Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)I. ÚS 54/2010
PDF · 188.49 KB
No categories available
I. ÚS 54/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť L. I., Š., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 30 S 6/2007-15
z 30. apríla 2007 v spojení s uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7
Sžso 38/2007 z 20. septembra 2007 a sp. zn. 1 Sdo 40/2008 z 25. novembra 2008, ako aj
uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 30 S 6/2007-28 z 21. apríla 2008 v spojení
s uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžso 50/2008 z 30. júla
2008 a sp. zn. 1 Sdo 71/2009 z 19. augusta 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. I. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra
2009 doručená sťažnosť L. I., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len
„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 30 S 6/2007-
15 z 30. apríla 2007 v spojení s uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžso 38/2007 z 20. septembra 2007 a sp. zn. 1 Sdo 40/2008
z 25. novembra 2008, ako aj uznesením krajského súdu č. k. 30 S 6/2007-28 z 21. apríla
2008 v spojení s uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 50/2008 z 30. júla 2008 a sp.
zn. 1 Sdo 71/2009 z 19. augusta 2009.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta postup všeobecných súdov vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaná“),
pretože ich postup a rozhodnutia považuje za nespravodlivé, predpojaté a zaujaté, vydané na
základe nesprávneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu, a teda
v celom rozsahu arbitrárne.
Podaním doručeným krajskému súdu 2. januára 2007 a doplneným 4. januára 2007
sťažovateľ podal odvolanie proti „likvidačnému predpisu“ č. 390 322 759–12-2 z 10. mája
2006 vydanému žalovanou, ktorý žiadal zrušiť v celom rozsahu. Súčasne žiadal, aby
žalovaná bola povinná vyplatiť mu jeho „zákonný“ starobný dôchodok presne v sume 67 %
zo 100 % priemerného mesačného základu v II. pracovnej kategórii, aby súd zaviazal
žalovanú vydať a doručiť mu úplné rozhodnutia, záväzné listiny a záväzné listinné dôkazy,
vyplatiť mu všetky dôchodkové dávky od 2. marca 1993 a vypracovať „kompletné znalecké
posudky“. Ďalej žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, o ustanovenie bezplatného
zástupcu z radov advokátov a tiež vzniesol námietku zaujatosti proti všetkým sudcom
krajského súdu.
Krajský súd uznesením č. k. 30 S 6/2007-15 z 30. apríla 2007 konanie o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zastavil, pretože zistil, že na krajskom súde
prebieha pod sp. zn. 28 S 1/2007 konanie iniciované sťažovateľom, ktoré začalo skôr, týka
sa tých istých účastníkov konania, má rovnaký predmet a sťažovateľ v ňom uviedol rovnaké
skutkové okolnosti.
Podľa § 83 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) začatie konania bráni
tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
Podľa § 104 ods. 1 vety prvej OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Keďže sťažovateľ napriek výzve krajského súdu nedoplnil svoje podanie týkajúce sa
podaných námietok zaujatosti, súd na vznesené námietky neprihliadal.
Sťažovateľ v zákonom ustanovenej lehote podal proti uzneseniu krajského súdu č. k.
30 S 6/2007-15 z 30. apríla 2007 odvolanie. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 7 Sžso 38/2007
z 20. septembra 2007 v súlade s § 218 ods. 1 písm. d) OSP odvolanie sťažovateľa odmietol,
keďže tento neuviedol, v akom rozsahu uznesenie krajského súdu napáda a z akých
dôvodov ho považuje za nesprávne.
Sťažovateľ doručil 12. februára 2008 dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu
sp. zn. 7 Sžso 38/2007, v ktorom žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu zrušil ako vecne nesprávne. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Sdo 40/2008
z 25. novembra 2008 dovolacie konanie zastavil, pretože vo veciach správneho súdnictva
najvyšší súd s poukazom na § 104 ods. 1 v spojení s § 246c OSP nie je súdom dovolacím,
teda nemá právomoc konať.
Čo sa týka žiadosti sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov krajský
súd rozhodol uznesením č. k. 30 S 6/2007-28 z 21. apríla 2008, ktorým žiadosť sťažovateľa
zamietol. Krajský súd na základe skutočností tvrdených sťažovateľom a zistených pomerov
dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky, za ktorých je možné
a odôvodnené priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Krajský súd vzal do úvahy
najmä predmet konania, ktorý je v súlade s § 4 ods. 1 písm. c) zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov oslobodený od platenia súdnych poplatkov, ako aj skutočnosť, že zo
strany sťažovateľa ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, pretože konanie bolo
zastavené pre neodstrániteľnú prekážku konania (prekážku litispendencie).
Sťažovateľ doručil 12. mája 2008 odvolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k.
30 S 6/2007-28 z 21. apríla 2008, ktoré odôvodnil potrebou bezplatného právneho zástupcu
na vypracovanie dovolania vo svojej dôchodkovej veci. Najvyšší súd uznesením sp. zn.
