Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 16/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti S. I., P., zastúpenej advokátkou Mgr. M. M., P., pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod

sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo S. I. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. S. I. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia S. I.

v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), na účet jej právnej

zástupkyne Mgr. M. M., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -13

z 20. januára 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť S. I., P. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou Mgr. M. M., P., pre namietané porušenie jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 4. mája 2006 podala Okresnému súdu Trnava

návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu;

vec bola vedená pod sp. zn. . o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov (v znení a č. )

účinným 1. januára 2008 vec prešla do pôsobnosti okresného súdu, kde je vedená pod

sp. zn. . Sťažovateľka ďalej uviedla:

„Rozhodovanie súdu v predmetnom konaní č. si nevyžaduje zložité

a náročné dokazovanie a nie je ani vecou zložitou. Nakoľko sa odporca k návrhu

sťažovateľky zo dňa 04. 05. 2006 vyjadril pozitívne v Dohode o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností zo dňa 28. 04. 2008, spočíva činnosť súdu len na posúdení skutočností,

ktoré sú uvedené v spisovom materiály, ktorý je sudcovi k dispozícii. Rovnako správanie

sťažovateľa, ktorý si svoje povinnosti voči Okresnému súdu Piešťany bezodkladne splnil,

a teda svojim správaním nespôsobil v tomto konaní také okolnosti, ktoré by mohli

rozhodnutie súdu predĺžiť. Napriek tomu však súd v uvedenom konaní o rozvod a úpravu

práv a povinností k mal. synovi A. do dnešného dňa, čo je už takmer tri a pol roka

od podania návrhu na súd, nerozhodol. Za celé toto obdobie bol súd schopný iba vyzvať

sťažovateľku na doplnenie návrhu a doloženie príslušnej dokumentácie a uskutočniť jedno

krátke pojednávanie, v závere ktorého súd určil termín pojednávania, ktorého zrušenie sa

účastníkom ani neunúval doručiť. V tejto veci súd neuskutočnil žiaden iný úkon, teda možno

odôvodnene tvrdiť, že súd koná veľmi liknavo a pomaly, čím spôsobuje značné prieťahy

v uvedenom konaní... Navyše táto právna neistota spôsobuje aj problémy pri zabezpečovaní

a výchove maloletého syna A.“

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo podľa ,

aby mu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť primerané finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 292,38 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 831/2009

z 2. decembra 2009 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla:

„Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dňa 04. 05.

2006 na Okresnom súde Trnava. Uznesením zo dňa 19. 03. 2007 Okresný súd Trnava

priznal navrhovateľke oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a 10. 10. 2007 vykonal

informatívny výsluch navrhovateľky bez ďalšieho postupu. K 01. 01. 2008 bol predmetný

spis odovzdaný z Okresného súdu Trnava tunajšiemu súdu v rámci prechodu výkonu

súdnictva a vec napadla do oddelenia JUDr. L. Ch., ktorá uznesením zo dňa 29. 02. 2008

vyzvala navrhovateľku na doplnenie návrhu. Navrhovateľka podaním zo dňa 30. 04. 2008

doplnila návrh a žiadala o vytýčenie termínu pojednávania. Dňa 10. 06. 2008 stanovila

zákonná sudkyňa termín informatívneho výsluchu na deň 08. 07. 2008. Dňa 12. 09. 2008

bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalší postup. Podaním zo dňa 09. 12.

2008 žiadala navrhovateľka ustanoviť odporcovi opatrovníka, čo následne urgovala dňa

17. 02. 2009. Z úradného záznamu zákonnej sudkyne (č. l. 52) vyplýva, že jej bol spis

predložený dňa 24. 03. 2009. Dňa 19. 06. 2009 dala zákonná sudkyňa predložiť spis súdnej

tajomníčke na vypracovanie uznesenia o ustanovení opatrovníka, ktoré však zákonná

sudkyňa nepodpísala, nakoľko nebol dodržaný postup podľa , preto súdna

tajomníčka vyzvala navrhovateľku, aby v stanovenej lehote oznámila súdu mená a bydlisko

príbuzných odporcu, čo následne urgovala dňa 19. 08. 2009. Navrhovateľka uviedla

vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 08. 2009, že nepozná odporcových známych. Dňa 08. 10.

