Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 54/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť L. I., Š., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -15

z 30. apríla 2007 v spojení s uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7

Sžso 38/2007 z 20. septembra 2007 a sp. zn. z 25. novembra 2008, ako aj

uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -28 z 21. apríla 2008 v spojení

s uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. júla

2008 a sp. zn. z 19. augusta 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. I. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra

2009 doručená sťažnosť L. I., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 30 S 6/2007-

15 z 30. apríla 2007 v spojení s uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) sp. zn. z 20. septembra 2007 a sp. zn.

z 25. novembra 2008, ako aj uznesením krajského súdu č. k. -28 z 21. apríla

2008 v spojení s uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. z 30. júla 2008 a sp.

zn. z 19. augusta 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta postup všeobecných súdov vo veci

preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaná“),

pretože ich postup a rozhodnutia považuje za nespravodlivé, predpojaté a zaujaté, vydané na

základe nesprávneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu, a teda

v celom rozsahu arbitrárne.

Podaním doručeným krajskému súdu 2. januára 2007 a doplneným 4. januára 2007

sťažovateľ podal odvolanie proti „likvidačnému predpisu“ č. 390 322 759–12-2 z 10. mája

2006 vydanému žalovanou, ktorý žiadal zrušiť v celom rozsahu. Súčasne žiadal, aby

žalovaná bola povinná vyplatiť mu jeho „zákonný“ starobný dôchodok presne v sume 67 %

zo 100 % priemerného mesačného základu v II. pracovnej kategórii, aby súd zaviazal

žalovanú vydať a doručiť mu úplné rozhodnutia, záväzné listiny a záväzné listinné dôkazy,

vyplatiť mu všetky dôchodkové dávky od 2. marca 1993 a vypracovať „kompletné znalecké

posudky“. Ďalej žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, o ustanovenie bezplatného

zástupcu z radov advokátov a tiež vzniesol námietku zaujatosti proti všetkým sudcom

krajského súdu.

Krajský súd uznesením č. k. -15 z 30. apríla 2007 konanie o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zastavil, pretože zistil, že na krajskom súde

prebieha pod sp. zn. konanie iniciované sťažovateľom, ktoré začalo skôr, týka

sa tých istých účastníkov konania, má rovnaký predmet a sťažovateľ v ňom uviedol rovnaké

skutkové okolnosti.

Podľa (ďalej len „OSP“) začatie konania bráni

tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Podľa kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci.

Podľa vety prvej ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Keďže sťažovateľ napriek výzve krajského súdu nedoplnil svoje podanie týkajúce sa

podaných námietok zaujatosti, súd na vznesené námietky neprihliadal.

Sťažovateľ v zákonom ustanovenej lehote podal proti uzneseniu krajského súdu č. k.

-15 z 30. apríla 2007 odvolanie. Najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 20. septembra 2007 v súlade s odvolanie sťažovateľa odmietol,

keďže tento neuviedol, v akom rozsahu uznesenie krajského súdu napáda a z akých

dôvodov ho považuje za nesprávne.

Sťažovateľ doručil 12. februára 2008 dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu

sp. zn. , v ktorom žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu zrušil ako vecne nesprávne. Najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 25. novembra 2008 dovolacie konanie zastavil, pretože vo veciach správneho súdnictva

najvyšší súd s poukazom na v spojení s nie je súdom dovolacím,

teda nemá právomoc konať.

Čo sa týka žiadosti sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov krajský

súd rozhodol uznesením č. k. -28 z 21. apríla 2008, ktorým žiadosť sťažovateľa

zamietol. Krajský súd na základe skutočností tvrdených sťažovateľom a zistených pomerov

dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky, za ktorých je možné

a odôvodnené priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Krajský súd vzal do úvahy

najmä predmet konania, ktorý je v súlade s § 4 ods. 1 písm. c) zákona Slovenskej národnej

rady č. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov oslobodený od platenia súdnych poplatkov, ako aj skutočnosť, že zo

strany sťažovateľa ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, pretože konanie bolo

zastavené pre neodstrániteľnú prekážku konania (prekážku litispendencie).

Sťažovateľ doručil 12. mája 2008 odvolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k.

-28 z 21. apríla 2008, ktoré odôvodnil potrebou bezplatného právneho zástupcu

na vypracovanie dovolania vo svojej dôchodkovej veci. Najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 30. júla 2008 potvrdil uznesenie krajského súdu č. k. -28

z 21. apríla 2008, pretože nezistil dôvod na to, aby na prerokovanie dovolania sťažovateľa

ustanovoval advokáta (za stavu, keď sťažovateľ sám napriek poučeniu súdu dostatočne

nezvážil, že konaniu o ním podanom návrhu už bráni prekážka začatého konania). Proti

týmto uzneseniam podal sťažovateľ dovolanie z 19. februára 2009, ktorým žiadal dovolací

súd, aby tieto uznesenia zrušil v celom rozsahu a ustanovil mu právneho zástupcu. Najvyšší

súd uznesením sp. zn. z 19. augusta 2009 dovolacie konanie zastavil

s poukazom na v spojení s .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „jeho

sťažnosti vyhovel a vydal rozhodnutie, v ktorom vysloví porušenie jeho procesných práv ako

účastníka konania a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 301.260.00 €“.

