Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 51/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť N. P., D., vo veci namietaného porušenia základného práva

vlastniť majetok, na súdnu ochranu a na zákonného sudcu podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 , ako aj práva na pokojné užívanie majetku podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. a práva na účinný právny

prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v konaniach vedených predsedom Okresného súdu Košice II pod sp. zn. Spr 41/2009 a pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť N. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra

2009 doručená sťažnosť N. P., D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

základného práva vlastniť majetok, na súdnu ochranu a na zákonného sudcu podľa čl. 20,

a (ďalej len „“), ako aj práva

na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v konaní vedenom

Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a práva na

účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených predsedom okresného

súdu pod sp. zn. Spr 41/2009 a pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na

poštovú prepravu 30. decembra 2009. Sťažnosť bola doplnená podaním z 1. februára 2010

doručeným ústavnému súdu osobne do podateľne toho istého dňa, ako aj podaním

z 3. februára 2010 (správne má byť zrejme 2. februára 2010, pozn.) doručeným ústavnému

súdu tiež osobne do podateľne 2. februára 2010.

Zo sťažnosti a z jej doplnení vyplýva, že 17. septembra 2007 sťažovateľka spolu

s manželom pri návšteve banky s prekvapením a ponížením zistila, že majú súdnym

exekútorom zablokované účty. Následne navštívila spolu s manželom súdneho exekútora,

od ktorého sa dozvedeli o exekučnom konaní prebiehajúcom na okresnom súde pod sp. zn.

v prospech Ing. P. T. (ďalej len „oprávnený“) na vymoženie sumy

7 500 000 Sk s prísl. na základe rozhodcovského rozsudku vydaného samozvaným

rozhodcom vychádzajúcim zo sfalšovanej zmenky, v ktorej ako údajný pôvodný veriteľ

vystupoval JUDr. J. Š., ktorý indosoval sfalšovanú zmenku na oprávneného. Sťažovateľka

nahliadnutím do spisu v októbri 2007 zistila, že vyššia súdna úradníčka 12. septembra 2007

vydala pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie na základe nezákonného

a neprávoplatného rozhodcovského rozsudku. Dňom 14. septembra 2007 všetok nehnuteľný

majetok a všetky bankové účty sťažovateľky a jej manžela boli súdnym exekútorom

zablokované. Na základe námietok sťažovateľky okresný súd 6. decembra 2007 vyžiadal od

rozhodcu originál rozhodcovského spisu. Dňa 27. decembra 2007 oprávnený podal faxom

návrh na zastavenie exekúcie, ktorý 3. januára 2008 aj osobne doručil okresnému súdu.

Okresný súd namiesto toho, aby označil postup rozhodcu ako nezákonný, uznesením zo

4. januára 2008 (vydaným vyššou súdnou úradníčkou) exekúciu zastavil. Oprávnený sa však

15. februára 2008 proti uzneseniu odvolal, avšak 12. marca 2008 podal „definitívny

a neodvolateľný návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu“. Ešte pred „definitívnym

zastavením exekúcie“ 5. marca 2008 pohľadávku postúpil na Ing. R. M. (ďalej len „nový

oprávnený“). Uznesením okresného súdu sp. zn. zo 14. marca 2008

(vydaným sudcom) bola exekúcia právoplatne zastavená. Ešte predtým, ako toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť, začalo na základe toho istého exekučného titulu nové exekučné

konanie pod sp. zn. , a to na návrh nového oprávneného. Vyššia súdna

úradníčka 15. apríla 2008 vydala poverenie pre súdneho exekútora v prospech nového

oprávneného. O tejto druhej exekúcii sa sťažovateľka dozvedela iba náhodne z internetu.

Nahliadnutím do spisu zistila skutočnosť, že 15. apríla 2008 došlo k vydaniu nového

poverenia. Dňa 15. mája 2008 sťažovateľka požiadala o zrušenie poverenia pre exekútora

a o zastavenie exekúcie. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 1. júla 2008

(vydaným vyššou súdnou úradníčkou) boli námietky sťažovateľky zamietnuté. Vyššia súdna

úradníčka konala a rozhodovala neoprávnene, lebo nemala príslušné poverenie sudcu.

Uznesenie z 1. júla 2008 bolo sťažovateľke doručené až po 421 dňoch odo dňa jeho

vydania, pričom sťažovateľka podala proti uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie.

O odvolaní dosiaľ nebolo rozhodnuté a súdny spis bol 31. júla 2009 bez zákonných

dôvodov postúpený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Uznesením

okresného súdu sp. zn. z 21. júla 2008 (vydaným vyššou súdnou

úradníčkou) boli zamietnuté námietky manžela sťažovateľky týkajúce sa miestnej

príslušnosti okresného súdu. Toto uznesenie nebolo sťažovateľke dosiaľ doručené.

Sťažovateľka sa v početných podaniach, a to tak v konaní vedenom pod sp. zn.

, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. , dožadovala toho,

aby vo veci rozhodoval výlučne sudca, a nie vyššia súdna úradníčka. Keďže sudca

nereagoval ani na jedno dožiadanie, mala sťažovateľka dojem, že sudca o prebiehajúcich

exekučných konaniach ani nevie. Preto sa 27. februára 2009 obrátila na predsedu okresného

súdu, ktorého žiadala o oznámenie mena vyššieho súdneho úradníka konajúceho vo veci,

o označenie zákonného ustanovenia oprávňujúceho vyššieho súdneho úradníka vo veci

konať a o popis rozsahu právomocí vyššieho súdneho úradníka v danej veci. Prípisom

predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 41/2009 z 19. marca 2009 boli sťažovateľke oznámené

odpovede na položené otázky. Prípis jej bol doručený 29. marca 2009. Sťažovateľka

následne zistila, že rozvrh práce okresného súdu na roky 2007, 2008 a 2009 neobsahoval

žiadne poverenie sudcu pre vyššiu súdnu úradníčku. Žiadne poverenia sa nenachádzajú ani

v spisoch sp. zn. a sp. zn. . Sťažovateľka sa 26. marca 2009

v tejto súvislosti opätovne obrátila na predsedu okresného súdu. Predseda okresného súdu

reagoval prípisom sp. zn. z 30. marca 2009 doručeným sťažovateľke

7. apríla 2009. Podľa jeho názoru rozvrh práce okresného súdu obsahuje všetky žiadané

informácie vrátane rozsahu právomocí vyššieho súdneho úradníka.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených práv podľa , dodatkového protokolu a dohovoru okresným súdom

v konaní vedenom pod sp. zn. a predsedom okresného súdu v konaniach

vedených pod sp. zn. Spr 41/2009 a sp. zn. s tým, aby ústavný súd zrušil

jednak poverenie okresného súdu z 15. apríla 2008 pre súdneho exekútora v konaní

vedenom pod sp. zn. , ďalej uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 1. júla 2008, ako aj uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 21. júla 2008. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 20 000 €.

Napokon požaduje anonymizáciu svojich osobných údajov. Napokon postupom podľa § 52

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) žiada o vydanie dočasného opatrenia,

ktorým by sa odložila vykonateľnosť poverenia pre súdneho exekútora z 15. apríla 2008,

uznesenia o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie z 1. júla 2008 a uznesenia

o zamietnutí návrhu na vyslovenie miestnej nepríslušnosti z 21. júla 2008. V rámci

dočasného opatrenia žiada tiež uložiť Správe katastra v P., aby sa dočasne zdržala konania

a oprávnenia vychádzajúceho z poverenia pre súdneho exekútora z 15. apríla 2008.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť smeruje jednak proti postupu, resp. rozhodnutiam okresného súdu

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. , ale tiež proti postupom predsedu

okresného súdu v sťažnostných konaniach vedených pod sp. zn. Spr 41/2009 a sp. zn.

.

V súvislosti s exekučným konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn.

namieta sťažovateľka porušenie označených práv podľa

a dodatkového protokolu predovšetkým v súvislosti s poverením pre súdneho exekútora

z 15. apríla 2008, na základe ktorého sa exekúcia dosiaľ vedie. Túto časť sťažnosti považuje

ústavný súd za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavnému súdu nie je známe, kedy presne sa sťažovateľka dozvedela o vydaní

označeného poverenia, avšak sama tvrdí, že sa tak stalo pri nahliadnutí do súdneho spisu

sp. zn. , pričom na základe zistení zo spisu už 15. mája 2008 podala návrh na

zrušenie poverenia. To znamená, že sa sťažovateľka musela dozvedieť o vydaní poverenia

najneskôr 15. mája 2008, preto sťažnosť odovzdanú na poštovú prepravu 30. decembra

2009 treba považovať za oneskorenú.

Ďalšia námietka smeruje proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 1. júla 2008, ktorým okresný súd nevyhovel požiadavke sťažovateľky na zrušenie

poverenia a na zastavenie exekúcie. Na rozhodnutie o tejto časti sťažnosti nie je daná

právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z už citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Treba zdôrazniť, že sťažovateľka sama uvádza, že potom, ako jej bolo uznesenie

doručené, podala proti nemu v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom dosiaľ nebolo

rozhodnuté. Vzhľadom na to je v právomoci krajského súdu poskytnúť ochranu označeným

právam sťažovateľky. Tým je zároveň vylúčená v danom rozsahu právomoc ústavného

súdu.

Sťažovateľka ďalej namieta uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 21. júla 2008, ktorým vyššia súdna úradníčka nevyhovela námietke miestnej

nepríslušnosti podanej manželom sťažovateľky. Túto časť sťažnosti považuje ústavný súd

za podanú niekým zjavne neoprávneným.

Ako to vyplýva z tvrdení sťažovateľky, okresný súd rozhodol o námietke podanej

manželom sťažovateľky, nie teda sťažovateľkou. Preto ani nebolo uznesenie sťažovateľke

(na rozdiel od jej manžela) doručené.

Uznesenie sa dotýka práva uplatneného niekým iným ako sťažovateľkou, čo vylučuje

jej aktívnu legitimáciu v danom rozsahu.

Námietka sťažovateľky týkajúca sa porušenia označeného článku dohovoru

v sťažnostných konaniach vedených predsedom okresného súdu pod sp. zn. Spr 41/2009

a sp. zn. je oneskorene podaná. Ako to sama sťažovateľka uvádza, prípisy

predsedu okresného súdu jej boli doručené ešte 29. marca 2009, resp. 7. apríla 2009. Preto

sťažnosť odovzdaná na poštovú prepravu 30. decembra 2009 bola podaná dávno po uplynutí

zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, nebolo už potrebné, aby sa

ústavný súd osobitne zaoberal návrhom na vydanie dočasného opatrenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2010