Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 205/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. februára 2010

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o., právne zastúpenej

advokátom Mgr. P. M., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo spoločnosti E., spol. s r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v .

2. Spoločnosti E., spol. s r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Spoločnosti E., spol. s r. o., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 439,10 € (slovom štyristotridsaťdeväť eur a desať centov), ktoré j e Okresný súd

Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta Mgr. P. M., T., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 z 19. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o., N. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Podľa , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci

sťažovateľky prešiel z odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava na nadobúdajúci Okresný

súd Piešťany so všetkými právnymi a ústavnoprávnymi dôsledkami vrátane plnej

zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.

3. Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto relevantné skutočnosti: «(...) Sťažovateľ podal

som dňa 26. 05. 2005 na Okresný súd Trnava žalobu o zaplatenie 2.549.253,50 SK

s príslušenstvom proti spoločnosti S., spol. s r. o., P. Vec bola vedená na tomto súde pod

sp. zn. . Zaplatenie žalovanej sumy sa domáhame titulom odstúpenia od

Zmluvy o dielo (dodávka a montáž nosnej konštrukcie zastrešenia, dodávka a montáž

strešnej krytiny BETTERNIT) z dôvodu vadne vykonaného diela žalovaným ako

zhotoviteľom. Poukazujem na to, že podľa uvedenej zmluvy mal žalovaný dielo odovzdať do

31. 01. 2005.

Dňa 10. 02. 2006 Okresný súd v Trnave vydal uznesenie pod č. k. ,

ktorým na základe nášho samostatného návrhu na zabezpečenie dôkazu zo dňa 18. 11.

2005, ustanovil súdneho znalca, ktorý dňa 04. 08. 2006 podal znalecký posudok v závere

ktorého konštatoval, že „nedokončený krov má vážne nedostatky, predovšetkým zlú

geometriu krovu, nevyhovujúce kotvenie nosných prvkov krovu, neznámu a zároveň

nevyhovujúcu statickú schému, popraskanie viacerých nosných prvkov krovu. Zlá geometria

krovu sa nedá odstrániť a po uložení krytiny, keby došlo aj k výmene lát a strešnej fólie, by

do podkrovia sústavne vnikal sneh a dážď a dochádzalo by k sústavnému zatekaniu

podkrovia a trvalej degradácii nosných prvkov, preto je nutné pristúpiť k demontáži celého

krovu. Zároveň doporučil, vzhľadom na to, že v podkroví sa už začali robiť viaceré

inštalácie (voda, kúrenie, plyn, elektro) a prízemie je už hotové, krov na stavbe urýchlene

demontovať, aby častým zatekaním objektu nedochádzalo aj naďalej k jeho sústavnému

poškodzovaniu.“

Okresný súd v Trnave vo veci nariadil dve pojednávania a to v dňoch 26. 07. 2007 a

13. 11. 2007. Na druhom súdnom pojednávaní nám vec prejednávajúca sudkyňa oznámila,

že súdny spis bude postúpený na novozriadený Okresný súd v Piešťanoch a tento vec bude

ďalej prejednávať resp. vydá vo veci rozhodnutie. (...)

Dňa 26. 05. 2008 som na Okresný súd v Piešťanoch prostredníctvom

splnomocneného právneho zástupcu podal sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní.

Dňa 25. 06. 2008 bolo splnomocnenému právnemu zástupcovi doručené

upovedomenie predsedníčky Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 20. 06. 2008 o spôsobe

vybavenia sťažnosti. V tomto upovedomení predsedníčka súdu konštatovala (...):

