Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 452/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. novembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť N. P., D., vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a , práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa , práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť N. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla

2010 doručená sťažnosť N. P., D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné

užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Košice II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE

195/2009, ako aj porušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47

ods. 3 postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplynulo, že na základe poverenia na vykonanie exekúcie

č. 5803 045349 vydaného okresným súdom 15. apríla 2008 bol súdny exekútor JUDr. M. Z.

poverený vykonaním exekúcie voči sťažovateľke ako povinnej v 2. rade a jej manželovi

ako povinnému v 1. rade. Podkladom na vykonanie exekúcie mala byť údajne sfalšovaná

zmenka, v súvislosti s ktorou je vedené trestné stíhanie na Prezídiu Policajného zboru,

Úrade boja proti korupcii, odbore boja proti korupcii – východ, pod ČVS: PPZ-46/BPK-V-

2008. Sťažovateľka a povinný v 1. rade podali 15. mája 2008 návrh na zastavenie

exekúcie. Okresný súd uznesením vyššej súdnej úradníčky pod č. k.

31 z 1. júla 2008 ich návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie

okresného súdu z 1. júla 2008 bolo doručené sťažovateľke až 25. augusta 2009, proti

ktorému sa odvolala v zákonnej lehote 8. septembra 2009. Pretože sťažovateľka, ako aj

povinný v 1. rade majú trvalý pobyt v obci D., ktorá patrí do obvodu Okresného súdu K.,

podali námietku miestnej príslušnosti okresného súdu, o ktorej okresný súd rozhodol

uznesením č. k. -51 z 21. júla 2008 tak, že ju zamietol. Proti tomuto

uzneseniu okresného súdu z 21. júla 2008 podal manžel sťažovateľky po jeho doručení

odvolanie. Sťažovateľke však uvedené uznesenie z 21. júla 2008 nebolo doručené.

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v úmysle vec umelo zdržovať

a nerozhodovať spis sp. zn. predložil 31. júla 2009 krajskému súdu z dôvodu

podaného odvolania povinného v 1. rade proti uzneseniu z 21. júla 2008 vo veci

nevyhovenia námietke miestnej nepríslušnosti okresného súdu. Sťažovateľka poukázala, že

uznesenie týkajúce sa námietky miestnej príslušnosti bolo okresným súdom vydané neskôr

(21. júla 2008) ako uznesenie z 1. júla 2008, ktorým bol zamietnutý návrh na zastavenie

exekúcie. Spis bol odstúpený krajskému súdu v čase, keď sťažovateľke ešte nebolo

doručené ani uznesenie okresného súdu č. k. -31 z 1. júla 2008, ani

uznesenie č. k. -51 z 21. júla 2008, ktoré jej nebolo doručené vôbec.

Okresný súd vo veci odvolania sťažovateľky proti uzneseniu z 1. júla 2008 vôbec nekonal

a ani v súčasnosti nekoná. Na základe nezákonnej exekúcie, nekonania a umelých prieťahov

v konaní zo strany okresného súdu a krajského súdu je sťažovateľka takmer tri roky zbavená

práva na pokojné užívanie svojho majetku. Podľa sťažovateľky krajský súd mal spis vrátiť

okresnému súdu ako predčasne predložený, namiesto toho ho však zadržuje, a preto nebolo

rozhodnuté o jej odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. -31 z 1. júla

2008, čím sa prehlbuje stav jej právnej neistoty a aj škody, ktoré jej boli spôsobené

nezákonnou exekúciou.

Sťažovateľka v sťažnosti tiež poukázala na porušovanie zásady rovnosti strán

v konaní. Podľa nej okresný súd neustále koná v prospech oprávneného v exekučnom

konaní a osôb, ktoré za ním stoja.

3. Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

po predbežnom prerokovaní sťažnosti a jej prijatí na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo N. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er. 598/2008,

porušené bolo.

2. Základné právo N. P. na spravodlivé prejednanie veci, zaručené v čl. 6 ods. I

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice

II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er. 598/2008, porušené bolo.

3. Základné právo N. P. na rovnosť účastníkov konania zaručené v čl. 47 ods.3

SR postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod

sp. zn. 48 Er. 598/2008, porušené bolo.

4. Základné právo N. P. na pokojne používanie majetku zaručeného čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er. 598/2008,

porušené bolo.

5. Základné právo N. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote zaručené v Čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. -604 ,

porušené bolo.

