Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 51/2010
PDF · 162.26 KB
No categories available
II. ÚS 51/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť N. P., D., vo veci namietaného porušenia základného práva
vlastniť majetok, na súdnu ochranu a na zákonného sudcu podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní
vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 48 Er 598/2008 a práva na účinný právny
prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
v konaniach vedených predsedom Okresného súdu Košice II pod sp. zn. Spr 41/2009 a pod
sp. zn. SprV/246/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť N. P. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra
2009 doručená sťažnosť N. P., D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
základného práva vlastniť majetok, na súdnu ochranu a na zákonného sudcu podľa čl. 20,
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva
na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v konaní vedenom
Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 48 Er 598/2008 a práva na
účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených predsedom okresného
súdu pod sp. zn. Spr 41/2009 a pod sp. zn. SprV/246/2009. Sťažnosť bola odovzdaná na
poštovú prepravu 30. decembra 2009. Sťažnosť bola doplnená podaním z 1. februára 2010
doručeným ústavnému súdu osobne do podateľne toho istého dňa, ako aj podaním
z 3. februára 2010 (správne má byť zrejme 2. februára 2010, pozn.) doručeným ústavnému
súdu tiež osobne do podateľne 2. februára 2010.
Zo sťažnosti a z jej doplnení vyplýva, že 17. septembra 2007 sťažovateľka spolu
s manželom pri návšteve banky s prekvapením a ponížením zistila, že majú súdnym
exekútorom zablokované účty. Následne navštívila spolu s manželom súdneho exekútora,
od ktorého sa dozvedeli o exekučnom konaní prebiehajúcom na okresnom súde pod sp. zn.
48 Er 2258/2007 v prospech Ing. P. T. (ďalej len „oprávnený“) na vymoženie sumy
7 500 000 Sk s prísl. na základe rozhodcovského rozsudku vydaného samozvaným
rozhodcom vychádzajúcim zo sfalšovanej zmenky, v ktorej ako údajný pôvodný veriteľ
vystupoval JUDr. J. Š., ktorý indosoval sfalšovanú zmenku na oprávneného. Sťažovateľka
nahliadnutím do spisu v októbri 2007 zistila, že vyššia súdna úradníčka 12. septembra 2007
vydala pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie na základe nezákonného
a neprávoplatného rozhodcovského rozsudku. Dňom 14. septembra 2007 všetok nehnuteľný
majetok a všetky bankové účty sťažovateľky a jej manžela boli súdnym exekútorom
zablokované. Na základe námietok sťažovateľky okresný súd 6. decembra 2007 vyžiadal od
rozhodcu originál rozhodcovského spisu. Dňa 27. decembra 2007 oprávnený podal faxom
návrh na zastavenie exekúcie, ktorý 3. januára 2008 aj osobne doručil okresnému súdu.
Okresný súd namiesto toho, aby označil postup rozhodcu ako nezákonný, uznesením zo
4. januára 2008 (vydaným vyššou súdnou úradníčkou) exekúciu zastavil. Oprávnený sa však
15. februára 2008 proti uzneseniu odvolal, avšak 12. marca 2008 podal „definitívny
a neodvolateľný návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu“. Ešte pred „definitívnym
zastavením exekúcie“ 5. marca 2008 pohľadávku postúpil na Ing. R. M. (ďalej len „nový
oprávnený“). Uznesením okresného súdu sp. zn. 48 Er 2258/2007 zo 14. marca 2008
(vydaným sudcom) bola exekúcia právoplatne zastavená. Ešte predtým, ako toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť, začalo na základe toho istého exekučného titulu nové exekučné
konanie pod sp. zn. 48 Er 598/2008, a to na návrh nového oprávneného. Vyššia súdna
úradníčka 15. apríla 2008 vydala poverenie pre súdneho exekútora v prospech nového
oprávneného. O tejto druhej exekúcii sa sťažovateľka dozvedela iba náhodne z internetu.