„Po mojom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu ako aj s vyjadrením

zákonnej sudkyne sa pripájam k Vášmu konštatovaniu, že v predmetnej právnej veci došlo

k zbytočným prieťahom v konaní. Musím však zároveň konštatovať, že tieto prieťahy

nespôsobil tunajší súd, ale Okresný súd Trnava, ktorý k 1. 1. 2008 odovzdal predmetnú vec

tunajšiemu súdu v rámci prechodu výkonu súdnictva. Vec bola pridelená prostredníctvom

elektronickej podateľne náhodným výberom zákonnej sudkyni JUDr. C., ktorej bol

pridelený ďalší počet nevybavených reštančných vecí z agendy C, Cb a P, pričom v jej

oddelení je najvyšší počet nevybavených reštančných vecí starších ako 10 rokov. Nie je v jej

ľudských schopnostiach vybavovať tieto veci plynule, pretože jej povinnosťou je

uprednostniť veci vyžadujúce si osobitnú a výnimočnú rýchlosť (statusové, veci s maloletými

deťmi, bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, pracovnoprávne a pod.) a veci

rovnakej dôležitosti akou je Vaša, ktoré však napadli skôr. Podľa jej vyjadrenia môže

v predmetnej veci vytýčiť termín pojednávania najskôr koncom roka 2008.

o sídlach a obvodoch súdov SR sa s účinnosťou od

1. 1. 2008 rozšíril obvod Okresného súdu Piešťany o územný obvod okresu Hlohovec a

Okresný súd Trnava odovzdal tunajšiemu súdu k 1. 1. 2008 všetky veci, v ktorých je daná

miestna príslušnosť Okresného súdu Piešťany od 1. 1. 1997. Mesačný nápad veci vo

všetkých agendách neustále stúpa, pričom momentálne vybavujú civilnú agendu iba traja

sudcovia, ktorí majú vo svojom oddelení každý po 900 vecí. Iste mi dáte za pravdu, že za

takýchto podmienok, keď tunajší súd značne poddimenzovaný, ťažko môžem očakávať od

troch sudcov výkony aké podávajú sudcovia na iných súdoch, kde je ich podstatne viac

a s menším počtom vecí v oddelení.

Záverom chcem vyjadriť svoj súhlas s Vaším tvrdením, že v prípade ak Slovenská

republika nedokáže zabezpečiť primeraný počet sudcov na súde, nemôže táto skutočnosť byť

na ťarchu účastníka konania a jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

preto budem Vašu vec pravidelne sledovať až do jej ukončenia.“

K dnešnému dňu Okresný súd v Piešťanoch vo veci nevykonal žiadny procesný úkon

a ani nenariadil vo veci termín súdneho pojednávania. (...)

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, sťažovateľ domnievam sa, že

ide o vec, ktorá patrí po právnej a skutkovej stránke do štandardnej rozhodovacej agendy

prvostupňového súdu v obchodných veciach. Okresný súd Piešťany sa pri svojom

rozhodovaní v predmetnej veci môže naviac okamžite oprieť o jednoznačný záver

vyplývajúci zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. J. H., ktorý bol súdom ustanovený

za znalca v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. a to

uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10. 02. 2006.

(...) sťažovateľ neprispel som žiadnym spôsobom k zbytočným prieťahom v konaní.

Naopak, v období od februára do apríla 2008 som podal spolu 5 žiadostí resp. urgencií

o nariadenie súdneho pojednávania a v máji 2008 som podal sťažnosť na prieťahy

v súdnom konaní. Konal som teda aktívne a následne až do konca roka 2008 som čakal, či

Okresný súd Piešťany v zmysle písomného vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu nariadi

v predmetnej veci termín súdneho pojednávania.

(...) je zrejmé, že okresný súd bol nečinný, pričom plynulému postupu nebránila

zákonná prekážka v konaní. Okresný súd v Piešťanoch totižto od 1. 1. 2008, kedy mu vec

napadla, vo veci nevykonal vôbec žiadny procesný úkon.

(...) Sťažovateľ som presvedčený, že moja sťažnosť je oprávnená. Vzhľadom

k uvedeným skutočnostiam žiadam preto, aby Ústavný súd Slovenskej republiky túto moju

sťažnosť prijal, vyhovel jej a rozhodol, že Okresný súd Piešťany porušil moje právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky prikázal Okresnému súdu Piešťany, aby v uvedenej veci konal a rozhodol.

