Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 205/09
PDF · 269.41 KB
No categories available
II. ÚS 205/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. februára 2010
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o., právne zastúpenej
advokátom Mgr. P. M., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 61/08
a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 61/08 p o r u š i l
základné právo spoločnosti E., spol. s r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Spoločnosti E., spol. s r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie
v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý
vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Spoločnosti E., spol. s r. o., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 439,10 € (slovom štyristotridsaťdeväť eur a desať centov), ktoré j e Okresný súd
Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta Mgr. P. M., T., do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 205/09-11 z 19. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o., N. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 61/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon
Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci
sťažovateľky prešiel z odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava na nadobúdajúci Okresný
súd Piešťany so všetkými právnymi a ústavnoprávnymi dôsledkami vrátane plnej
zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.
3. Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto relevantné skutočnosti: «(...) Sťažovateľ podal
som dňa 26. 05. 2005 na Okresný súd Trnava žalobu o zaplatenie 2.549.253,50 SK
s príslušenstvom proti spoločnosti S., spol. s r. o., P. Vec bola vedená na tomto súde pod
sp. zn. 22Cb/79/2006. Zaplatenie žalovanej sumy sa domáhame titulom odstúpenia od
Zmluvy o dielo (dodávka a montáž nosnej konštrukcie zastrešenia, dodávka a montáž
strešnej krytiny BETTERNIT) z dôvodu vadne vykonaného diela žalovaným ako
zhotoviteľom. Poukazujem na to, že podľa uvedenej zmluvy mal žalovaný dielo odovzdať do
31. 01. 2005.
Dňa 10. 02. 2006 Okresný súd v Trnave vydal uznesenie pod č. k. 21Cb/117/2005,
ktorým na základe nášho samostatného návrhu na zabezpečenie dôkazu zo dňa 18. 11.
2005, ustanovil súdneho znalca, ktorý dňa 04. 08. 2006 podal znalecký posudok v závere
ktorého konštatoval, že „nedokončený krov má vážne nedostatky, predovšetkým zlú
geometriu krovu, nevyhovujúce kotvenie nosných prvkov krovu, neznámu a zároveň
nevyhovujúcu statickú schému, popraskanie viacerých nosných prvkov krovu. Zlá geometria
krovu sa nedá odstrániť a po uložení krytiny, keby došlo aj k výmene lát a strešnej fólie, by
do podkrovia sústavne vnikal sneh a dážď a dochádzalo by k sústavnému zatekaniu
podkrovia a trvalej degradácii nosných prvkov, preto je nutné pristúpiť k demontáži celého
krovu. Zároveň doporučil, vzhľadom na to, že v podkroví sa už začali robiť viaceré
inštalácie (voda, kúrenie, plyn, elektro) a prízemie je už hotové, krov na stavbe urýchlene
demontovať, aby častým zatekaním objektu nedochádzalo aj naďalej k jeho sústavnému
poškodzovaniu.“
Okresný súd v Trnave vo veci nariadil dve pojednávania a to v dňoch 26. 07. 2007 a
13. 11. 2007. Na druhom súdnom pojednávaní nám vec prejednávajúca sudkyňa oznámila,
že súdny spis bude postúpený na novozriadený Okresný súd v Piešťanoch a tento vec bude
ďalej prejednávať resp. vydá vo veci rozhodnutie. (...)
Dňa 26. 05. 2008 som na Okresný súd v Piešťanoch prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu podal sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní.