Nahliadnutím do spisu zistila skutočnosť, že 15. apríla 2008 došlo k vydaniu nového
poverenia. Dňa 15. mája 2008 sťažovateľka požiadala o zrušenie poverenia pre exekútora
a o zastavenie exekúcie. Uznesením okresného súdu sp. zn. 48 Er 598/2008 z 1. júla 2008
(vydaným vyššou súdnou úradníčkou) boli námietky sťažovateľky zamietnuté. Vyššia súdna
úradníčka konala a rozhodovala neoprávnene, lebo nemala príslušné poverenie sudcu.
Uznesenie z 1. júla 2008 bolo sťažovateľke doručené až po 421 dňoch odo dňa jeho
vydania, pričom sťažovateľka podala proti uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie.
O odvolaní dosiaľ nebolo rozhodnuté a súdny spis bol 31. júla 2009 bez zákonných
dôvodov postúpený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Uznesením
okresného súdu sp. zn. 48 Er 598/2008 z 21. júla 2008 (vydaným vyššou súdnou
úradníčkou) boli zamietnuté námietky manžela sťažovateľky týkajúce sa miestnej
príslušnosti okresného súdu. Toto uznesenie nebolo sťažovateľke dosiaľ doručené.
Sťažovateľka sa v početných podaniach, a to tak v konaní vedenom pod sp. zn.
48 Er 2258/2007, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, dožadovala toho,
aby vo veci rozhodoval výlučne sudca, a nie vyššia súdna úradníčka. Keďže sudca
nereagoval ani na jedno dožiadanie, mala sťažovateľka dojem, že sudca o prebiehajúcich
exekučných konaniach ani nevie. Preto sa 27. februára 2009 obrátila na predsedu okresného
súdu, ktorého žiadala o oznámenie mena vyššieho súdneho úradníka konajúceho vo veci,
o označenie zákonného ustanovenia oprávňujúceho vyššieho súdneho úradníka vo veci
konať a o popis rozsahu právomocí vyššieho súdneho úradníka v danej veci. Prípisom
predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 41/2009 z 19. marca 2009 boli sťažovateľke oznámené
odpovede na položené otázky. Prípis jej bol doručený 29. marca 2009. Sťažovateľka
následne zistila, že rozvrh práce okresného súdu na roky 2007, 2008 a 2009 neobsahoval
žiadne poverenie sudcu pre vyššiu súdnu úradníčku. Žiadne poverenia sa nenachádzajú ani
v spisoch sp. zn. 48 Er 2258/2007 a sp. zn. 48 Er 598/2008. Sťažovateľka sa 26. marca 2009
v tejto súvislosti opätovne obrátila na predsedu okresného súdu. Predseda okresného súdu
reagoval prípisom sp. zn. SprV/246/2009 z 30. marca 2009 doručeným sťažovateľke
7. apríla 2009. Podľa jeho názoru rozvrh práce okresného súdu obsahuje všetky žiadané
informácie vrátane rozsahu právomocí vyššieho súdneho úradníka.
Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených práv podľa ústavy, dodatkového protokolu a dohovoru okresným súdom
v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008 a predsedom okresného súdu v konaniach
vedených pod sp. zn. Spr 41/2009 a sp. zn. SprV/246/2009 s tým, aby ústavný súd zrušil
jednak poverenie okresného súdu z 15. apríla 2008 pre súdneho exekútora v konaní
vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ďalej uznesenie okresného súdu sp. zn.
48 Er 598/2008 z 1. júla 2008, ako aj uznesenie okresného súdu sp. zn. 48 Er 598/2008
z 21. júla 2008. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 20 000 €.
