Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 101/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. K., B., zastúpeného advokátkou JUDr. V. D., B., vo

veci namietaného porušenia základných práv zaručených v a 2

Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I

a jeho pokynom č. p.: ORP-15/I-JP-2010 z 20. januára 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. R. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára

2010 doručená sťažnosť Ing. R. K., B.(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv zaručených v a 2 (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I (ďalej len

„okresné riaditeľstvo“) a jeho pokynom č. p.: ORP-15/I-JP-2010 z 20. januára 2010.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ „nastúpil do policajného zboru dňa

15. 3. 1999 ako vyšetrovateľ, pričom ako jediný z prijatých vyšetrovateľov urobil

psychodiagnostické testy na výbornú a bolo u neho zistené vysoké IQ (170).

V roku 2008 bol nedôvodne odoslaný plk. JUDr. C. ... na psychiatrické vyšetrenie,

výsledok ktorého bol úplne negatívny...

V januári 2010 bol opätovne, tentoraz mjr. JUDr. A., voči ktorej zorganizoval

petíciu, odoslaný na preskúmanie duševnej spôsobilosti k psychológovi... Pretože pokyn

neuvádzal znova žiadne dôvody, na čo môj klient upozornil..., na vyšetrení sa nezúčastnil,

za čo je teraz disciplinárne postihovaný.

Takýmto postupom OR PZ Ba I bolo opakovane porušené základné právo môjho

klienta na ochranu garantovanú v a 2 SR a SR...“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil:

„1. Postupom OR PZ Ba I vydaním pokynu Čj.: ORP-15/I-JP-2010 právo

sťažovateľa Ing. R. K., garantované v a a 2 SR porušené

bolo.

2. Ústavný súd podľa SR pokyn OR PZ Ba I Čj.: ORP-15/I-JP-

2010 zrušuje.

3. Ústavný súd zakazuje OR PZ Ba I pokračovať v porušovaní základných práv

a slobôd sťažovateľa ďalším vydávaním nedôvodných pokynov na vyšetrenie duševného

stavu Ing. R. K.

4. Ústavný súd priznáva Ing. R. K. finančné zadosťučinenie v sume 2.000 EUR, ktoré

je OR PZ Ba I povinné zaplatiť menovanému v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. OR PZ Ba I je povinné zaplatiť sťažovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia

do rúk advokátky v lehote 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Predmetom sťažnosti podanej ústavnému súdu je sťažovateľom namietané porušenie

označených základných práv, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného riaditeľstva,

resp. vydaním pokynu č. p.: ORP-15/I-JP-2010 z 20. januára 2010, ktorým vedúca

2. oddelenia všeobecnej kriminality odboru justičnej polície, Úradu justičnej a kriminálnej

polície, okresného riaditeľstva (ďalej len „vedúca oddelenia“) v zmysle ustanovenia § 48

ods. 3 písm. s) o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,

Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky

a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe

príslušníkov PZ“) uložila sťažovateľovi povinnosť podrobiť sa kontrolnému

psychologickému vyšetreniu na zistenie duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby.

Reakciou sťažovateľa na uvedený pokyn vedúcej oddelenia bolo jeho podanie

z 20. januára 2010, ktorým upozornil s poukazom na znenie § 48 ods. 4 zákona o štátnej

službe príslušníkov PZ (analogicky), že tento pokyn nemá oporu v nariadení ministra vnútra

Slovenskej republiky č. 103/2005 o psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení, na

ktoré sa vedúca oddelenia odvolala, a že „ho možno posúdiť o. i. ako porušenie uvedeného

zákona a ďalší akt šikanovania“.

V konečnom dôsledku, ako to sťažovateľ uvádza vo svojej sťažnosti, sa predmetného

psychologického vyšetrenia nezúčastnil „za čo je teraz disciplinárne postihovaný“.

Podľa § 2a ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ výkon práv a povinností

vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie

tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti

s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného

policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Podľa § 2a ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ občan pri vstupe do štátnej

služby alebo po jej skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom

chránený záujem bol dotknutý nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa

obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom [zákon

č. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred

diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení

neskorších predpisov].

Podľa § 2a ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ služobný úrad alebo

nadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje

svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

Podľa § 2a ods. 6 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ porušenie zásady

rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 policajtom sa považuje za porušenie služobnej

povinnosti policajta.

Podľa § 47 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ služobná disciplína policajtov

spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených , ústavnými zákonmi,

zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou,

rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Podľa § 48 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ policajt má právo

podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v

súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2a.

Podľa § 48 ods. 3 písm. s) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ policajt je povinný

podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu

na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby.

Podľa § 48 ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ ak sa policajt domnieva, že

rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne

záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený

trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne

potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí

nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia,

príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto

skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.

Podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ disciplinárnym previnením

je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

Podľa § 188a ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ výkonom štátnej služby

sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť

vykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom

služobnej cesty.