Dňa 25. 06. 2008 bolo splnomocnenému právnemu zástupcovi doručené
upovedomenie predsedníčky Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 20. 06. 2008 o spôsobe
vybavenia sťažnosti. V tomto upovedomení predsedníčka súdu konštatovala (...):
„Po mojom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu ako aj s vyjadrením
zákonnej sudkyne sa pripájam k Vášmu konštatovaniu, že v predmetnej právnej veci došlo
k zbytočným prieťahom v konaní. Musím však zároveň konštatovať, že tieto prieťahy
nespôsobil tunajší súd, ale Okresný súd Trnava, ktorý k 1. 1. 2008 odovzdal predmetnú vec
tunajšiemu súdu v rámci prechodu výkonu súdnictva. Vec bola pridelená prostredníctvom
elektronickej podateľne náhodným výberom zákonnej sudkyni JUDr. C., ktorej bol
pridelený ďalší počet nevybavených reštančných vecí z agendy C, Cb a P, pričom v jej
oddelení je najvyšší počet nevybavených reštančných vecí starších ako 10 rokov. Nie je v jej
ľudských schopnostiach vybavovať tieto veci plynule, pretože jej povinnosťou je
uprednostniť veci vyžadujúce si osobitnú a výnimočnú rýchlosť (statusové, veci s maloletými
deťmi, bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, pracovnoprávne a pod.) a veci
rovnakej dôležitosti akou je Vaša, ktoré však napadli skôr. Podľa jej vyjadrenia môže
v predmetnej veci vytýčiť termín pojednávania najskôr koncom roka 2008.
Zákonom č. 511/2007 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov SR sa s účinnosťou od
1. 1. 2008 rozšíril obvod Okresného súdu Piešťany o územný obvod okresu Hlohovec a
Okresný súd Trnava odovzdal tunajšiemu súdu k 1. 1. 2008 všetky veci, v ktorých je daná
miestna príslušnosť Okresného súdu Piešťany od 1. 1. 1997. Mesačný nápad veci vo
všetkých agendách neustále stúpa, pričom momentálne vybavujú civilnú agendu iba traja
sudcovia, ktorí majú vo svojom oddelení každý po 900 vecí. Iste mi dáte za pravdu, že za
takýchto podmienok, keď tunajší súd značne poddimenzovaný, ťažko môžem očakávať od
troch sudcov výkony aké podávajú sudcovia na iných súdoch, kde je ich podstatne viac
a s menším počtom vecí v oddelení.
Záverom chcem vyjadriť svoj súhlas s Vaším tvrdením, že v prípade ak Slovenská
republika nedokáže zabezpečiť primeraný počet sudcov na súde, nemôže táto skutočnosť byť
na ťarchu účastníka konania a jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
preto budem Vašu vec pravidelne sledovať až do jej ukončenia.“
K dnešnému dňu Okresný súd v Piešťanoch vo veci nevykonal žiadny procesný úkon
a ani nenariadil vo veci termín súdneho pojednávania. (...)
Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, sťažovateľ domnievam sa, že
ide o vec, ktorá patrí po právnej a skutkovej stránke do štandardnej rozhodovacej agendy
prvostupňového súdu v obchodných veciach. Okresný súd Piešťany sa pri svojom
rozhodovaní v predmetnej veci môže naviac okamžite oprieť o jednoznačný záver
vyplývajúci zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. J. H., ktorý bol súdom ustanovený
za znalca v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 21Cb/117/2005 a to
uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10. 02. 2006.
(...) sťažovateľ neprispel som žiadnym spôsobom k zbytočným prieťahom v konaní.
Naopak, v období od februára do apríla 2008 som podal spolu 5 žiadostí resp. urgencií
o nariadenie súdneho pojednávania a v máji 2008 som podal sťažnosť na prieťahy
v súdnom konaní. Konal som teda aktívne a následne až do konca roka 2008 som čakal, či
Okresný súd Piešťany v zmysle písomného vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu nariadi
v predmetnej veci termín súdneho pojednávania.
(...) je zrejmé, že okresný súd bol nečinný, pričom plynulému postupu nebránila
zákonná prekážka v konaní. Okresný súd v Piešťanoch totižto od 1. 1. 2008, kedy mu vec
napadla, vo veci nevykonal vôbec žiadny procesný úkon.
(...) Sťažovateľ som presvedčený, že moja sťažnosť je oprávnená. Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam žiadam preto, aby Ústavný súd Slovenskej republiky túto moju
sťažnosť prijal, vyhovel jej a rozhodol, že Okresný súd Piešťany porušil moje právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej
republiky prikázal Okresnému súdu Piešťany, aby v uvedenej veci konal a rozhodol.