Napokon požaduje anonymizáciu svojich osobných údajov. Napokon postupom podľa § 52
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) žiada o vydanie dočasného opatrenia,
ktorým by sa odložila vykonateľnosť poverenia pre súdneho exekútora z 15. apríla 2008,
uznesenia o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie z 1. júla 2008 a uznesenia
o zamietnutí návrhu na vyslovenie miestnej nepríslušnosti z 21. júla 2008. V rámci
dočasného opatrenia žiada tiež uložiť Správe katastra v P., aby sa dočasne zdržala konania
a oprávnenia vychádzajúceho z poverenia pre súdneho exekútora z 15. apríla 2008.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažnosť smeruje jednak proti postupu, resp. rozhodnutiam okresného súdu
v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ale tiež proti postupom predsedu
okresného súdu v sťažnostných konaniach vedených pod sp. zn. Spr 41/2009 a sp. zn.
V súvislosti s exekučným konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn.
48 Er 598/2008 namieta sťažovateľka porušenie označených práv podľa ústavy
a dodatkového protokolu predovšetkým v súvislosti s poverením pre súdneho exekútora
z 15. apríla 2008, na základe ktorého sa exekúcia dosiaľ vedie. Túto časť sťažnosti považuje
ústavný súd za oneskorene podanú.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavnému súdu nie je známe, kedy presne sa sťažovateľka dozvedela o vydaní
označeného poverenia, avšak sama tvrdí, že sa tak stalo pri nahliadnutí do súdneho spisu
sp. zn. 48 Er 598/2008, pričom na základe zistení zo spisu už 15. mája 2008 podala návrh na
zrušenie poverenia. To znamená, že sa sťažovateľka musela dozvedieť o vydaní poverenia
najneskôr 15. mája 2008, preto sťažnosť odovzdanú na poštovú prepravu 30. decembra
2009 treba považovať za oneskorenú.
Ďalšia námietka smeruje proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 48 Er 598/2008
z 1. júla 2008, ktorým okresný súd nevyhovel požiadavke sťažovateľky na zrušenie
poverenia a na zastavenie exekúcie. Na rozhodnutie o tejto časti sťažnosti nie je daná
právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Treba zdôrazniť, že sťažovateľka sama uvádza, že potom, ako jej bolo uznesenie
doručené, podala proti nemu v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom dosiaľ nebolo
rozhodnuté. Vzhľadom na to je v právomoci krajského súdu poskytnúť ochranu označeným
právam sťažovateľky. Tým je zároveň vylúčená v danom rozsahu právomoc ústavného
súdu.
Sťažovateľka ďalej namieta uznesenie okresného súdu sp. zn. 48 Er 598/2008
z 21. júla 2008, ktorým vyššia súdna úradníčka nevyhovela námietke miestnej
nepríslušnosti podanej manželom sťažovateľky. Túto časť sťažnosti považuje ústavný súd
za podanú niekým zjavne neoprávneným.
Ako to vyplýva z tvrdení sťažovateľky, okresný súd rozhodol o námietke podanej
manželom sťažovateľky, nie teda sťažovateľkou. Preto ani nebolo uznesenie sťažovateľke
(na rozdiel od jej manžela) doručené.
Uznesenie sa dotýka práva uplatneného niekým iným ako sťažovateľkou, čo vylučuje
jej aktívnu legitimáciu v danom rozsahu.
Námietka sťažovateľky týkajúca sa porušenia označeného článku dohovoru
v sťažnostných konaniach vedených predsedom okresného súdu pod sp. zn. Spr 41/2009
a sp. zn. SprV/246/2009 je oneskorene podaná. Ako to sama sťažovateľka uvádza, prípisy
predsedu okresného súdu jej boli doručené ešte 29. marca 2009, resp. 7. apríla 2009. Preto
sťažnosť odovzdaná na poštovú prepravu 30. decembra 2009 bola podaná dávno po uplynutí
zákonnej dvojmesačnej lehoty.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, nebolo už potrebné, aby sa
ústavný súd osobitne zaoberal návrhom na vydanie dočasného opatrenia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva
z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2010