Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 117/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti E., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. M. C., N., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a

uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 18 Cb

511/2002-321 z 21. júla 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16 Cob

145/2008-330 z 15. decembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti E., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. marca 2009

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti E., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. M. C., N., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) uznesením

Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) č. k. -321 z 21. júla 2008

v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 16 Cob

145/2008-330 z 15. decembra 2008 (ďalej aj „namietané uznesenie krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v postavení žalobkyne

podala na okresnom súde žalobu o zaplatenie sumy 1 720 075 Sk proti Obci Š. (ďalej len

„žalovaná“). Rozsudkom okresného súdu č. k. -271 zo 14. júna 2007

v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. -300 z 5. februára 2008 bola

žaloba zamietnutá a sťažovateľka bola zaviazaná nahradiť žalovanej trovy konania. Proti

rozsudku krajského súdu č. k. -300 z 5. februára 2008 podala sťažovateľka

9. apríla 2008 na okresnom súde dovolanie. Okresný súd vyzval 2. mája 2008 sťažovateľku,

aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy zaplatila súdny poplatok za dovolanie v sume

206 400 Sk, pričom ju poučil o následkoch jeho nezaplatenia. Zároveň okresný súd zaslal

žalovanej dovolanie sťažovateľky s výzvou na vyjadrenie v určenej lehote. Žalovaná sa

k dovolaniu vyjadrila podaním z 13. mája 2008.

Okresný súd uznesením č. k. -321 z 21. júla 2008 dovolacie konanie

zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku a zaviazal sťažovateľku nahradiť žalovanej trovy

konania v sume 39 055 Sk. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k výroku

o zastavení dovolacieho konania ustanoveniami § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6

ods. 2 a o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania aplikoval okresný súd ustanovenie § 146 ods. 2

prvú vetu (ďalej aj „OSP“).

Proti výroku o náhrade trov konania podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd

uznesením č. k. -330 z 15. decembra 2008 uznesenie okresného súdu

v napadnutej časti potvrdil, pričom v odôvodnení označeného uznesenia uviedol, že

sťažovateľka zavinila zastavenie dovolacieho konania nezaplatením súdneho poplatku za

dovolanie, a preto bolo namieste zaviazať ju na náhradu trov konania žalovanej. Podľa

názoru krajského súdu okresný súd správne priznal žalovanej náhradu trov konania za

2 úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastupovania v dovolacom konaní

a vyjadrenie k dovolaniu. Námietku sťažovateľky, že okresný súd predčasne poslal

dovolanie žalovanej na vyjadrenie, vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú, keďže

ani neustanovujú povinnosť súdu

dať dovolanie na vyjadrenie druhému účastníkovi až po zaplatení súdneho poplatku za

dovolanie. V odôvodnení označeného uznesenia krajského súdu sa ďalej uvádza:

„Taktiež názor žalobcu, že súd zaslaním dovolania žalovanému na vyjadrenie, už

začal konať vo veci samej, a teda konanie nemal zastaviť v zmysle § 10 ods. 2, písm. a)

o súdnych poplatkoch, nie je správny. Úkonom súdu vo veci samej je

v zmysle súčasnej judikatúry až výzva na prednes návrhu na pojednávaní, prípadne vydanie

platobného rozkazu.“

Sťažovateľka zastáva názor, že „... konanie vo veci bolo začaté prípravnou

činnosťou súdu, konkrétne doručením dovolania odporcovi na vyjadrenie, a preto nebol

dôvod na zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Postupom Krajského súdu

v Trenčíne a Okresného súdu v Trenčíne v tom smere, že nepokračoval v konaní napriek

tomu, že mal, bola sťažovateľovi odňatá možnosť chrániť svoje práva pred nestranným

súdom.“.

