému súdu.
Podľa tvrdenia sťažovateľa „Okresný súd Trenčín nie je schopný právnu vec sp. zn.
6 C 1449/94 od 17. V. 1994 bez zbytočných prieťahov prejednať a rozhodnúť“. Po náleze
ústavného súdu zo 14. septembra 2006 „žiadne iné právoplatné rozhodnutia vydané neboli,
nakoľko vec stále nie je prerokovaná a rozhodnutá“.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z právneho
názoru, podľa ktorého účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu (napr. I. ÚS 167/03). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2
ústavy, ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka
konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že
nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
V okolnostiach prípadu ústavný súd v prvom rade zdôraznil, že v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 C 1449/94 v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu
č. k. I. ÚS 176/06-83 zo 14. septembra 2006, vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto súdneho
konania (viac než pätnásť rokov), ako aj príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov
vyslovený v označenom náleze treba postup okresného súdu hodnotiť prísnejšie. Zároveň
ústavný súd v zhode so svojou ustálenou judikatúrou (napr. II. ÚS 418/06, II. ÚS 252/05)
poukázal na skutočnosť, že v danom prípade predmetom posudzovania nemôže byť obdobie
pred vydaním jeho nálezu zo 14. septembra 2006.
Ústavný súd si pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal spis okresného
súdu vedený pod sp. zn. 6 C 1449/94.
Z rozboru veci vyplýva, že sťažovateľ 17. mája 1994 podal okresnému súdu žalobu
proti Ing. K. Ď. a jeho manželke RNDr. J. Ď., obaja bytom T. (spolu ďalej len „žalovaní“),
o zaplatenie 57 845 Sk s príslušenstvom. Voči žalovaným sa sťažovateľ domáhal zaplatenia
faktúr, ktoré vystavil za stavebné práce vykonané pre žalovaných na základe uzatvorenej
zmluvy o dielo. Vec bola okresným súdom zaevidovaná pod sp. zn. 6 C 1449/94.
Sťažovateľ pôvodne podal okresnému súdu proti viacerým žalovaným samostatné
žaloby. Keďže všetky veci skutkovo súviseli (všetci žalovaní boli stavebníkmi desiatich
terasovitých domov, na ktorých vykonal sťažovateľ práce, ktorých zaplatenia ceny sa
domáha), došlo postupne rozhodnutiami okresného súdu k spojeniu vecí do spoločného
konania, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. 6 C 1449/94. V súčasnom období tak
v namietanom konaní vystupuje 16 žalovaných.
Vo veci boli uskutočnené viaceré pojednávania (23. septembra 1994, 31. januára
1995, 19. apríla 1996, 10. septembra 1996, 28. októbra 1999, 9. novembra 1999, 10. januára
2005 a 7. marca 2005), pričom okresný súd pre účely stanovenia ceny stavebných prác
ustanovil viacerých znalcov (štyria znalci). Medzi účastníkmi konania je najmä sporné, aké
práce sťažovateľ na stavbe vykonal, ako aj to, či práce, ktoré mal vykonať navyše, boli
stavebníkmi odsúhlasené. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok (doručený okresnému
súdu 2. februára 1999), v poradí druhému ustanovenému znalcovi Ing. M. B. okresný súd
uložil povinnosť doplniť znalecký posudok (uznesením z 15. decembra 1999), ten však
nebol okresnému súdu predložený do 14. septembra 2006, keď ústavný súd nálezom sp. zn.
I. ÚS 176/06 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Z vyžiadaného spisu ústavný súd zistil, že po nadobudnutí právoplatnosti označeného
nálezu zo 14. septembra 2006, t. j. od 27. októbra 2006, bol ďalší priebeh namietaného
konania takýto:
Dňa 12. decembra 2006 okresný súd urgoval znalca Ing. M. B. o predloženie
písomného stanoviska k možnosti vypracovať znalecký posudok pod hrozbou uloženia
poriadkovej pokuty (urgencia súvisela s predchádzajúcou výzvou okresného súdu z 13.
septembra 2006, na základe ktorej sa znalec mal vyjadriť k možnosti vypracovať znalecký
posudok po predložení dokladov sťažovateľom a s použitím už vypracovaných znaleckých
posudkov, pozn.). O tomto postupe okresný súd zároveň písomne informoval sťažovateľa, a
to prípisom zo 14. decembra 2006.