Podľa § 188a ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ v priamej súvislosti

s výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej služby a úkony počas služby

obvyklé alebo potrebné pred začiatkom služby alebo po jej skončení. Nepatrí sem

stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení s výnimkou

lekárskeho vyšetrenia konaného na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri

prvej pomoci a cesta na ne a späť.

1. Z citovaných ustanovení zákona o štátnej službe príslušníkov PZ vyplýva, že je

povinnosťou policajta zúčastniť sa psychologického vyšetrenia na zistenie zdravotnej

a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby [§ 48 ods. 3 písm. e)], a to aj na základe

pokynu svojho nadriadeného. Pokiaľ tak policajt (sťažovateľ) zavinene neurobí, musí byť

uzrozumený s tým, že sa dopúšťa disciplinárneho previnenia (§ 52 ods. 1), ktorého

dôsledkom môže byť uloženie disciplinárneho opatrenia.

Vzhľadom na túto zákonnú úpravu logicky nemôže dôjsť pokynom nadriadeného

k zásahu do základného práva policajta (v tomto prípade sťažovateľa) na zachovanie

ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena ani do jeho základného

práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života,

pretože takáto možnosť vyplýva priamo zo zákona a policajt musí s aplikáciou dotknutého

ustanovenia zákona rátať aj vo vzťahu ku svojej osobe. Vedúca oddelenia teda v danej veci

explicitne nepostupovala v rozpore so zákonom. Je tiež potrebné na tomto mieste zdôrazniť,

že skutočnosti, ktoré viedli vedúcu oddelenia k vydaniu namietaného pokynu, nemôže

ústavný súd preskúmavať, pretože ústavný súd nie je „skutkovým súdom“ ani ďalšou

opravnou inštanciou orgánov verejnej moci. Tieto otázky týkajúce sa správnosti postupu

a vydania pokynu vedúcou oddelenia má sťažovateľ možnosť namietať pred inými na to

určenými a oprávnenými orgánmi (napr. v rámci služobného úradu). Napokon nemožno

vylúčiť ani tú možnosť, aby skutočnosti, na základe ktorých bol sporný pokyn vydaný,

preskúmali v rámci disciplinárneho konania (ktoré sa proti sťažovateľovi vedie) príslušné

orgány v zmysle ustanovení zákona o štátnej službe príslušníkov PZ.

Podľa judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť

vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú súvislosť medzi

napádaným postupom okresného riaditeľstva, resp. pokynom nadriadenej sťažovateľa a ním

namietaného porušenia označených základných práv, preto bolo potrebné sťažnosť

sťažovateľa podľa odmietnuť pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

2. Pokiaľ však sťažovateľ zastáva názor, že opakovaným pokynom dochádza zo

strany jeho nadriadenej – vedúcej oddelenia – k „šikanovaniu“ jeho osoby (o čom svedčí

podanie sťažovateľa vedúcej oddelenia z 20. januára 2010, v ktorom uviedol, že

„predmetný pokyn... možno posúdiť o. i. ako... ďalší akt šikanovania“), má sťažovateľ

možnosť podať v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe

príslušníkov PZ sťažnosť služobnému úradu, pretože ide o lekárske vyšetrenie konané na

pokyn nadriadeného, t. j. o vec výkonu štátnej služby (§ 188a ods. 3 zákona o štátnej službe

príslušníkov PZ).

V takomto prípade je sťažnosť sťažovateľa neprípustná vzhľadom na znenie § 53

ods. 1 , podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Aj v tomto prípade by teda ústavný súd musel

sťažnosť sťažovateľa podľa odmietnuť.

3. Napokon, ak je sťažovateľ presvedčený, že postupom vedúcej oddelenia dochádza

k jeho diskriminácii, o čom opäť svedčí jeho reakcia adresovaná vedúcej oddelenia

(z 20. januára 2010), v ktorej cituje ustanovenia § 2a zákona o štátnej službe príslušníkov

PZ, má sťažovateľ možnosť využiť oprávnenia, ktoré mu poskytuje na jeho ochranu § 2a

ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ a obrátiť sa na všeobecný súd, ktorý je

povinný poskytnúť sťažovateľovi ochranu aj pred zásahom do jeho základných práv

zaručených . Za týchto okolností ústavný súd nemá právomoc na prejednanie

sťažnosti sťažovateľa, a to vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1

(„... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“). Sťažnosť by teda

ústavný súd musel v takom prípade odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25

ods. 2 .

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o ďalších požiadavkách

sťažovateľa (zrušenie namietaného pokynu vedúcej oddelenia, zakázanie pokračovania

v porušovaní základných práv a priznanie mu finančného zadosťučinenia a náhrady trov

právneho zastúpenia) je podmienené vyslovením porušenia označených základných práv, o

tejto časti sťažnosti ústavný súd už nerozhodoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2010