Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 117/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť V. L., J., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa , a postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 644/09

a jej prípisom zo 7. decembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2010 doručená sťažnosť V. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) pri vybavovaní opakovaného podnetu v konaní

vedenom pod č. k. IV/1 Gn 644/09-10 a jej prípisom zo 7. decembra 2009.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že «Orgány polície a prokuratúry

sa riadne a bez zbytočných prieťahov nevysporiadali s mojím podaním, ktorým som oznámil

moje podozrenie z trestného činu môjho advokáta JUDr. K., ktorý ma zastupoval v konaní

č. na Okresnom súde Košice II a podľa môjho názoru v tomto súdnom spore

konal v rozpore s mojimi pokynmi a v rozpore s mojimi záujmami manipuloval so súdnym

spisom. ... Uvedené orgány týmto ignorovali uplatnenie mojich práv a nekonali tak

spôsobom, ktorý im predpisuje ÚSR a zákony podrobnejšie upravujúce ich činnosť (Zákon

o prokuratúre, , Zákon o policajnom zbore). Riadne sa nezaoberali mojim

podnetom.

Uvedeným postupom sa akoby schválilo konanie môjho právneho zástupcu pred

súdom, ktoré bolo v rozpore s požiadavkou riadnej obhajoby mojich práv a teda v rozpore

aj s citovaným čl. 47 ods. 1 ÚSR.».

Sťažovateľ po stručnom opise priebehu konania odkázal na spisový materiál

pripojený k veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. .

Od ústavného súdu žiada, aby „bolo začaté konanie, ktoré sa skončí rozhodnutím

o tom, že moje ďalej uvedené základné práva boli porušené a že vec je povinná vybaviť

Generálna prokuratúra SR v súlade s mojimi podaniami“.

II.

Zo spisu ústavného súdu sp. zn. a z obsahu sťažnosti ústavný súd

zistil, že sťažovateľ podal v marci 2009 oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu

falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného

znaku a úradnej značky podľa , prípadne iného trestného

činu, ktorého sa mal dopustiť jeho právny zástupca JUDr. P. K. predložením písomnosti

v jeho právnej veci vedenej Okresným súdom Košice II pod sp. zn. , ktorá

mala byť pozmenená v rozpore s pôvodným písomným návrhom, a tým v rozpore

s prejavom jeho vôle. Poverený príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice

Staré Mesto uznesením ČVS: OPP-1280/SM-KE-2009 zo 17. apríla 2009 oznámenie

sťažovateľa odmietol, pretože zistil, že predmetná písomnosť nie je verejnou listinou, a teda

uvedeným konaním nedošlo k spáchaniu označeného trestného činu ani žiadneho iného

trestného činu, a preto nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo iný postup v zmysle

.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra Košice I

(ďalej len „okresná prokuratúra“) zamietla uznesením č. k. -5 z 26. mája 2009,

v odôvodnení ktorého konštatovala, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne,

oznámeným konaním nebola naplnená skutková podstata žiadneho trestného činu podľa

a sťažovateľom oznámené konanie vykazuje znaky občianskoprávneho

sporu. V závere uviedla, že sťažovateľ si môže svoj nárok na náhradu škody uplatniť

v občianskom súdnom konaní a tiež sa môže sťažovať na postup advokáta Slovenskej

advokátskej komore.

Sťažovateľ sa domáhal preskúmania postupu policajta a prokurátora podaním

podnetu podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“). Krajská prokuratúra v Košiciach (ďalej len „krajská

prokuratúra“) preskúmaním veci zistila, že jeho podnet nie je dôvodný, a preto ho odložila

prípisom č. k. -6 z 27. augusta 2009, v ktorom konštatovala, že rozhodnutia

orgánov činných v trestnom konaní sú správne, zákonné a dostatočne odôvodnené

a ani z obsahu podnetu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na prijatie

niektorého z prokurátorských opatrení.

Uznesením č. k. -6 z 25. novembra 2009 ústavný súd odmietol

sťažnosť sťažovateľa na postup okresnej prokuratúry vo veci vedenej pod

sp. zn. ako podanú oneskorene a sťažnosť sťažovateľa na postup krajskej

prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. ako neprípustnú, pretože sťažovateľ

nevyužil možnosť domáhať sa ochrany svojich základných práv a slobôd využitím všetkých

prostriedkov, ktoré mu poskytuje zákon o prokuratúre.

V záujme uplatnenia ochrany svojich práv sa sťažovateľ domáhal preskúmania

vybavenia podnetu podaním opakovaného podnetu generálnej prokuratúre, ktorá

ho vybavila prípisom č. k. IV/1 Gn 644/09-10 zo 7. decembra 2009 tak, že ho

ako nedôvodný odložila. V tomto liste sa uvádza: «Preskúmaním kompletného na vec

sa vzťahujúceho spisového materiálu som porušenie zákona nezistila. Orgány činné

v trestnom konaní vykonali všetky dôkazy nevyhnutné na ich rozhodnutie tak, ako to

vyplýva z ustanovenia , pričom tieto plne odôvodňujú ich postup

a rozhodnutie. Tieto orgány veľmi podrobne a v súlade so stavom veci a zákona vyhodnotili