Dňa 5. januára 2007 znalec doručil okresnému súdu stanovisko, podľa ktorého „pre
posúdenie vykonaných stavebných prác firmou R. mala firma predložiť zápisy o prevzatí
stavby, dokladovať práce pri realizácii stavby predložením stavebného denníka
a dokladovať postup prác na stavbe, termíny a postup výstavby. Z týchto dokladov do
dnešného dňa nebolo nič predložené... Stavba 10 rodinných domov je ukončená a užívaná.
Stavebné práce boli ukončené, niektoré domy zmenili majiteľov a boli dodatočne
upravované. Na stavbe postupne pracovalo niekoľko dodávateľov stavebných prác...
Zasahovali do realizovaných konštrukcií, údajne časti, ktoré boli zle urobené, aj odstránili.
Tieto stavebné práce nie sú nikde dokumentované a po 10 rokoch užívania sa rozsah prác
nedá ani zistiť...“. Podľa znalca je vypracovanie znaleckého posudku a zodpovedanie
otázok z uznesenia okresného súdu nemožné. Na podanie znaleckého posudku neboli
predložené dostatočné podklady.
Pre účely posúdenia ceny stavebných prác okresný súd uznesením sp. zn.
6 C 1449/94 z 15. januára 2007 vo veci ustanovil ako znalca znalecký ústav v odbore
stavebníctvo – Ústav súdneho inžinierstva (ďalej len „znalecký ústav“), ktorému uložil
vypracovať a podať znalecký posudok v lehote 60 dní. Prípisom z toho istého dňa okresný
súd vyzval právneho zástupcu žalovaných o doručenie prehľadu zaplatených súm
žalovanými sťažovateľovi a o preukázanie týchto platieb.
Dňa 1. februára 2007 znalecký ústav požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na
vypracovanie znaleckého posudku, pretože podľa jeho názoru objektívna lehota na jeho
vypracovanie v takýchto zložitých prípadoch predstavuje 9 mesiacov od prevzatia spisu.
V prípise z 1. februára 2007 okresný súd vyslovil súhlas s predĺžením lehoty na
vypracovanie znaleckého posudku na 9 mesiacov. O tomto postupe okresný súd písomne
informoval účastníkov konania.
Dňa 12. februára 2007 okresný súd urgoval právneho zástupcu žalovaných
o doručenie prehľadu zaplatených súm sťažovateľovi; túto povinnosť si právny zástupca
splnil 20. februára 2007.
Prípisom z 21. februára 2007 okresný súd dožiadal Okresný súd Žilina o doručenie
spisu sp. zn. 6 C 1449/94 znaleckému ústavu pre účely vypracovania znaleckého posudku
(spis bol znaleckému ústavu doručený 28. marca 2007).
Dňa 19. marca 2007 sťažovateľ požiadal okresný súd, aby vo veci konajúca sudkyňa
Mgr. K. bola vylúčená z ďalšieho konania vo veci „z dôvodu opakovaných hrubých chýb a
vád v uvedenom konaní“. Prípisom z 2. apríla 2007 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že
na jeho námietku nebude prihliadať v súlade s § 15a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku.
Dňa 24. apríla 2007 sťažovateľ požiadal okresný súd o vyznačenie právoplatnosti
všetkých uznesení okresného súdu o spojení vecí na spoločné konanie s vecou sp. zn.
6 C 1449/94 (išlo o uznesenia sp. zn. 13 C 1246/94 z 11. januára 1999, sp. zn.
16 Cb 1298/94 z 15. januára 1999, sp. zn. 16 Cb 1296/94 z 15. januára 1999, sp. zn.
17 Cb 1309/94 z 20. januára 1999, sp. zn. 17 Cb 1297/94 z 15. januára 1999, sp. zn.
10 C 796/94 z 2. augusta 1999 a sp. zn. 10 C 790/94 z 2. augusta 1999). Následne
písomným podaním doručeným okresnému súdu 3. mája 2007 sťažovateľ opäť vzniesol
námietku zaujatosti zákonnej sudkyne.
Dňa 4. mája 2007 okresný súd predvolal sťažovateľa na informatívny výsluch na
11. jún 2007, na ktorom sťažovateľ zotrval na námietke zaujatosti zákonnej sudkyne, ktorú
rozšíril aj na všetkých sudcov okresného súdu s tým, že konkrétne dôvody námietky
zaujatosti oznámi do konca júna 2007.