Súčasne požiadal ústavný súd, aby mu ustanovil právneho zástupcu pred ústavným

súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok

ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa je zrejmé, že jeho cieľom je dosiahnuť ochranu

svojich práv v rámci konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. , ktoré bolo

právoplatne skončené uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 20. septembra

2007, ako aj uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 25. novembra 2008,

ktorým bolo rozhodnuté o jeho dovolaní. K porušeniu jeho v sťažnosti označených práv

malo dôjsť tiež v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu uznesením krajského súdu č. k. -28 z 21. apríla 2008 v spojení

s uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. z 30. júla 2008 a sp. zn. 1 Sdo

71/2009 z 19. augusta 2009.

II.A K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv uznesením

krajského súdu č. k. -15 z 30. apríla 2007 v spojení s uzneseniami

najvyššieho súdu sp. zn. z 20. septembra 2007 a sp. zn.

z 25. novembra 2008 (konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovanej), ako aj

uznesením krajského súdu č. k. -28 z 21. apríla 2008 v spojení s uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 30. júla 2008 (konanie o ustanovení právneho

zástupcu)

Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť.

Zo súdneho spisu predloženého krajským súdom vyplýva, že jeho uznesenie č. k.

-15 nadobudlo právoplatnosť 12. januára 2008 a že uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. z 25. novembra 2008 nadobudlo právoplatnosť 20. decembra 2008.

Uznesenie krajského súdu č. k. -28 z 21. apríla 2008 v spojení

s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. nadobudlo právoplatnosť

3. februára 2009.

Sťažnosť sťažovateľa z 13. novembra 2009 bola podaná na pošte 28. decembra 2009

a ústavnému súdu bola doručená 30. decembra 2009, teda zjavne po zákonom ustanovenej

dvojmesačnej lehote.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.

V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných a iných práv na

ústavnom súde podľa , už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania

pred ústavným súdom.

Lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa § 53 ods. 3

by mala podľa názoru ústavného súdu vyjadrovať dobu, ktorá je

postačujúca na uplatnenie účinnej ústavnej ochrany sťažovateľom a zároveň rešpektuje aj

princíp právnej istoty ().

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol podľa ako podanú oneskorene.

II.B K namietanému porušeniu sťažovateľových práv uznesením najvyššieho

súdu sp. zn. z 19. augusta 2009 (konanie o ustanovení právneho

zástupcu)

Zo spisového materiálu v predmetnej veci ústavný súd zistil, že najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 19. augusta 2009 najvyšší súd rozhodoval o dovolaní

sťažovateľa proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. z 30. júla 2008, ktorým

bolo potvrdené uznesenie krajského súdu č. k. -28 z 21. apríla 2008 o zamietnutí

jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov v konaní pred krajským

súdom vedenom pod sp. zn. týkajúcom sa preskúmania rozhodnutia a postupu

žalovanej.

Najvyšší súd v odôvodnení svojho uznesenia sp. zn. z 19. augusta

2009 uviedol: „Dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu

pokiaľ to zákon pripúšťa ( ). To neplatí aj vo veciach správneho súdnictva,

v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je súdom dovolacím.

V konaní sa navrhovateľ domáhal preskúmania právoplatného rozhodnutia

odvolacieho súdu vo veci patriacej na konanie podľa V. časti , v ktorej najvyšší súd

Slovenskej republiky nie je dovolacím súdom a ako súd dovolací nemá právomoc konať.

Najvyšší súd preto s poukazom na v spojení s konanie vo

veci zastavil, lebo právomoc konať vo veci samej nemal.“

Ústavný súd preskúmal uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu a nezistil pritom

žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup tohto súdu, ktorý by nemal

oporu v zákone. V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyšší súd

dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné predmetné konanie

zastaviť.

S ohľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľa v tejto časti podľa dospel k záveru, že

z predloženej sťažnosti ani z k nej pripojených napadnutých rozhodnutí nevyplýva nič, čo

by svedčilo o zjavnej neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyvodených najvyšším

súdom, a teda o porušení základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa

a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní

podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

II.C Záver

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

uvedeného zákona.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľa nezaoberal a ani ho nevyzýval na predloženie splnomocnenia pre advokáta na

jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2010