Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 452/2010
PDF · 225.54 KB
No categories available
I. ÚS 452/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. novembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť N. P., D., vo veci namietaného porušenia základných práv
podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ako aj vo veci namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 195/2009
a takto
rozhodol:
Sťažnosť N. P. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla
2010 doručená sťažnosť N. P., D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné
užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Košice II
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ako aj postupom
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE
195/2009, ako aj porušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47
ods. 3 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008.
2. Zo sťažnosti vyplynulo, že na základe poverenia na vykonanie exekúcie
č. 5803 045349 vydaného okresným súdom 15. apríla 2008 bol súdny exekútor JUDr. M. Z.
poverený vykonaním exekúcie voči sťažovateľke ako povinnej v 2. rade a jej manželovi
ako povinnému v 1. rade. Podkladom na vykonanie exekúcie mala byť údajne sfalšovaná
zmenka, v súvislosti s ktorou je vedené trestné stíhanie na Prezídiu Policajného zboru,
Úrade boja proti korupcii, odbore boja proti korupcii – východ, pod ČVS: PPZ-46/BPK-V-
2008. Sťažovateľka a povinný v 1. rade podali 15. mája 2008 návrh na zastavenie
exekúcie. Okresný súd uznesením vyššej súdnej úradníčky pod č. k. 48 Er 598/2008-
31 z 1. júla 2008 ich návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie
okresného súdu z 1. júla 2008 bolo doručené sťažovateľke až 25. augusta 2009, proti
ktorému sa odvolala v zákonnej lehote 8. septembra 2009. Pretože sťažovateľka, ako aj
povinný v 1. rade majú trvalý pobyt v obci D., ktorá patrí do obvodu Okresného súdu K.,
podali námietku miestnej príslušnosti okresného súdu, o ktorej okresný súd rozhodol
uznesením č. k. 48 Er 598/08-51 z 21. júla 2008 tak, že ju zamietol. Proti tomuto
uzneseniu okresného súdu z 21. júla 2008 podal manžel sťažovateľky po jeho doručení
odvolanie. Sťažovateľke však uvedené uznesenie z 21. júla 2008 nebolo doručené.
Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v úmysle vec umelo zdržovať
a nerozhodovať spis sp. zn. 48 Er 598/08 predložil 31. júla 2009 krajskému súdu z dôvodu
podaného odvolania povinného v 1. rade proti uzneseniu z 21. júla 2008 vo veci
nevyhovenia námietke miestnej nepríslušnosti okresného súdu. Sťažovateľka poukázala, že
uznesenie týkajúce sa námietky miestnej príslušnosti bolo okresným súdom vydané neskôr
(21. júla 2008) ako uznesenie z 1. júla 2008, ktorým bol zamietnutý návrh na zastavenie
exekúcie. Spis bol odstúpený krajskému súdu v čase, keď sťažovateľke ešte nebolo
doručené ani uznesenie okresného súdu č. k. 48 Er 598/2008-31 z 1. júla 2008, ani
uznesenie č. k. 48 Er 598/2008-51 z 21. júla 2008, ktoré jej nebolo doručené vôbec.
Okresný súd vo veci odvolania sťažovateľky proti uzneseniu z 1. júla 2008 vôbec nekonal
a ani v súčasnosti nekoná. Na základe nezákonnej exekúcie, nekonania a umelých prieťahov
v konaní zo strany okresného súdu a krajského súdu je sťažovateľka takmer tri roky zbavená
práva na pokojné užívanie svojho majetku. Podľa sťažovateľky krajský súd mal spis vrátiť
okresnému súdu ako predčasne predložený, namiesto toho ho však zadržuje, a preto nebolo
rozhodnuté o jej odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. 48 Er 598/2008-31 z 1. júla
2008, čím sa prehlbuje stav jej právnej neistoty a aj škody, ktoré jej boli spôsobené
nezákonnou exekúciou.
Sťažovateľka v sťažnosti tiež poukázala na porušovanie zásady rovnosti strán
v konaní. Podľa nej okresný súd neustále koná v prospech oprávneného v exekučnom
konaní a osôb, ktoré za ním stoja.
3. Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd
po predbežnom prerokovaní sťažnosti a jej prijatí na ďalšie konanie takto rozhodol:
„1. Základné právo N. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er. 598/2008,
porušené bolo.
2. Základné právo N. P. na spravodlivé prejednanie veci, zaručené v čl. 6 ods. I
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice
II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er. 598/2008, porušené bolo.
3. Základné právo N. P. na rovnosť účastníkov konania zaručené v čl. 47 ods.3
Ústavy SR postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod
sp. zn. 48 Er. 598/2008, porušené bolo.