Uznesením zo 14. júna 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku za vznesenú námietku zaujatosti. Prípisom z toho istého dňa okresný súd požiadal
znalecký ústav o zaslanie spisu z dôvodu jeho odstúpenia Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej
len „krajský súd“) z dôvodu rozhodovania o námietke zaujatosti podanej sťažovateľom.
Predmetný spis bol okresnému súdu doručený 20. júna 2007.
Potom, ako sa v priebehu júla 2007 sudcovia okresného súdu vyjadrovali k námietke
zaujatosti vo veci sp. zn. 6 C 1449/94, sťažovateľ 17. augusta 2007 okresnému súdu
oznámil, že berie späť svoju požiadavku na vylúčenie sudkyne Mgr. K., ako aj žiadosť
prideliť uvedenú právnu vec inému okresnému súdu.
Na základe pokynu č. 100/2007 z 21. augusta 2007 predsedníčka okresného súdu
prerozdelila nerozhodnuté veci Mgr. K. Vec vedená pod sp. zn. 6 C 1449/94 bola pridelená
na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Ľ. B.
Prípisom z 13. septembra 2007 okresný súd opätovne dožiadal Okresný súd Žilina
o doručenie spisu sp. zn. 6 C 1449/94 znaleckému ústavu na účely vypracovania znaleckého
posudku (spis bol znaleckému ústavu doručený 28. septembra 2007).
Dňa 12. decembra 2007 okresný súd urgoval znalecký ústav na predloženie
znaleckého posudku.
Podaním zo 14. januára 2008 znalecký ústav požiadal okresný súd o predĺženie
termínu na vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu, že na 29. január 2008 zvolal
miestne šetrenie z dôvodu obhliadky nehnuteľností. Okresný súd uznesením z 24. januára
2008 predĺžil lehotu znaleckému ústavu na predloženie znaleckého posudku do 28. februára
2008.
Napriek urgencii okresného súdu z 26. marca 2008 pod hrozbou uloženia poriadkovej
pokuty znalecký ústav nakoniec znalecký posudok doručil okresnému súdu až 30. mája
2008. Uznesením zo 4. júla 2008 okresný súd znaleckému ústavu priznal odmenu za
vypracovanie znaleckého posudku a doručoval ho znalcovi, ako aj účastníkom konania.
Dňa 12. augusta 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému
posudku. Napriek výzve okresného súdu zo 7. júla 2008 sa žalovaní k znaleckému posudku
nevyjadrili.
Dňa 16. decembra 2008 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na nariadenie
predbežného opatrenia v právnej veci sp. zn. 6 C 1449/94.
Uznesením z 9. januára 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie a opravu
svojho podania zo 16. decembra 2008 v súlade s Občianskym súdnym poriadkom.
Sťažovateľ tak urobil 23. januára 2009.
Uznesením z 9. februára 2009 okresný súd návrh sťažovateľa na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Proti predmetnému uzneseniu sťažovateľ podal 2. marca
2009 odvolanie.
Uzneseniami č. k. 6 C 1449/1994-751 z 3. marca 2009, č. k. 6 C 1449/94-753
z 3. apríla 2009 a č. k. 6 C 1449/94-754 z 8. apríla 2009 v spojení s opravným uznesením
č. k. 6 C 1449/94-767 z 13. mája 2009 okresný súd rozhodol o poplatkovej povinnosti
sťažovateľa (za návrh na nariadenie predbežného opatrenia a za odvolanie proti uzneseniu
súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia)
a následne vec predložil krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.
Krajský súd uznesením z 24. júna 2009 napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa
potvrdil (o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a určení poplatkovej
povinnosti). Predmetné uznesenie bolo okresnému súdu doručené 2. júla 2009
a právoplatnosť nadobudlo 15. júla 2009.
Dňa 18. augusta 2009 sťažovateľ požiadal krajský súd o odstránenie nesprávnosti
v jeho uznesení z 24. júna 2009. Krajský súd uznesením z 25. augusta 2009 návrh
sťažovateľa na vydanie opravného uznesenia zamietol. Predmetné uznesenie bolo
okresnému súdu doručené 7. septembra 2009.
Dňa 25. augusta 2009 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na vydanie platobného
rozkazu o zaplatenie sumy 102 043 Sk s prísl. proti žalovaným.
Vo veci konajúca sudkyňa JUDr. B. 31. augusta 2009 oznámila, že sú u nej dané
dôvody, pre ktoré je ako sudkyňa vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci.