Ďalej žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovení čl. 127

ods. 3 priznal mne ako sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovateľ chcem poukázať na skutočnosť, že v danom prípade som mal reálny

podnikateľský zámer postaviť nový objekt, ktorý by som následne prenajal inému

podnikateľskému subjektu a spoločnosť E. by mala priebežne zaistený stabilný príjem

plynúci z inkasovaného nájomného. Namiesto toho som však nie svojou vinou jednak prišiel

o sumu 935.000,- Sk, ktorú som zaplatil zhotoviteľovi za zle zhotovenú strechu, pričom je

úplne zrejmé, že túto strechu bude treba demontovať (...)

V dôsledku nečinnosti súdov som sťažovateľ úplne frustrovaný a celkom som stratil

dôveru, že seriózny podnikateľský subjekt dlhoročne pôsobiaci na slovenskom trhu sa môže

dočkať efektívneho poskytnutia ochrany zo strany súdu. Naviac je dôsledkom nečinnosti

súdu i strata dobrých susedských vzťahov, pretože nedokončená strecha bez odkvapov už 4.

zimu spôsobuje zatekanie susednej nehnuteľnosti, ktorej vlastník sa oprávnene neustále

sťažuje na z jeho pohľadu neakceptovateľný stav. Ďalej je dôsledkom nečinnosti súdu i

strata kreditu resp. renomé solídnosti sťažovateľa ako podnikateľského subjektu, ktorý

zmluvne garantoval inému podnikateľskému subjektu prenajatie novopostaveného objektu a

následné nedodržanie sľubu a vystavenie tohto podnikateľského subjektu (Creo, s. r. o.) do

ťaživej situácie, pretože tento s určitosťou rátal s prenajatím predmetnej nehnuteľnosti.

Ďalej je dôsledkom nečinnosti súdu poškodenie obchodného mena sťažovateľa, pretože

fyzické i právnické osoby v N. registrujú, že predmetný objekt je už viac ako 4 roky

rozostavaný a sťažovateľ ho „nie je schopný“ dokončiť a skolaudovať. Najťaživejším

dôsledkom nečinnosti súdu je však skutočnosť, že sťažovateľ som pod obrovským

psychickým existenčným stresom (či už je to psychická záťaž majiteľa spoločnosti alebo

zamestnancov), ktorý sa naviac znásobuje v súčasnom období pretrvávajúcej všeobecnej

hospodárskej krízy.

Vzhľadom na uvedené, považujem za primerané finančné zadosťučinenie čiastku

8.962,- EUR, ktorú žiadam priznať, pričom i tak ide len o čiastočné zadosťučinenie za

nemajetkovú ujmu spôsobenú sťažovateľovi. (...)»

3.1 Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľka navrhuje, aby

ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo E., spol s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené podľa bolo postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby bola vec č. čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

3. E., spol. s r. o., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.962,-

EUR (slovom osemtisícdeväťstošesťdesiatdva EUR), ktoré je mu Okresný súd Piešťany

povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia E., spol.

s r. o., na účet jeho právneho zástupcu Mgr. P. M., T., (...), vo výške 290,- EUR (2 úkony po

115,90 EUR + 19% DPH + 6,95 EUR -režijný paušál), a to do 15 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 475/09

zo 6. augusta 2009 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 21. augusta 2009.

