Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 39/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. S. K., S., zastúpenej advokátom JUDr. I. H.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave č. k. -559 z 20. mája 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. S. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra

2009 doručená sťažnosť MUDr. S. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -559 z 20. mája 2009.

Na základe návrhu sťažovateľky Okresný súd Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)

rozsudkom č. k. -397 z 13. septembra 2007 rozhodol o rozvode manželstva

a upravil výkon rodičovských práv k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak,

že obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti sťažovateľky a odporcu zaviazal

prispievať na ich výživu v sume 3 500 Sk mesačne a 2 500 Sk mesačne. Zároveň okresný

súd upravil styk odporcu s maloletými.

Proti rozsudku okresného súdu podala včas odvolanie sťažovateľka aj odporca.

Krajský súd v odvolacom konaní rozsudkom č. k. -559 z 20. mája 2009

zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, že obe maloleté deti zveril do osobnej

starostlivosti odporcu a sťažovateľku zaviazal prispievať na ich výživu sumami 99,58 €

a 66,39 € mesačne. Styk sťažovateľky s maloletými ponechal neobmedzený.

Sťažovateľka k dôvodom svojej sťažnosti uviedla, že „odvolací súd na pojednávaní

dňa 20.05.2009 mal vykázané riadne a včas ospravedlnenie navrhovateľky - sťažovateľky

z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti , i napriek tomu konal a vo veci rozhodol. Som toho

názoru, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal jednak z neúplného skutkového

stavu veci, pretože neboli vykonané všetky dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“.

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd porušil jej základné právo na spravodlivé

súdne konanie tým spôsobom, že „pri tak závažnom zásahu do rodičovských práv

a povinností konal v neprítomnosti navrhovateľky – sťažovateľky, ktorá sa z neúčasti

na tomto pojednávaní riadne a včas ospravedlnila a naviac ju zaviazal povinnosťou

prispievať na ich výživu dňom 20.11.2007 teda aj za obdobie kedy sa riadne o maloleté deti

starala na základe rozhodnutia súdu prvého stupňa“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka formulovala sťažnostný petit takto:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že právoplatným rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave z 20.5.2009 č. k.: súd porušil základné právo MUDr. S. K.

na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z či. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby vec vedenú pod sp. zn.:

opätovne prejednal a rozhodol.

MUDr. S. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 13 277,57 Eur,

ktoré je jej povinný Krajský súd v Bratislave vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia

nálezu.

Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť MUDr. S. K. trovy konania v sume

245,70 € pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia za 2 právne úkony (prevzatie

a príprava právneho zastúpenia a spísanie sťažnosti) podľa § 11 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhl.

MS SR č. 655/04 Z. z., ktoré uhradí na účet advokáta JUDr. I. H. do dvoch mesiacov od

doručenia nálezu.“.

Sťažovateľka zároveň navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť sťažnosťou

napadnutého rozsudku krajského súdu č. k. -559 z 20. mája 2009 v časti

výroku o výživnom. Tento svoj návrh sťažovateľka bližšie neodôvodnila.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu poskytnutie ochrany konkrétnemu

právu alebo slobode v konaní pred ústavným súdom v zásade nie je prípustné, pokiaľ ten,

kto má v úmysle sa jej dovolať, najprv nevyčerpal všetky účinné opravné prostriedky, ktoré

sú mu dostupné v konaní pred všeobecným súdom (). Namietané porušenie

niektorého zo základných práv alebo slobôd, tak ako sú uvedené v druhej hlave , totiž

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich (napr. ).

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie práva zaručeného v čl. 6

ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. -559 z 20. mája 2009.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podstata sťažovateľkiných námietok spočíva v tom, že rozsudkom krajského súdu a

postupom, ktorý mu predchádzal, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa

sťažovateľky krajský súd ako súd odvolací rozhodol v jej neprítomnosti napriek jej

ospravedlneniu z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti. Sťažovateľka tiež namieta

skutočnosť, že krajský súd nevykonal všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie a nesprávne

právne posúdil vec, keď jej napadnutým rozsudkom uložil povinnosť platiť výživné aj

za „obdobie, kedy jej boli deti na základe rozhodnutia súdu zverené do osobnej

starostlivosti a fakticky s ňou žili aj bývali“.

Podľa (ďalej aj „OSP“) dovolanie je

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. ) odňatím možnosti

konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi realizáciu tých

procesných práv, ktoré mu dáva (napr. právo zúčastniť sa

pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom

i právnej stránke veci a pod). Z obdobných právnych názorov vychádza aj judikatúra

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia sp. zn.

z 27. septembra 2001 alebo sp. zn. z 25. októbra 2000).

Znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré by inak mohol účastník pred súdom

uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený, je vadou konania

v zmysle . Takáto vada zakladá prípustnosť dovolania proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom dovolací súd musí na ňu vždy prihliadnuť.

Z uvedeného vyplýva, že medzi namietaným nedostatkom postupu krajského súdu

v konaní sp. zn. a jeho rozsudkom z 20. mája 2009 a odňatím možnosti konať

pred súdom z hľadiska nie je taká absencia súvislostí, ktorá by

vylučovala uplatnenie tejto námietky ako dovolacieho dôvodu, a tým vylúčila právomoc

dovolacieho súdu. Naopak, ústavný súd zastáva názor, že zásadná časť odôvodnenia

sťažnosti je obsahovo totožná s dovolacím dôvodom vyplývajúcim z citovaného

ustanovenia a v prípade podania dovolania by to bol práve dovolací súd,

ktorý by bol príslušný na meritórne prerokovanie námietok sťažovateľky a ktorý by o ich

oprávnenosti v konečnom dôsledku rozhodol. Predmetom konania v namietanej veci bolo

rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv k maloletým deťom na čas po rozvode

manželstva. Ani uvedená okolnosť podľa názoru ústavného súdu nemá vplyv na prípadnú

prípustnosť dovolania podľa (napr. ).

V rámci rozhodovania o podanom dovolaní by dovolací súd v súlade so znením

napadnuté rozhodnutie preskúmal nielen z dôvodu tvrdenej „zmätočnosti“

rozhodnutia krajského súdu [ ], ale tiež z hľadiska ďalších dovolacích

dôvodov uvedených v , ktoré je možné identifikovať v námietkach

sťažovateľky proti nedostatočnému zisteniu skutkového stavu či nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci.

Ústavný súd z obsahu podanej sťažnosti zistil, že sťažovateľka proti rozsudku

krajského súdu č. k. -559 z 20. mája 2009 nepodala dovolanie, a preto dospel

k záveru, že posúdenie námietky sťažovateľky ústavným súdom v situácii, keď sa

sťažovateľka neobrátila na príslušný dovolací súd, t. j. nepodala dovolanie, hoci ho podať

mohla, by bolo porušením princípu subsidiarity ako sťažnostného atribútu vzťahu medzi

ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol už pri jej

predbežnom prerokovaní pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2

.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami, ktoré v nej sťažovateľka nastolila.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. januára 2010