4. Základné právo N. P. na pokojne používanie majetku zaručeného čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er. 598/2008,
porušené bolo.
5. Základné právo N. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote zaručené v Čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4CoE/1 95/2009-604 ,
porušené bolo.
6. Základné právo N. P. na spravodlivé prejednanie veci, zaručené v čl. 6 ods. I
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4CoE/195/2009-604 , porušené bolo.
7. Základné právo N. P. na pokojne používanie majetku zaručeného čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4CoE/195/2009-604,
porušené bolo.
8. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 48 Er. 598/2008 vo veci odvolania voči uzneseniu zo dňa 1. 7. 2008 č.48Er598/2008-
31, konal bez zbytočných prieťahov.
9. Krajskému súdu v Košiciach prikazuje, aby v konaní vedenom pod
sp. zn.4CoE/195/2009-604 vo veci odvolania voči uzneseniu zo dňa 1. 7. 2008
č.48Er598/2008-31, konal bez zbytočných prieťahov.
10. N. P. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 20 tisíc eur, ktoré jej Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do
dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.“
11. N. P. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 10 tisíc eur, ktoré jej Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť do
dvoch mesiacov odo dna vyhlásenia tohto rozhodnutia.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.
6. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
sťažovateľa. Preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení tých práv (čl. 48 ods. 2
a čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu) a v súvislosti
s tým konaním (postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008
a postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 195/2009), ktorých
vyslovenia porušenia sa sťažovateľka domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite
sťažnosti. Tvrdenia o porušení iných práv a v iných konaniach, ktoré sťažovateľka uvádza
v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za
súčasť jej argumentácie (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).
Predmetom sťažnosti je teda sťažovateľkou namietané porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového
protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ako aj
postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE/195/2009, ako aj
namietané porušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3
ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008.
Sťažnosť smeruje jednak proti postupu okresného súdu v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ako aj proti postupu krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 CoE/195/2009 o odvolaní povinného v 1. rade proti uzneseniu
okresného súdu z 21. júla 2008.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo
pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného
záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní... rovní.
7. Sťažovateľka namieta prieťahy v súvislosti s exekučným konaním vedeným
okresným súdom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, v ktorom má procesné postavenie povinnej
v 2. rade. Sťažovateľka namieta prieťahy aj v konaní o odvolaní, ktoré podala proti
uzneseniu okresného súdu č. k. 48 Er 598/2008-31 z 1. júla 2008, ktorým vyššia súdna
úradníčka zamietla návrh sťažovateľky a povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie.
Ústavný súd z obsahu spisu vedeného pod sp. zn. II. ÚS 3/2010 zistil, že
sťažovateľkou namietané porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008 už bolo predmetom
posúdenia ústavného súdu, a to v konaní o sťažnosti sťažovateľky a povinného v 1. rade,
o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 3/2010-28 z 20. januára 2010 tak, že
sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd preskúmaním
napadnutého konania zistil, že postup okresného súdu nebol bez prieťahov minimálne počas
deviatich mesiacov (od 23. októbra 2008 do 31. júla 2009), ale nevyznačuje sa takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z ďalšieho prehľadu procesných úkonov vykonaných v posudzovanom konaní
vyplýva, že súdny spis sa v období od 3. augusta 2009 do 22. januára 2010 nachádzal na
krajskom súde z dôvodu rozhodovania o odvolaní povinného v 1. rade vo veci námietky
miestnej príslušnosti a v období od 25. februára 2010 do 14. mája 2010 opäť na krajskom
súde z dôvodu návrhu na opravu uznesenia krajského súdu zo 14. januára 2010 podaného
povinným v 1. rade, teda obdobie konania vedeného krajským súdom nemožno pričítať na
vrub okresnému súdu, ktorý dĺžku jeho trvania žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť. Na
vrub okresnému súdu nemožno pričítať ani obdobie (od 14. mája 2010 do 22. júna 2010),
keď sa súdny spis nachádzal na okresnej prokuratúre a neskôr na krajskej prokuratúre pre
účely vybavenia podnetu sťažovateľky a povinného v 1. rade na podanie mimoriadneho
dovolania. Spis bol okresnému súdu vrátený na ďalšie konanie až 12. júla 2010.