Ďalej žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovení čl. 127
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznal mne ako sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie.
Sťažovateľ chcem poukázať na skutočnosť, že v danom prípade som mal reálny
podnikateľský zámer postaviť nový objekt, ktorý by som následne prenajal inému
podnikateľskému subjektu a spoločnosť E. by mala priebežne zaistený stabilný príjem
plynúci z inkasovaného nájomného. Namiesto toho som však nie svojou vinou jednak prišiel
o sumu 935.000,- Sk, ktorú som zaplatil zhotoviteľovi za zle zhotovenú strechu, pričom je
úplne zrejmé, že túto strechu bude treba demontovať (...)
V dôsledku nečinnosti súdov som sťažovateľ úplne frustrovaný a celkom som stratil
dôveru, že seriózny podnikateľský subjekt dlhoročne pôsobiaci na slovenskom trhu sa môže
dočkať efektívneho poskytnutia ochrany zo strany súdu. Naviac je dôsledkom nečinnosti
súdu i strata dobrých susedských vzťahov, pretože nedokončená strecha bez odkvapov už 4.
zimu spôsobuje zatekanie susednej nehnuteľnosti, ktorej vlastník sa oprávnene neustále
sťažuje na z jeho pohľadu neakceptovateľný stav. Ďalej je dôsledkom nečinnosti súdu i
strata kreditu resp. renomé solídnosti sťažovateľa ako podnikateľského subjektu, ktorý
zmluvne garantoval inému podnikateľskému subjektu prenajatie novopostaveného objektu a
následné nedodržanie sľubu a vystavenie tohto podnikateľského subjektu (Creo, s. r. o.) do
ťaživej situácie, pretože tento s určitosťou rátal s prenajatím predmetnej nehnuteľnosti.
Ďalej je dôsledkom nečinnosti súdu poškodenie obchodného mena sťažovateľa, pretože
fyzické i právnické osoby v N. registrujú, že predmetný objekt je už viac ako 4 roky
rozostavaný a sťažovateľ ho „nie je schopný“ dokončiť a skolaudovať. Najťaživejším
dôsledkom nečinnosti súdu je však skutočnosť, že sťažovateľ som pod obrovským
psychickým existenčným stresom (či už je to psychická záťaž majiteľa spoločnosti alebo
zamestnancov), ktorý sa naviac znásobuje v súčasnom období pretrvávajúcej všeobecnej
hospodárskej krízy.
Vzhľadom na uvedené, považujem za primerané finančné zadosťučinenie čiastku
8.962,- EUR, ktorú žiadam priznať, pričom i tak ide len o čiastočné zadosťučinenie za
nemajetkovú ujmu spôsobenú sťažovateľovi. (...)»
3.1 Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľka navrhuje, aby
ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo E., spol s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cb/61/08 porušené.
2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby bola vec č. 7Cb/61/08 čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
3. E., spol. s r. o., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.962,-
EUR (slovom osemtisícdeväťstošesťdesiatdva EUR), ktoré je mu Okresný súd Piešťany
povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Piešťany je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia E., spol.
s r. o., na účet jeho právneho zástupcu Mgr. P. M., T., (...), vo výške 290,- EUR (2 úkony po
115,90 EUR + 19% DPH + 6,95 EUR -režijný paušál), a to do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 475/09
zo 6. augusta 2009 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu z 21. augusta 2009.