6. Základné právo N. P. na spravodlivé prejednanie veci, zaručené v čl. 6 ods. I

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. -604 , porušené bolo.

7. Základné právo N. P. na pokojne používanie majetku zaručeného čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. -604,

porušené bolo.

8. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. 48 Er. 598/2008 vo veci odvolania voči uzneseniu zo dňa 1. 7. 2008 č.48Er598/2008-

31, konal bez zbytočných prieťahov.

9. Krajskému súdu v Košiciach prikazuje, aby v konaní vedenom pod

sp. zn.4CoE/195/2009-604 vo veci odvolania voči uzneseniu zo dňa 1. 7. 2008

č.48Er598/2008-31, konal bez zbytočných prieťahov.

10. N. P. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 20 tisíc eur, ktoré jej Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do

dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.“

11. N. P. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10 tisíc eur, ktoré jej Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť do

dvoch mesiacov odo dna vyhlásenia tohto rozhodnutia.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

6. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

sťažovateľa. Preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení tých práv (čl. 48 ods. 2

a , dohovoru a dodatkového protokolu) a v súvislosti

s tým konaním (postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ), ktorých

vyslovenia porušenia sa sťažovateľka domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite

sťažnosti. Tvrdenia o porušení iných práv a v iných konaniach, ktoré sťažovateľka uvádza

v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za

súčasť jej argumentácie (, ).

Predmetom sťažnosti je teda sťažovateľkou namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj

postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj

namietané porušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažnosť smeruje jednak proti postupu okresného súdu v exekučnom konaní

vedenom pod sp. zn. , ako aj proti postupu krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. o odvolaní povinného v 1. rade proti uzneseniu

okresného súdu z 21. júla 2008.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní... rovní.

7. Sťažovateľka namieta prieťahy v súvislosti s exekučným konaním vedeným

okresným súdom pod sp. zn. , v ktorom má procesné postavenie povinnej

v 2. rade. Sťažovateľka namieta prieťahy aj v konaní o odvolaní, ktoré podala proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -31 z 1. júla 2008, ktorým vyššia súdna

úradníčka zamietla návrh sťažovateľky a povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie.

Ústavný súd z obsahu spisu vedeného pod sp. zn. zistil, že

sťažovateľkou namietané porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. už bolo predmetom

posúdenia ústavného súdu, a to v konaní o sťažnosti sťažovateľky a povinného v 1. rade,

o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením č. k. -28 z 20. januára 2010 tak, že

sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd preskúmaním

napadnutého konania zistil, že postup okresného súdu nebol bez prieťahov minimálne počas

deviatich mesiacov (od 23. októbra 2008 do 31. júla 2009), ale nevyznačuje sa takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

a dohovoru.

Z ďalšieho prehľadu procesných úkonov vykonaných v posudzovanom konaní

vyplýva, že súdny spis sa v období od 3. augusta 2009 do 22. januára 2010 nachádzal na

krajskom súde z dôvodu rozhodovania o odvolaní povinného v 1. rade vo veci námietky

miestnej príslušnosti a v období od 25. februára 2010 do 14. mája 2010 opäť na krajskom

súde z dôvodu návrhu na opravu uznesenia krajského súdu zo 14. januára 2010 podaného

povinným v 1. rade, teda obdobie konania vedeného krajským súdom nemožno pričítať na

vrub okresnému súdu, ktorý dĺžku jeho trvania žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť. Na

vrub okresnému súdu nemožno pričítať ani obdobie (od 14. mája 2010 do 22. júna 2010),

keď sa súdny spis nachádzal na okresnej prokuratúre a neskôr na krajskej prokuratúre pre

účely vybavenia podnetu sťažovateľky a povinného v 1. rade na podanie mimoriadneho

dovolania. Spis bol okresnému súdu vrátený na ďalšie konanie až 12. júla 2010.