4.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Spoločnosť E., spol. s r. o. podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu

dňa 30. 05. 2006 návrh na zaplatenie 84.619,71 eur (pôvodne 2.549.253,50 Sk)

s príslušenstvom a o nariadenie predbežného opatrenia voči trom odporcom: 1. S., spol.

s r. o., 2. Ing. J. S. a 3. P. S. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáha vrátenia plnenia po

odstúpení od zmluvy o dielo ako aj náhrady škody na ušlom nájomnom. Vec bola na

Okresnom súde Trnava pridelená zákonnému sudcovi JUDr. P. L. Navrhovateľ dňa

9. 6. 2006 doplnil návrh na nariadenie predbežného opatrenia, dňa 9. 6. 2009 súd vyzval

navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za nariadenie predbežného opatrenia v sume

500,- Sk, dňa 16. 6. 2006 navrhovateľ uhradil súdny poplatok za nariadenie predbežného

opatrenia. V zmysle dodatku k rozvrhu práce OS Trnava č. 12, bola predmetná vec

pridelená zastupujúcemu sudcovi Mgr. P. M. Dňa 3. 7. 2006 bol uznesením OS Trnava

zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia, voči ktorému sa navrhovateľ

v zákonnej lehote odvolal, dňa 4. 7. 2006 bol zaslaný návrh na vyjadrenie odporcom, po

odstránení závad v doručení uznesenia o predbežnom opatrení, bol dňa 28. 9. 2006 spis

predložený na KS v Trnave na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd v Trnave uznesením zo

dňa 28. 2. 2007 potvrdil napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 4. 2007. Dňa 23. 4. 2007

bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, dňa 28. 5. 2007

navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh. Dňa 26. 7. 2007 prebehlo pojednávanie,

ktoré bolo odročené na 13. 11. 2007 s tým, aby odporca predložil požadované doklady a

aby bol pripojený spis OS Trnava . Dňa 13. 11. 2007 sa konalo

pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, aby odporca predložil požadované

doklady. Súčinnosťou od 01. 01. 2008 došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu

Trnava na Okresný súd Piešťany, predmetná vec bola pridelená sudkyni JUDr. L. C.

Podaniami dňa 18. 2. 2008, 6. 3. 2008, 27. 3. 2008 a dňa 14. 4. 2008 navrhovateľ žiadal

vytýčiť termín pojednávania. Dňa 20. 6. 2008 predsedníčka Okresného súdu Piešťany

upovedomovala navrhovateľa o spôsobe vybavenia jeho sťažnosti, dňa 8. 10. 2008 prišlo

k prerozdeleniu spisov na z dôvodu obsadenia súdu dvomi novými sudcami a vec bola

pridelená sudkyni JUDr. K., ktorá spis prevzala od asistentky dňa 14. 10. 2008 spolu

s ďalšími 450 spismi, medzi ktorými sa nachádzali aj spisy staršie ako 8 rokov. Dňa

14. 10. 2008 žiadala sudkyňa k veci pripojiť spis Okresného súdu Trnava ,

ktorý mal byť k veci pripojený ešte podľa úpravy na pojednávaní na OS Trnava dňa

26. 7. 2007, avšak k spisu nebol pripojený. Dňa 24. 10. 2008 OS Trnava k veci pripojil

požadovaný spis. Zákonná sudkyňa pri nástupe do funkcie prevzala v rámci prerozdelenia

450 spisov, pričom veľa z nich bolo reštančných, ktorým sa prednostne venuje, pričom

vykonáva najskôr úkony v najstarších veciach, z ktorých mnohé sú viac ako osemročné.

Z dôvodu množstva prevzatých spisov a potreby ich postupného naštudovania a priebežného

vytyčovania termínov pojednávania v iných veciach, doposiaľ bolo v danej veci súčasnou

zákonnou sudkyňou primerane priebežne konané s tým, že k danej právnej veci bol

pripojený spis OS Trnava, bez ktorého nebolo možné ďalej vo veci pokračovať. Po jeho

pripojení si spis vyžaduje rozsiahle naštudovanie, nakoľko ide o technicky komplikovanú

vec s viacerými znaleckými posudkami, ktoré je potrebné podrobne naštudovať a vytýčiť

termín pojednávania až po takomto naštudovaní veci. Po naštudovaní veci zákonná sudkyňa

nariadila termín pojednávania na 17. 9. 2009 o 08.15 hod.