4.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov
vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Spoločnosť E., spol. s r. o. podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu
dňa 30. 05. 2006 návrh na zaplatenie 84.619,71 eur (pôvodne 2.549.253,50 Sk)
s príslušenstvom a o nariadenie predbežného opatrenia voči trom odporcom: 1. S., spol.
s r. o., 2. Ing. J. S. a 3. P. S. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáha vrátenia plnenia po
odstúpení od zmluvy o dielo ako aj náhrady škody na ušlom nájomnom. Vec bola na
Okresnom súde Trnava pridelená zákonnému sudcovi JUDr. P. L. Navrhovateľ dňa
9. 6. 2006 doplnil návrh na nariadenie predbežného opatrenia, dňa 9. 6. 2009 súd vyzval
navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za nariadenie predbežného opatrenia v sume
500,- Sk, dňa 16. 6. 2006 navrhovateľ uhradil súdny poplatok za nariadenie predbežného
opatrenia. V zmysle dodatku k rozvrhu práce OS Trnava č. 12, bola predmetná vec
pridelená zastupujúcemu sudcovi Mgr. P. M. Dňa 3. 7. 2006 bol uznesením OS Trnava
zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia, voči ktorému sa navrhovateľ
v zákonnej lehote odvolal, dňa 4. 7. 2006 bol zaslaný návrh na vyjadrenie odporcom, po
odstránení závad v doručení uznesenia o predbežnom opatrení, bol dňa 28. 9. 2006 spis
predložený na KS v Trnave na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd v Trnave uznesením zo
dňa 28. 2. 2007 potvrdil napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 4. 2007. Dňa 23. 4. 2007
bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, dňa 28. 5. 2007
navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh. Dňa 26. 7. 2007 prebehlo pojednávanie,
ktoré bolo odročené na 13. 11. 2007 s tým, aby odporca predložil požadované doklady a
aby bol pripojený spis OS Trnava 21Cb/117/2005. Dňa 13. 11. 2007 sa konalo
pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, aby odporca predložil požadované
doklady. Súčinnosťou od 01. 01. 2008 došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu
Trnava na Okresný súd Piešťany, predmetná vec bola pridelená sudkyni JUDr. L. C.
Podaniami dňa 18. 2. 2008, 6. 3. 2008, 27. 3. 2008 a dňa 14. 4. 2008 navrhovateľ žiadal
vytýčiť termín pojednávania. Dňa 20. 6. 2008 predsedníčka Okresného súdu Piešťany
upovedomovala navrhovateľa o spôsobe vybavenia jeho sťažnosti, dňa 8. 10. 2008 prišlo
k prerozdeleniu spisov na z dôvodu obsadenia súdu dvomi novými sudcami a vec bola
pridelená sudkyni JUDr. K., ktorá spis prevzala od asistentky dňa 14. 10. 2008 spolu
s ďalšími 450 spismi, medzi ktorými sa nachádzali aj spisy staršie ako 8 rokov. Dňa
14. 10. 2008 žiadala sudkyňa k veci pripojiť spis Okresného súdu Trnava 21Cb/117/2005,
ktorý mal byť k veci pripojený ešte podľa úpravy na pojednávaní na OS Trnava dňa
26. 7. 2007, avšak k spisu nebol pripojený. Dňa 24. 10. 2008 OS Trnava k veci pripojil
požadovaný spis. Zákonná sudkyňa pri nástupe do funkcie prevzala v rámci prerozdelenia
450 spisov, pričom veľa z nich bolo reštančných, ktorým sa prednostne venuje, pričom
vykonáva najskôr úkony v najstarších veciach, z ktorých mnohé sú viac ako osemročné.
Z dôvodu množstva prevzatých spisov a potreby ich postupného naštudovania a priebežného
vytyčovania termínov pojednávania v iných veciach, doposiaľ bolo v danej veci súčasnou
zákonnou sudkyňou primerane priebežne konané s tým, že k danej právnej veci bol
pripojený spis OS Trnava, bez ktorého nebolo možné ďalej vo veci pokračovať. Po jeho
pripojení si spis vyžaduje rozsiahle naštudovanie, nakoľko ide o technicky komplikovanú
vec s viacerými znaleckými posudkami, ktoré je potrebné podrobne naštudovať a vytýčiť
termín pojednávania až po takomto naštudovaní veci. Po naštudovaní veci zákonná sudkyňa
nariadila termín pojednávania na 17. 9. 2009 o 08.15 hod.
Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný
súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods.2 zákona o ústavnom súde.“
4.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu
predsedníčky okresného súdu uviedol, že:
«(...) Okresný súd v Piešťanoch zastúpený predsedníčkou Okresného súdu Mgr. I. Š.
vo svojom vyjadrení predovšetkým chronologicky popisuje jednotlivé úkony vykonané
v predmetnom súdnom konaní, čomu venuje podstatnú časť svojho vyjadrenia. Voči týmto
skutkovým tvrdeniam sťažovateľ nemám žiadne výhrady.
Len v závere svojho vyjadrenia predsedníčka Okresného súdu Piešťany opisuje
priebeh konania na tomto súde resp. úkony vykonané zákonnými sudcami.
Navrhovateľ nemám dôvod neveriť číselným údajom o množstve spisov , ktoré nová
zákonná sudkyňa pri nástupe do funkcie prevzala v rámci prerozdelenia a zrejme
objektívnemu faktu, že ide o enormnú zaťaženosť, ktorú je ťažko vôbec fyzicky zvládnuť.
Ako však samotná predsedníčka Okresného súdu v Piešťanoch vo svojom písomnom
upovedomení zo dňa 20. 06. 2008 v záverečnom odseku uviedla „Chcem vyjadriť svoj
súhlas s Vašim tvrdením, že v prípade ak Slovenská republika nedokáže zabezpečiť
primeraný počet sudcov na súde, nemôže táto skutočnosť byť na ťarchu účastníka konania a
jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.
Pokiaľ teraz predsedníčka Okresného súdu v Piešťanoch vo vyjadrení adresovanom
Ústavnému súdu SR vidí vec tak, že „...doposiaľ bolo v danej veci súčasnou zákonnou
sudkyňou primerane priebežne konané...“, navrhovateľ vidím vec tak, že prvá zákonná
sudkyňa za 10 mesiacov (od 01. 01. 2008 do 14. 10. 2008) vo veci neurobila vôbec nič a
druhá zákonná sudkyňa za ďalších 10 mesiacov (od 14. 10. 2008 do 06. 08. 2009) urobila 2
úkony a to, že si dala pripojiť spis z Okresného súdu Trnava (14. 10. 2008) a po 10
mesiacoch nariadila termín pojednávania (06. 08. 2009).
Pokiaľ predsedníčka Okresného súdu v Piešťanoch uvádza, že: „...spis si vyžaduje
rozsiahle naštudovanie nakoľko ide o technicky komplikovanú vec s viacerými znaleckými
posudkami, ktoré je potrebné podrobne naštudovať a vytýčiť termín pojednávania až po
takomto naštudovaní veci...“, navrhovateľ súhlasím s tým, že ide o technicky komplikovanú
vec, ale práve preto bolo vo veci nariadené súdnoznalecké dokazovanie a ako som už
uviedol vo svojej sťažnosti, sudkyňa sa môže pri svojom rozhodovaní okamžite oprieť
o jednoznačný záver vyplývajúci zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. J. H.
Navrhovateľ domnievam sa, že sudkyňa nemusí rozsiahle študovať technickú stránku veci,
ale vychádzajúc zo zhodných záverov znaleckých posudkov, vec posúdiť po právnej stránke
a rozhodnúť. (...)
Navrhovateľ už v podanej sťažnosti dokumentoval som svoju ťaživú ekonomickú
situáciu, pretože sme malá firma s 9 zamestnancami, ktorá podniká od januára 1994, t. j. 15
rokov a v dôsledku horeuvedeného stavu, keď od podania žaloby uplynuli takmer 4 roky, má
spoločnosť E. namiesto stabilného príjmu existenčné problémy.
Skutočne najťaživejším dôsledkom nečinnosti súdu je však skutočnosť, že sťažovateľ
som pod obrovským psychickým existenčným stresom (či už je to psychická záťaž majiteľa
spoločnosti alebo zamestnancov), ktorý sa naviac znásobuje v súčasnom období
pretrvávajúcej všeobecnej hospodárskej krízy.