Plynulému postupu okresného súdu v konaní o odvolaní sťažovateľky vo veci jej

návrhu na zastavenie exekúcie tak objektívne bránila zákonná prekážka v podobe uplatnenej

námietky nedostatku miestnej príslušnosti, o ktorej krajský súd na základe odvolania

povinného v 1. rade rozhodol 14. januára 2010. Z uvedeného vyplýva, že vo veci odvolania

sťažovateľky a povinného v 1. rade proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie

exekúcie (teda v merite veci) vydaného vyššou súdnou úradníčkou mohol okresný súd

konať najskôr po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci námietky miestnej

príslušnosti (22. januára 2010), keďže až v tom čase mal definitívne vyriešenú otázku svojej

miestnej príslušnosti. Zároveň je potrebné uviesť, že podľa § 374 ods. 4 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) bude o odvolaní rozhodovať v prvom rade sudca

okresného súdu a až následne, ak odvolaniu nevyhovie, vec predloží na rozhodnutie

krajskému súdu.

8. Sťažovateľka však v sťažnosti namietala prieťahy aj v konaní vedenom na

krajskom súde o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008, ktorým vyššia

súdna úradníčka zamietla návrh sťažovateľky a povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie.

Ako však vyplýva z prehľadu procesných úkonov vykonaných vo veci (rozhodovanie

o námietke miestnej príslušnosti), ako aj s ohľadom na zmienený , vec

nebola ešte krajskému súdu ani predložená, pretože sudca okresného súdu ešte o odvolaní

proti uzneseniu vydanému vyššou súdnou úradníčkou 1. júla 2008 sám nerozhodol.

Z uvedeného dôvodu sa preto ešte krajský súd ako súd odvolací prieťahov ani nemohol

dopustiť. Sťažnosť je preto potrebné považovať za predčasne podanú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd

mohol postup okresného súdu a krajského súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí

návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva

sťažovateľky zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru,

a preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 .

9. Sťažovateľka v sťažnosti namietala aj porušenie práva na spravodlivý súdny

proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného

v čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. . Podľa názoru ústavného súdu je sťažnosť v tejto časti neprípustná.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti z obsahu spisu vedeného na

ústavnom súde pod sp. zn. zistil, že predmetom konania o sťažnosti

sťažovateľky vedeného pod uvedenou spisovou značkou bolo aj namietané porušenie

označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktoré bolo skončené uznesením č. k. -14 zo 4. februára 2010 tak, že ústavný

súd sťažnosť sťažovateľky odmietol pre nedostatok právomoci. Ako to vyplýva z už

citovaného , právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným

právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto základných

práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Sťažovateľka sama uvádza, že potom, ako jej

bolo uznesenie doručené (25. augusta 2009), podala proti nemu v zákonnej lehote

odvolanie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté. Vzhľadom na to bolo a je v právomoci

krajského súdu, pokiaľ mu bola, resp. bude vec predložená, poskytnúť ochranu označeným

právam sťažovateľky. Tým je zároveň vylúčená v danom rozsahu právomoc ústavného

súdu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažnosť v tejto časti ústavný súd odmietol pre

neprípustnosť podľa , pretože v uvedených veciach sa

v zásade nerozhodovalo o podmienkach konania.

10. Právomoc ústavného súdu je vylúčená obdobne aj vo vzťahu k uzneseniu

okresného súdu o miestnej príslušnosti z 21. júla 2008, o ktorej už rozhodol aj krajský súd.

11. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky (čl. 6 ods. 1

dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu) postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. ústavný súd uvádza, že pokiaľ sťažovateľka nebola účastníčkou

tohto odvolacieho konania, ktoré inicioval aj povinný v 1. rade, nenamietala porušenie

svojich práv, ale práv povinného v 1. rade, čo je neprípustné, a na svoju obranu nevyužila

dovolanie ako účinný opravný prostriedok. V tomto smere ústavný súd poukazuje na svoju

ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická osoba,

ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich ().

Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd, ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne

neoprávnenými (, , ).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako podanú zjavne neoprávnenou osobou a pre jej neprípustnosť,

pretože sťažovateľka nevyčerpala všetky procesné prostriedky na ochranu svojich práv.

12. Sťažovateľka v sťažnosti tiež namieta porušenie základného práva na rovnosť

účastníkov v konaní zaručeného v postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. . Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127

ods. 1 , právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam

a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je

v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade bolo proti uzneseniu okresného súdu

z 1. júla 2008 prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Sťažovateľka podala

proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté. Bolo plne

v právomoci krajského súdu poskytnúť ochranu právam sťažovateľky, a tým je zároveň

vylúčená v danom rozsahu právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

14. Pretože došlo k odmietnutiu sťažnosti v celom rozsahu, ústavný súd sa

nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže tieto sú viazané na to, že ústavný súd

sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2010