2009 zákonná sudkyňa uznesením ustanovila odporcovi opatrovníka a nariadila vo veci

termín pojednávania na deň 08. 12. 2009.“

Na pojednávaní konanom 8. decembra 2009 okresný súd vo veci meritórne rozhodol

rozsudkom č. k. -83; účastníci konania sa vzdali práva podať odvolanie.

Predsedníčka okresného súdu v podaní zo 16. februára 2010 uviedla, že netrvá

na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o rozvod manželstva a úpravu práv

a povinností rodičov k maloletému dieťaťu došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky zaručeného .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu, resp. súdu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom

orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu

stavu právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí,

aby štátne orgány, resp. súdy vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu

na ich počet, a právoplatne nerozhodli (napr. , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil

na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádza z § 6, § 100 ods. 1, ako aj

(starostlivosť súdu o maloletých) .

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, ) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú: zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup súdu (3). Ústavný

súd (podobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na predmet

konania a procesnú situáciu v danej veci nemožno uvedené konanie kvalifikovať ako právne

či skutkovo zložité. V rodinnoprávnej agende majúcej zásadný vplyv na osobný stav

účastníkov konania existuje rozsiahla judikatúra všeobecných súdov.

2. V správaní sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd nezistil takú závažnú

skutočnosť, ktorá by prispela k predĺženiu konania a mohla by byť osobitne zohľadnená

na jej ťarchu. Sťažovateľka bola v konaní aktívna a poskytovala potrebnú súčinnosť.

3. Ústavný súd napokon skúmal postup okresného súdu v predmetnom konaní

a v tejto súvislosti zistil:

Pôvodne príslušný Okresný súd Trnava bol vo veci nečinný od 4. mája 2006,

keď sťažovateľka podala žalobu, do 23. novembra 2006, keď bola sťažovateľka vyzvaná

na preukázanie osobných a majetkových pomerov v súvislosti s oslobodením od súdnych

poplatkov v konaní (6 mesiacov), a od 19. apríla 2007, keď bola sťažovateľka vyzvaná,

aby oznámila, či je možné zabezpečiť osobnú účasť odporcu na pojednávaní, do 10. októbra

2007, keď sa konal informatívny výsluch sťažovateľky (6 mesiacov).

Okresný súd po postúpení veci 1. januára 2008 bol nečinný od 8. júla 2008,

keď sa konal informatívny výsluch, do 23. júna 2009, keď uznesením rozhodol o ustanovení

opatrovníka odporcovi (11 mesiacov).

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky podľa (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na právoplatné rozhodnutie vo veci bolo bez právneho významu vyhovieť

návrhu sťažovateľky a prikázať okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie (podobne ).

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €,

čo odôvodnila stavom právnej neistoty, v ktorom sa nachádza ako ona, tak aj jej maloleté

dieťa.

Podľa názoru ústavného súdu uvedený postup okresného súdu (i keď napokon

po viac ako tri a pol roku od podania návrhu vo veci meritórne rozhodol) oprávnene vyvolal

u sťažovateľky stav právnej neistoty. Vychádzajúc z princípov spravodlivosti, ako aj

z konkrétnych okolností daného prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 €

za primerané finančné zadosťučinenie spojené s porušením označeného základného práva

sťažovateľky (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si v sťažnosti uplatnila trovy právneho zastúpenia

v celkovej sume 292,38 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 2

a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania okresným súdom, a to za dva

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyhotovenie sťažnosti)

a dva režijné paušály v celkovej sume 245,70 € (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2010