Skutočnosť, že sudcovia Okresného súdu v Piešťanoch majú enormne veľký počet
pridelených vecí ,ktoré fyzicky nie sú schopní v primeranom čase rozhodnúť, nezaujíma ani
Daňový úrad pri vymáhaní plnenia daňových povinností, ani Sociálnu poisťovňu resp.
zdravotné poisťovne pri vymáhaní platenia odvodov, ani obchodných partnerov pri
vymáhaní plnenia obchodných záväzkov, ani zamestnancov, ktorí chcú mať načas vyplatené
mzdy, aby mohli zabezpečiť svoje životné potreby.
Vzhľadom na uvedené navrhovateľ trvám na svojej sťažnosti v celom rozsahu a
navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal rozhodnutie tak, ako je uvedené
v tejto sťažnosti.
Navrhovateľ netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd
Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania.»
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
6. Pokiaľ ide o priebeh a stav napadnutého konania, ústavný súd po nahliadnutí do
spisu okresného súdu sp. zn. 7 Cb 61/08 konštatuje, že chronologický popis úkonov
vykonaných v danej veci sa zhoduje s popisom predsedníčky okresného súdu zo 6. augusta
2009, s ktorým súhlasil aj sťažovateľ, preto v okolnostiach danej veci ústavný súd upustil od
opakovania popisu týchto úkonov.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 61/08 dochádza k porušovaniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od právnej zložitosti veci. Ústavný súd však
nepopiera, že v danom prípade „ide o technicky komplikovanú vec“, a pre potrebu
súdnoznaleckého dokazovania môže predstavovať určitý stupeň zložitosti, avšak doterajší
zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej
náročnosti prerokovávanej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala
byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka okrem toho, že nezaplatila
riadne a včas súdne poplatky (až na výzvu, na ktorú však reagovala včas), neprispela svojím
správaním k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovala pokračovania v konaní, žiadala
o nariadenie termínu pojednávania a taktiež podala sťažnosť na prieťahy v konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a konštatuje, že okresný súd bol v posudzovanej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo
iných ospravedlniteľných dôvodov nečinný od 1. januára 2008 do 6. augusta 2009. Uvedená
nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne jedného
roka a šiestich mesiacov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného
v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedeným prieťahom nedošlo
v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu,
pričom ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby
prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým
vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Účastníkom tohto konania je známe, keďže
vo svojich podaniach tieto skutočnosti uvádzajú, že obranné tvrdenie predsedníčky
okresného súdu o tom, že „zákonná sudkyňa pri nástupe do funkcie prevzala v rámci
prerozdelenia 450 spisov, pričom veľa z nich bolo reštančných“, nemožno akceptovať.
V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že ústavný súd pri posudzovaní toho,
či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)
alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní
odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo
vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri
napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné
personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne
konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak
sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu
vo vzťahu k napadnutému konaniu nevyplýva prijatie účinných opatrení.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že vec bola medzičasom rozhodnutá, neprichádzalo do úvahy
v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka navrhla priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 962 €
najmä preto, že „najťaživejším dôsledkom nečinnosti súdu je(...) skutočnosť, že sťažovateľ
som pod obrovským psychickým existenčným stresom (či už je to psychická záťaž majiteľa
spoločnosti alebo zamestnancov), ktorý sa naviac znásobuje v súčasnom období
pretrvávajúcej všeobecnej hospodárskej krízy“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané vo výške 1 500 €. Ústavný
súd však dodáva, že uvedené finančné zadosťučinenie nepredstavuje náhradu škody pre
sťažovateľku, ale náhradu za nemajetkovú ujmu, vzniknutú sťažovateľke zbytočnými
prieťahmi v napadnutom konaní.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 29. januára 2009, spísanie sťažnosti
z 13. marca 2009 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 21. augusta 2009).
Za tri úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume trikrát po 115,90 € a režijný paušál
trikrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia
sťažovateľky predstavujú sumu 368,55 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda
sumu 70,02 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu
439,10 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. februára 2010