Plynulému postupu okresného súdu v konaní o odvolaní sťažovateľky vo veci jej
návrhu na zastavenie exekúcie tak objektívne bránila zákonná prekážka v podobe uplatnenej
námietky nedostatku miestnej príslušnosti, o ktorej krajský súd na základe odvolania
povinného v 1. rade rozhodol 14. januára 2010. Z uvedeného vyplýva, že vo veci odvolania
sťažovateľky a povinného v 1. rade proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie
exekúcie (teda v merite veci) vydaného vyššou súdnou úradníčkou mohol okresný súd
konať najskôr po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci námietky miestnej
príslušnosti (22. januára 2010), keďže až v tom čase mal definitívne vyriešenú otázku svojej
miestnej príslušnosti. Zároveň je potrebné uviesť, že podľa § 374 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) bude o odvolaní rozhodovať v prvom rade sudca
okresného súdu a až následne, ak odvolaniu nevyhovie, vec predloží na rozhodnutie
krajskému súdu.
8. Sťažovateľka však v sťažnosti namietala prieťahy aj v konaní vedenom na
krajskom súde o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008, ktorým vyššia
súdna úradníčka zamietla návrh sťažovateľky a povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie.
Ako však vyplýva z prehľadu procesných úkonov vykonaných vo veci (rozhodovanie
o námietke miestnej príslušnosti), ako aj s ohľadom na zmienený § 374 ods. 4 OSP, vec
nebola ešte krajskému súdu ani predložená, pretože sudca okresného súdu ešte o odvolaní
proti uzneseniu vydanému vyššou súdnou úradníčkou 1. júla 2008 sám nerozhodol.
Z uvedeného dôvodu sa preto ešte krajský súd ako súd odvolací prieťahov ani nemohol
dopustiť. Sťažnosť je preto potrebné považovať za predčasne podanú.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd
mohol postup okresného súdu a krajského súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí
návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva
sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru,
a preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Sťažovateľka v sťažnosti namietala aj porušenie práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného
v čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 48 Er 598/2008. Podľa názoru ústavného súdu je sťažnosť v tejto časti neprípustná.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti z obsahu spisu vedeného na
ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 51/2010 zistil, že predmetom konania o sťažnosti
sťažovateľky vedeného pod uvedenou spisovou značkou bolo aj namietané porušenie
označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008,
ktoré bolo skončené uznesením č. k. II. ÚS 51/2010-14 zo 4. februára 2010 tak, že ústavný
súd sťažnosť sťažovateľky odmietol pre nedostatok právomoci. Ako to vyplýva z už
citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným
právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto základných
práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Sťažovateľka sama uvádza, že potom, ako jej
bolo uznesenie doručené (25. augusta 2009), podala proti nemu v zákonnej lehote
odvolanie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté. Vzhľadom na to bolo a je v právomoci
krajského súdu, pokiaľ mu bola, resp. bude vec predložená, poskytnúť ochranu označeným
právam sťažovateľky. Tým je zároveň vylúčená v danom rozsahu právomoc ústavného
súdu.
Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažnosť v tejto časti ústavný súd odmietol pre
neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože v uvedených veciach sa
v zásade nerozhodovalo o podmienkach konania.
10. Právomoc ústavného súdu je vylúčená obdobne aj vo vzťahu k uzneseniu
okresného súdu o miestnej príslušnosti z 21. júla 2008, o ktorej už rozhodol aj krajský súd.
11. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky (čl. 6 ods. 1
dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu) postupom krajského súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 4 CoE 195/2009 ústavný súd uvádza, že pokiaľ sťažovateľka nebola účastníčkou
tohto odvolacieho konania, ktoré inicioval aj povinný v 1. rade, nenamietala porušenie
svojich práv, ale práv povinného v 1. rade, čo je neprípustné, a na svoju obranu nevyužila
dovolanie ako účinný opravný prostriedok. V tomto smere ústavný súd poukazuje na svoju
ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická osoba,
ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98).
Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajú porušenie svojich základných práv alebo
slobôd, ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne
neoprávnenými (III. ÚS 41/00, I. ÚS 43/98, II. ÚS 128/95).
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou a pre jej neprípustnosť,
pretože sťažovateľka nevyčerpala všetky procesné prostriedky na ochranu svojich práv.
12. Sťažovateľka v sťažnosti tiež namieta porušenie základného práva na rovnosť
účastníkov v konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008. Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127
ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam
a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je
v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade bolo proti uzneseniu okresného súdu
z 1. júla 2008 prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Sťažovateľka podala
proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté. Bolo plne
v právomoci krajského súdu poskytnúť ochranu právam sťažovateľky, a tým je zároveň
vylúčená v danom rozsahu právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva
z výroku tohto uznesenia.
14. Pretože došlo k odmietnutiu sťažnosti v celom rozsahu, ústavný súd sa
nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže tieto sú viazané na to, že ústavný súd
sťažnosti vyhovie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. novembra 2010