Z uvedeného dôvodu bol spis 7. septembra 2009 predložený krajskému súdu na rozhodnutie
o oznámení zákonnej sudkyne, pre ktoré má byť vylúčená z prerokovávania a rozhodovania
veci.
Vzhľadom na to, že aj predsedníčka odvolacieho senátu krajského súdu JUDr. Č.
oznámila, že sú u nej dôvody, pre ktoré je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci,
krajský súd predložil spis 17. septembra 2009 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“).
Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Nc 22/2009 z 18. septembra 2009 vylúčil sudkyňu
krajského súdu JUDr. Č. z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej na krajskom súde
pod sp. zn. 19 NcC 19/2009. Predmetné uznesenie bolo krajskému súdu doručené
28. septembra 2009. V nadväznosti na to krajský súd uznesením zo 6. októbra 2009
rozhodol, že sudkyňa okresného súdu JUDr. B. nie je vylúčená z prerokovávania
a rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 6 C 1449/94. Predmetné
uznesenie bolo okresnému súdu doručené 13. októbra 2009.
Dňa 29. októbra 2009 okresný súd nariadil termín pojednávania vo veci na
25. november 2009.
Dňa 12. novembra 2009 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na pripustenie
ďalšieho účastníka na strane žalovaných. Vzhľadom na podanie sťažovateľa okresný súd
19. novembra 2009 zrušil termín pojednávania nariadený na 25. november 2009. Dňa
23. novembra 2009 okresný súd zaslal spis ústavnému súdu, ktorému bol doručený
27. novembra 2009.
Vychádzajúc zo svojich zistení ústavný súd konštatoval, že v období po nadobudnutí
právoplatnosti nálezu č. k. I. ÚS 176/06-83 zo 14. septembra 2006 okresný súd
v namietanom konaní plynulo koná a zároveň primerane využíva právne prostriedky dané
mu Občianskym súdnym poriadkom k poskytnutiu potrebnej súčinnosti zo strany
účastníkov konania, resp. pribratých znalcov (urgencie, hrozby uložením poriadkovej
pokuty). Zo spisu vyplýva, že na skutočnosť, že vec (napriek príkazu konať vo veci bez
zbytočných prieťahov vyslovenému v označenom náleze) ani po uplynutí ďalších viac ako
troch rokov nebola právoplatne skončená, objektívne vplývala naďalej faktická zložitosť
veci (potreba vypracovať relevantný znalecký posudok pri absencii hodnoverných
podkladov), ako aj viacero procesných úkonov sťažovateľa (námietka zaujatosti uplatená
voči zákonnej sudkyni, ako aj ďalším sudcom okresného súdu, resp. žiadosť o pridelenie
veci inému okresnému súdu a ich späťvzatie po uplynutí piatich mesiacov, návrh na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol okresným súdom zamietnutý, pričom po podaní
odvolania predmetné uznesenie okresného súdu potvrdil aj krajský súd, návrh na vydanie
platobného rozkazu). Ide o procesné úkony, ktoré sťažovateľovi umožňujú príslušné
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ale zároveň aj o úkony, s ktorými sa musel
okresný súd vysporiadať, čo si objektívne vyžiadalo predĺženie konania, a preto obdobie,
v ktorom o týchto návrhoch sťažovateľa rozhodoval okresný súd, ako aj krajský súd ako
odvolací súd, nemôže byť hodnotené ako prieťahy v konaní spôsobené okresným súdom,
t. j. nemôže byť pripísané na ťarchu okresného súdu. Zo spisu tiež vyplýva, že postup
vo veci konajúcej sudkyne je sledovaný predsedníčkou okresného súdu v pravidelných
časových intervaloch.
Sumarizujúc svoje zistenia ústavný súd dospel k záveru, že v období po nadobudnutí
právoplatnosti nálezu sp. zn. I. ÚS 176/06, t. j. po 27. októbri 2006, nevykazuje postup
okresného súdu nedostatky, na základe ktorých by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
bolo možné reálne dôjsť k záveru, že v tomto období okresný súd svojím postupom
v namietanom konaní porušuje základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní jeho sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Odmietnutie sťažnosti nevylučuje, aby sa sťažovateľ opätovne uchádzal o ochranu
svojich ústavou garantovaných práv v konaní pred ústavným súdom v prípade, ak by bol
okresný súd v ďalšom období bez ospravedlniteľného dôvodu v napadnutom konaní
nečinný, alebo by bola jeho ďalšia činnosť neefektívna.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2010