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný

súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. .“

4.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu uviedol, že:

«(...) Okresný súd v Piešťanoch zastúpený predsedníčkou Okresného súdu Mgr. I. Š.

vo svojom vyjadrení predovšetkým chronologicky popisuje jednotlivé úkony vykonané

v predmetnom súdnom konaní, čomu venuje podstatnú časť svojho vyjadrenia. Voči týmto

skutkovým tvrdeniam sťažovateľ nemám žiadne výhrady.

Len v závere svojho vyjadrenia predsedníčka Okresného súdu Piešťany opisuje

priebeh konania na tomto súde resp. úkony vykonané zákonnými sudcami.

Navrhovateľ nemám dôvod neveriť číselným údajom o množstve spisov , ktoré nová

zákonná sudkyňa pri nástupe do funkcie prevzala v rámci prerozdelenia a zrejme

objektívnemu faktu, že ide o enormnú zaťaženosť, ktorú je ťažko vôbec fyzicky zvládnuť.

Ako však samotná predsedníčka Okresného súdu v Piešťanoch vo svojom písomnom

upovedomení zo dňa 20. 06. 2008 v záverečnom odseku uviedla „Chcem vyjadriť svoj

súhlas s Vašim tvrdením, že v prípade ak Slovenská republika nedokáže zabezpečiť

primeraný počet sudcov na súde, nemôže táto skutočnosť byť na ťarchu účastníka konania a

jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Pokiaľ teraz predsedníčka Okresného súdu v Piešťanoch vo vyjadrení adresovanom

Ústavnému súdu SR vidí vec tak, že „...doposiaľ bolo v danej veci súčasnou zákonnou

sudkyňou primerane priebežne konané...“, navrhovateľ vidím vec tak, že prvá zákonná

sudkyňa za 10 mesiacov (od 01. 01. 2008 do 14. 10. 2008) vo veci neurobila vôbec nič a

druhá zákonná sudkyňa za ďalších 10 mesiacov (od 14. 10. 2008 do 06. 08. 2009) urobila 2

úkony a to, že si dala pripojiť spis z Okresného súdu Trnava (14. 10. 2008) a po 10

mesiacoch nariadila termín pojednávania (06. 08. 2009).

Pokiaľ predsedníčka Okresného súdu v Piešťanoch uvádza, že: „...spis si vyžaduje

rozsiahle naštudovanie nakoľko ide o technicky komplikovanú vec s viacerými znaleckými

posudkami, ktoré je potrebné podrobne naštudovať a vytýčiť termín pojednávania až po

takomto naštudovaní veci...“, navrhovateľ súhlasím s tým, že ide o technicky komplikovanú

vec, ale práve preto bolo vo veci nariadené súdnoznalecké dokazovanie a ako som už

uviedol vo svojej sťažnosti, sudkyňa sa môže pri svojom rozhodovaní okamžite oprieť

o jednoznačný záver vyplývajúci zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. J. H.

Navrhovateľ domnievam sa, že sudkyňa nemusí rozsiahle študovať technickú stránku veci,

ale vychádzajúc zo zhodných záverov znaleckých posudkov, vec posúdiť po právnej stránke

a rozhodnúť. (...)

Navrhovateľ už v podanej sťažnosti dokumentoval som svoju ťaživú ekonomickú

situáciu, pretože sme malá firma s 9 zamestnancami, ktorá podniká od januára 1994, t. j. 15

rokov a v dôsledku horeuvedeného stavu, keď od podania žaloby uplynuli takmer 4 roky, má

spoločnosť E. namiesto stabilného príjmu existenčné problémy.

Skutočne najťaživejším dôsledkom nečinnosti súdu je však skutočnosť, že sťažovateľ

som pod obrovským psychickým existenčným stresom (či už je to psychická záťaž majiteľa

spoločnosti alebo zamestnancov), ktorý sa naviac znásobuje v súčasnom období

pretrvávajúcej všeobecnej hospodárskej krízy.

