Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 68/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. L. – K., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. K.,

M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej

pod sp. zn. VI/2 Pz 385/08, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. L. – K., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2009

doručená sťažnosť Ing. M. L. – K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. M. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 385/08.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol tieto podstatné skutočnosti:

„GP SR mi neodpovedala na môj opakovaný podnet – piaty, ktorý som podával

z dôvodu, že som nebol spokojný s odpoveďou GP VI/2 Pz 385/08 zo dňa 11. februára 2008

a tak som podal ďalší opakovaný podnet piaty zo dňa 6. apríla 2009 pod podacím číslom

8958890. GP SR vôbec mi na inkriminovaný podnet v zákonnej lehote nepotvrdila jeho

príjem a v dvojmesačnej lehote naň neodpovedala...

Mne sťažovateľovi vznikla škoda nesprávnym výkonom verejnej moci a to

nesprávnou aplikáciou GP SR opovrhuje mojimi podnetmi a

opomína vyššie citované zákonné povinnosti § 31-36 zák. o prokuratúre.“

V ďalších častiach sťažnosti sťažovateľ cituje príslušné ustanovenia ,

dohovoru, o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o prokuratúre“), ako aj judikatúru ústavného súdu, pričom bez uvedenia

konkrétnych skutočností o namietanom postupe generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod

sp. zn. VI/2 PZ 385/08 konštatuje, že „Opovrhovaním mojim podnetom orgánom verejnej

moci – GP SR došlo k porušeniu mojich základných práv a slobôd, ktoré sú vyššie uvedené

a to vo vzájomnej príčinnej súvislosti (smerovaniu jedného prvku k druhému čo spôsobilo

porušenie mojich práv a majúci vnútorný zmysel) medzi nekonaním a porušením mojich

práv“.

Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 385/08, zakázal generálnej

prokuratúre pokračovať v porušovaní jeho označených práv a prikázal jej obnoviť stav pred

ich porušením.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva na inú právnu ochranu podľa a práva podľa dohovoru

postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 385/08.

Na základe obsahu sťažnosti, ako aj z predloženej dokumentácie možno konštatovať,

že sťažnosť sťažovateľa je nezrozumiteľná a nekvalifikovaná, keďže neobsahuje všetky

náležitosti ustanovené [okrem iného sťažnosť nie je riadne

odôvodnená, nie sú k nej priložené relevantné dôkazy ( )

a nie je k nej pripojená kópia právoplatného rozhodnutia, zásahu alebo dôkaz o inom zásahu

( )].

Už táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa zastúpeného

kvalifikovaným právnym zástupcom pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej taký

rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa,

nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej

jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných

náležitostí podaní účastníkov konania (). Ústavný súd už vo svojej judikatúre

uviedol, že nedostatok odôvodnenia má významné procesné dôsledky. Je základnou

povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje

svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom (). Okrem

opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne

argumenty a právne posúdenie predloženého sporu.

Ústavný súd si napriek uvedenému vyžiadal k sťažnosti sťažovateľa vyjadrenie

generálnej prokuratúry, ako aj predloženie jej spisu vedeného pod sp. zn. VI/2 Pz 385/08,

aby mohol posúdiť, či je sťažnosť sťažovateľa opodstatnená. Vychádzal pritom z toho, že

úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je

zjavne neopodstatnený. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno

o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom štátu

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu

verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie (napr. rozhodnutia sp. zn. , , ,

, ).

Vo vyjadrení generálnej prokuratúry č. k. VI/2 PZ 385/08-15 z 18. januára 2010 sa

okrem iného uvádza:

„Ing. M. L. – K. podal v zastúpení advokátom JUDr. M. K. na Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky dňa 7. apríla 2008 podnet na podanie mimoriadneho

dovolania. Tento podnet Krajská prokuratúra v Košiciach odložila listom zo dňa 10. júna

2008, zn. Kc 91/08.

Podávateľ podnetu podal opakovaný podnet listom z 24. júna 2008 na Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá ho odložila listom z 29. júla 2008,

č. k. VI/2 Pz 385/08-7.

Podávateľ podnetu podal dňa 12. januára 2009 ďalší opakovaný podnet, ktorý

odložil riaditeľ odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky listom z 15. januára

2009, zn. VI/2 Pz 385/08-10.