7 Sžso 50/2008 z 30. júla 2008 potvrdil uznesenie krajského súdu č. k. 30 S 6/2007-28
z 21. apríla 2008, pretože nezistil dôvod na to, aby na prerokovanie dovolania sťažovateľa
ustanovoval advokáta (za stavu, keď sťažovateľ sám napriek poučeniu súdu dostatočne
nezvážil, že konaniu o ním podanom návrhu už bráni prekážka začatého konania). Proti
týmto uzneseniam podal sťažovateľ dovolanie z 19. februára 2009, ktorým žiadal dovolací
súd, aby tieto uznesenia zrušil v celom rozsahu a ustanovil mu právneho zástupcu. Najvyšší
súd uznesením sp. zn. 1 Sdo 71/2009 z 19. augusta 2009 dovolacie konanie zastavil
s poukazom na § 104 ods. 1 v spojení s § 246c OSP.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „jeho
sťažnosti vyhovel a vydal rozhodnutie, v ktorom vysloví porušenie jeho procesných práv ako
účastníka konania a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 301.260.00 €“.
Súčasne požiadal ústavný súd, aby mu ustanovil právneho zástupcu pred ústavným
súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,
inými štátnymi orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Z obsahu sťažnosti sťažovateľa je zrejmé, že jeho cieľom je dosiahnuť ochranu
svojich práv v rámci konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 30 S 6/2007, ktoré bolo
právoplatne skončené uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 38/2007 z 20. septembra
2007, ako aj uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sdo 40/2008 z 25. novembra 2008,
ktorým bolo rozhodnuté o jeho dovolaní. K porušeniu jeho v sťažnosti označených práv
malo dôjsť tiež v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o ustanovenie právneho
zástupcu uznesením krajského súdu č. k. 30 S 6/2007-28 z 21. apríla 2008 v spojení
s uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 50/2008 z 30. júla 2008 a sp. zn. 1 Sdo
71/2009 z 19. augusta 2009.
II.A K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv uznesením
krajského súdu č. k. 30 S 6 2007-15 z 30. apríla 2007 v spojení s uzneseniami
najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 38/2007 z 20. septembra 2007 a sp. zn. 1 Sdo 40/2008
z 25. novembra 2008 (konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovanej), ako aj
uznesením krajského súdu č. k. 30 S 6/2007-28 z 21. apríla 2008 v spojení s uznesením
najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 50/2008 z 30. júla 2008 (konanie o ustanovení právneho
zástupcu)
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo
inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu
dozvedieť.
Zo súdneho spisu predloženého krajským súdom vyplýva, že jeho uznesenie č. k.
30 S 6/2007-15 nadobudlo právoplatnosť 12. januára 2008 a že uznesenie najvyššieho súdu
sp. zn. 1 Sdo 40/2008 z 25. novembra 2008 nadobudlo právoplatnosť 20. decembra 2008.
Uznesenie krajského súdu č. k. 30 S 6/2007-28 z 21. apríla 2008 v spojení
s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 50/2008 nadobudlo právoplatnosť
3. februára 2009.
Sťažnosť sťažovateľa z 13. novembra 2009 bola podaná na pošte 28. decembra 2009
a ústavnému súdu bola doručená 30. decembra 2009, teda zjavne po zákonom ustanovenej
dvojmesačnej lehote.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie
konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv
alebo slobôd sťažovateľa, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.
V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných a iných práv na
ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania
pred ústavným súdom.
Lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde by mala podľa názoru ústavného súdu vyjadrovať dobu, ktorá je
postačujúca na uplatnenie účinnej ústavnej ochrany sťažovateľom a zároveň rešpektuje aj
princíp právnej istoty (III. ÚS 186/02).
Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
II.B K namietanému porušeniu sťažovateľových práv uznesením najvyššieho
súdu sp. zn. 1 Sdo 71/2009 z 19. augusta 2009 (konanie o ustanovení právneho
zástupcu)
Zo spisového materiálu v predmetnej veci ústavný súd zistil, že najvyšší súd
uznesením sp. zn. 1 Sdo 71/2009 z 19. augusta 2009 najvyšší súd rozhodoval o dovolaní
sťažovateľa proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 50/2008 z 30. júla 2008, ktorým
bolo potvrdené uznesenie krajského súdu č. k. 30 S 6/2007-28 z 21. apríla 2008 o zamietnutí
jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov v konaní pred krajským
súdom vedenom pod sp. zn. 30 S 6/2007 týkajúcom sa preskúmania rozhodnutia a postupu
žalovanej.
Najvyšší súd v odôvodnení svojho uznesenia sp. zn. 1 Sdo 71/2009 z 19. augusta
2009 uviedol: „Dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu
pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). To neplatí aj vo veciach správneho súdnictva,
v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je súdom dovolacím.
V konaní sa navrhovateľ domáhal preskúmania právoplatného rozhodnutia
odvolacieho súdu vo veci patriacej na konanie podľa V. časti OSP, v ktorej najvyšší súd
Slovenskej republiky nie je dovolacím súdom a ako súd dovolací nemá právomoc konať.
Najvyšší súd preto s poukazom na § 104 ods. 1 v spojení s § 246c OSP konanie vo
veci zastavil, lebo právomoc konať vo veci samej nemal.“
Ústavný súd preskúmal uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu a nezistil pritom
žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup tohto súdu, ktorý by nemal
oporu v zákone. V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyšší súd
dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné predmetné konanie
zastaviť.
S ohľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že
z predloženej sťažnosti ani z k nej pripojených napadnutých rozhodnutí nevyplýva nič, čo
by svedčilo o zjavnej neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyvodených najvyšším
súdom, a teda o porušení základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa
čl. 47 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
II.C Záver
Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa
§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2
uvedeného zákona.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami
sťažovateľa nezaoberal a ani ho nevyzýval na predloženie splnomocnenia pre advokáta na
jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2010