Skutočnosť, že sudcovia Okresného súdu v Piešťanoch majú enormne veľký počet

pridelených vecí ,ktoré fyzicky nie sú schopní v primeranom čase rozhodnúť, nezaujíma ani

Daňový úrad pri vymáhaní plnenia daňových povinností, ani Sociálnu poisťovňu resp.

zdravotné poisťovne pri vymáhaní platenia odvodov, ani obchodných partnerov pri

vymáhaní plnenia obchodných záväzkov, ani zamestnancov, ktorí chcú mať načas vyplatené

mzdy, aby mohli zabezpečiť svoje životné potreby.

Vzhľadom na uvedené navrhovateľ trvám na svojej sťažnosti v celom rozsahu a

navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal rozhodnutie tak, ako je uvedené

v tejto sťažnosti.

Navrhovateľ netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania.»

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

6. Pokiaľ ide o priebeh a stav napadnutého konania, ústavný súd po nahliadnutí do

spisu okresného súdu sp. zn. konštatuje, že chronologický popis úkonov

vykonaných v danej veci sa zhoduje s popisom predsedníčky okresného súdu zo 6. augusta

2009, s ktorým súhlasil aj sťažovateľ, preto v okolnostiach danej veci ústavný súd upustil od

opakovania popisu týchto úkonov.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej zložitosti veci. Ústavný súd však

nepopiera, že v danom prípade „ide o technicky komplikovanú vec“, a pre potrebu

súdnoznaleckého dokazovania môže predstavovať určitý stupeň zložitosti, avšak doterajší

zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej

náročnosti prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala

byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka okrem toho, že nezaplatila

riadne a včas súdne poplatky (až na výzvu, na ktorú však reagovala včas), neprispela svojím

správaním k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovala pokračovania v konaní, žiadala

o nariadenie termínu pojednávania a taktiež podala sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a konštatuje, že okresný súd bol v posudzovanej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo

iných ospravedlniteľných dôvodov nečinný od 1. januára 2008 do 6. augusta 2009. Uvedená

nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne jedného

roka a šiestich mesiacov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej

veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedeným prieťahom nedošlo

v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu,

pričom v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby

prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým

vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Účastníkom tohto konania je známe, keďže

vo svojich podaniach tieto skutočnosti uvádzajú, že obranné tvrdenie predsedníčky

okresného súdu o tom, že „zákonná sudkyňa pri nástupe do funkcie prevzala v rámci

prerozdelenia 450 spisov, pričom veľa z nich bolo reštančných“, nemožno akceptovať.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že ústavný súd pri posudzovaní toho,

či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)

alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní

odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo

vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri

napr. , , , , ), že nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak

sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu

vo vzťahu k napadnutému konaniu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že vec bola medzičasom rozhodnutá, neprichádzalo do úvahy

v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka navrhla priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 962 €

najmä preto, že „najťaživejším dôsledkom nečinnosti súdu je(...) skutočnosť, že sťažovateľ

som pod obrovským psychickým existenčným stresom (či už je to psychická záťaž majiteľa

spoločnosti alebo zamestnancov), ktorý sa naviac znásobuje v súčasnom období

pretrvávajúcej všeobecnej hospodárskej krízy“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané vo výške 1 500 €. Ústavný

súd však dodáva, že uvedené finančné zadosťučinenie nepredstavuje náhradu škody pre

sťažovateľku, ale náhradu za nemajetkovú ujmu, vzniknutú sťažovateľke zbytočnými

prieťahmi v napadnutom konaní.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 29. januára 2009, spísanie sťažnosti

z 13. marca 2009 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 21. augusta 2009).

Za tri úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume trikrát po 115,90 € a režijný paušál

trikrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia

sťažovateľky predstavujú sumu 368,55 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda

sumu 70,02 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu

439,10 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2010