Podávateľ podnetu podal dňa 6. februára 2009 štvrtý opakovaný podnet, na ktorý

sme odpovedali listom z 11. februára 2009, zn. VI/2 Pz 385/08-11 s upozornením, že na

prípadné ďalšie podnety už prokuratúra nebude reagovať v intenciách § 34 ods. 2 zák.

č. v platnom znení.“

Skutočnosti obsiahnuté vo vyjadrení generálnej prokuratúry si ústavný súd overil

v preskúmavanom spise sp. zn. VI/2 Pz 385/08 a konštatoval, že zodpovedajú skutočnosti.

Z predmetného spisu vyplýva, že sťažovateľ sa podnetom a opakovanými podnetmi

adresovanými generálnej prokuratúre domáhal podania mimoriadneho dovolania

smerujúceho proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , ktorým bol

potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. v konaní o zaplatenie

13 076,20 Sk za dodávku a montáž plynového kotla.

Ústavný súd po preskúmaní dotknutého spisu považoval za potrebné zdôrazniť, že

prípis Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kc 91/08-9

z 10. júna 2008, ktorým krajská prokuratúra odložila podnet sťažovateľa, je kvalifikovane

odôvodnený a aj z ústavného hľadiska bez akýchkoľvek výhrad akceptovateľný. Rovnako

tak ústavný súd hodnotil aj prípis generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 385/98-7 z 29. júla

2008, ktorým sťažovateľovi oznámila, že „v predmetnej veci nie je splnená najzákladnejšia

podmienka (ďalej ), t. j. že predmetnými

právoplatnými rozhodnutiami súdov nebol porušený zákon v intenciách “,

pričom zároveň uviedla, že „keďže v opakovanom podnete neudávate nové, právne

relevantné skutočnosti, Váš podnet odkladám“. Prípisom č. k. VI/2 Pz 385/08-10

z 15. januára 2009 v súvislosti s ďalším opakovaným podnetom sťažovateľa z 12. januára

2009 a rovnako prípisom č. k. VI/2 Pz 385/08-11 z 11. februára 2009 v súvislosti s ďalším

(v poradí štvrtým) opakovaným podnetom zo 6. februára 2009 generálna prokuratúra

sťažovateľovi oznámila, že „v predmetnej veci uplynula ročná lehota na podanie

mimoriadneho dovolania dňa 27. novembra 2008. Táto lehota je prekluzívna“, pričom

zároveň uviedla, že „opakovaný podnet bol doručený... po uplynutí prekluzívnej lehoty, keď

už vec nie je možné vôbec vybaviť“. Sťažovateľ bol tiež poučený, že „na Vaše prípadné

ďalšie podnety v tejto veci nebude už prokuratúra reagovať v intenciách § 34 ods. 2 zák.

č. v platnom znení“.

Z uvedeného spisu tiež podľa zistení ústavného súdu vyplýva, že ďalšie podanie

sťažovateľa [opakovaný podnet (v poradí piaty)] zo 6. apríla 2009 neobsahuje nové

skutočnosti a navyše ho ústavný súd hodnotí ako značne nezrozumiteľné a nekvalifikované.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre je prokurátor povinný vybaviť podnet do

dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1). Podľa odseku 2 citovaného

ustanovenia prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote ustanovenej v odseku 1

o spôsobe vybavenia podnetu. V rovnakej lehote upovedomí podávateľa podnetu

o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu

na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do

už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonania je

podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa (ďalej aj „OSP“) ak generálny

prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo

osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený

zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických

osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na

dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Ústavný súd v súvislosti s príslušnými ustanoveniami

upravujúcimi inštitút mimoriadneho dovolania považoval za potrebné tiež poukázať na

svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej mimoriadne dovolanie je mimoriadny opravný

prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu

prokurátorovi. Na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie

mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,

nevzniká právo na jeho prijatie, resp. jeho akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá

povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora

rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti

viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva,

ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. , ,

, ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po preskúmaní spisu generálnej prokuratúry

dospel k záveru, že medzi postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní opakovaných

podnetov sťažovateľa vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 385/08 a jeho základným právom

podľa , ako aj jeho právom podľa dohovoru neexistuje taká

príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala, že by mohli byť tieto sťažovateľom označené

práva postupom generálnej prokuratúry porušené. Na základe toho ústavný súd po

predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2010