predmet Vášho trestného oznámenia v kontexte so zadováženými dôkazmi. Jednoznačne

nemožno hovoriť o naplnení niektorého zo znakov prečinu falšovania a pozmeňovania

verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa §

352 ods. 1 Tr. zák., resp. iného trestného činu. Predovšetkým prokurátorka okresnej

prokuratúry pri rozhodovaní o Vašej sťažnosti vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnila svoj

postup a rozhodovanie, ku ktorému sa v celom rozsahu pripájam. Je zrejmé, že práve

skutočnosť, že o Vašom trestnom oznámení rozhodli spôsobom, s ktorým sa nestotožňujete

je zdrojom Vašej nespokojnosti. Nemožno však považovať za dôvod zakladajúci pochybnosť

o nestrannosti a nezaujatosti orgánov činných v trestnom konaní to, že konajú v súlade

s postupom a inštitútmi, ktoré im vyplývajú zo zákona.»

III.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach,

pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie (, ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil

nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. Vzhľadom na pomenovanie

základného práva v sťažnosti mal sťažovateľ na mysli zrejme , podľa

ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi

alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených

zákonom.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Vzhľadom na skutkový stav považuje ústavný súd za relevantné zaoberať sa len

namietaným porušením , pretože ostatné sťažovateľom označené články

zjavne nie sú v žiadnej príčinnej súvislosti so sťažovateľom napadnutým postupom

generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu.

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa zaručuje,

že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra.

Sťažovateľ tvrdí, že postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho

opakovaného podnetu došlo k porušeniu základného práva na inú právnu ochranu podľa

tým, že generálna prokuratúra nedostatočne preskúmala postup orgánov

činných v trestnom konaní v súvislosti s vybavením jeho trestného oznámenia a následne

vybavením opravných a iných právnych prostriedkov, ktorými sa snažil dosiahnuť zrušenie

rozhodnutia o odmietnutí podania a domáhal sa začatia trestného stíhania a prípadne

vyvodenia trestnej zodpovednosti proti ním označenej osobe.

Predmetom tohto konania ústavného súdu bolo preskúmanie spôsobu vybavenia

opakovaného podnetu sťažovateľa z toho hľadiska, či závery generálnej prokuratúry

pri skúmaní podmienok na prijatie niektorého z prokurátorských oprávnení v rozsahu

sťažovateľom vytýkaných nedostatkov rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní

nie sú prejavom zjavnej svojvôle pri uplatnení jej právomoci.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa judikatúry ústavného súdu je súčasťou základného práva na inú právnu

ochranu podľa aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich

práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného

podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá

povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto

podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou

tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu

(podaniu) vyhoveli (m. m. , a ).

Preskúmaním obsahu opakovaného podnetu sťažovateľa z 23. októbra 2009,

oznámenia generálnej prokuratúry o jeho vybavení zo 7. decembra 2009 a súvisiacich

oznámení a rozhodnutí (uvedených v časti II tohto uznesenia) ústavný súd dospel k záveru,

že generálna prokuratúra opakovaný podnet sťažovateľa riadne prešetrila, jej závery

vo vzťahu k námietkam sťažovateľa proti rozhodnutiam policajného orgánu, okresnej

prokuratúry ako aj postupu krajskej prokuratúry sú primeraným spôsobom odôvodnené, nie

sú arbitrárne, a preto sú z ústavného hľadiska akceptovateľné.

Ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej právo

na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného

oznámenia alebo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom nie je súčasťou

základného práva podľa (napr. , , III. ÚS

198/03). Oznamovateľ ani oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený trestným činom, nemá

zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo určité

konanie kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Posúdenie,

či je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie v trestnom

konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní. Ústavnému súdu ako

nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti nepatrí preskúmavať ich rozhodnutia

a postupy, pokiaľ namietané porušenie zákonnosti nemá súčasne za následok aj porušenie

základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade dôjsť nemohlo.

Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol (), že vymedzenie trestného

činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom

trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného

konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu

je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana

celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych

hmotných práv oznamovateľa trestného činu.

Povinnosťou generálnej prokuratúry bolo na opakovaný podnet sťažovateľa

primeraným spôsobom reagovať. Túto povinnosť generálna prokuratúra splnila tým,

že v prípise sp. zn. IV/1 Gn 644/09 zo 7. decembra 2009 zaujala stanovisko

k námietkam sťažovateľa. Skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v súlade

s predstavami sťažovateľa, nemôže zakladať porušenie jeho základných práv.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel

k záveru, že medzi postupom generálnej prokuratúry v konaní o opakovanom podnete

vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 644/09 a namietaným porušením základného práva

sťažovateľa podľa nie je príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala

možné porušenie tohto základného práva označeným prípisom, a preto ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti. Zároveň ústavný súd konštatoval, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená

aj v časti namietaného porušenia a .

V závere ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa rovnako ako vo veci vedenej

pod sp. zn. nespĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a v § 50 zákona o ústavnom

súde. Vzhľadom na jej zjavnú neopodstatnenosť však ústavný súd nevyzýval sťažovateľa

na odstránenie týchto nedostatkov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2010