V súvislosti s namietaným porušením sťažovateľka uvádza:

„Ďalej sme toho názoru, že Okresný súd v Trenčíne nebol príslušný na rozhodnutie

vo veci trov dovolacieho konania, na čo by bol oprávnený iba na základe rozhodnutia

dovolacieho súdu, ktorý by ho na to vo svojom zrušovacom rozsudku splnomocnil. Okrem

toho, súd priznal navrhovateľovi aj úkon právnej služby prevzatie a príprava, napriek tomu,

že ide o toho istého právneho zástupcu ako v pôvodnom konaní...

Tým, že o trovách dovolacieho konania rozhodol iný než dovolací súd bez toho aby

bol na takýto úkon poverený, je porušením . Nerešpektovanie zákona

orgánom súdnej moci, je jednoznačným zásahom do sťažovateľovho práva na spravodlivý

súdny proces.

Krajský súd takéto pochybenie Okresného súdu nenapravil a ani nemohol napraviť,

pretože ani on nebol splnomocnený zákonom alebo dovolacím súdom rozhodnúť o trovách

dovolacieho konania. Sme toho názoru, že aj týmto postupom bola odporcovi odňatá

možnosť konať pred konať pred súdom, keďže o trovách nerozhodol zákonný sudca.“

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol takýmto nálezom:

„1. Sťažovateľovo právo podľa a Slovenskej

republiky bolo porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo

dňa 15. 12. 2008 sp. zn. -330 v právnej veci E. a. s. B. proti Obec Š.

o zaplatenie ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 21. 07. 2008 č. k.

-321

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu v Trenčíne zo

dňa 21. 07. 2008 č. k. -321

4. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

aby vec postúpil na rozhodnutie o dovolaní Najvyššiemu súdu SR.

(alternatívne Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod

sp. zn. aby vec postúpil na rozhodnutie o dovolaní Najvyššiemu súdu SR.)

5. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

2.000,- Eur a trovy konania pred ústavným súdom.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1

a uznesením okresného súdu č. k. -321 z 21. júla

2008

Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z princípu

subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam

a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nie je oprávnený rozhodnúť

všeobecný súd.

Proti označenému uzneseniu okresného súdu mohla sťažovateľka podať odvolanie

podľa a nasl. (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený aj povinný rozhodnúť

krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky vylučuje

právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie jej základných práv označeným

uznesením okresného súdu podľa z dôvodu nedostatku

svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1

a uznesením krajského súdu č. k. -330

z 15. decembra 2008

2.1 K namietanému porušeniu

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Sťažovateľka tvrdí, že postupom krajského súdu (aj okresného súdu) jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom, keďže „... konanie vo veci bolo začaté prípravnou činnosťou

súdu, konkrétne doručením dovolania odporcovi na vyjadrenie, a preto nebol dôvod na

zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Postupom Krajského súdu

v Trenčíne... v tom smere, že nepokračoval v konaní napriek tomu, že mal, bola

sťažovateľovi odňatá možnosť chrániť svoje práva pred nestranným súdom.“.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že sťažovateľka podala proti namietanému

uzneseniu krajského súdu dovolanie 11. februára 2009.

V ustanovení sú taxatívne vypočítané procesné vady konania takého

stupňa závažnosti, pre ktorý je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj

uzneseniu) odvolacieho súdu; pokiaľ sa v konaní vyskytne niektorá z týchto procesných

vád, je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu, proti ktorému inak tento opravný

prostriedok nie je prípustný. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je tak založená

na princípe univerzality, čo znamená, že dovolaním možno napadnúť každé rozhodnutie

odvolacieho súdu bez ohľadu na povahu predmetu konania.

Z uvedeného vyplýva, že krajský súd a okresný súd podľa sťažovateľky zastavili

dovolacie konanie nezákonne, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom, a teda mala

právo napadnúť namietané uznesenie krajského súdu dovolaním podľa , keďže

v konaní došlo k vade uvedenej v , čo aj urobila. Za týchto okolností je

o ochrane jej práv oprávnený a aj povinný rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) v dovolacom konaní, a preto by bolo porušením princípu

subsidiarity ako sťažnostného atribútu vzťahu medzi ústavným súdom a sústavou

všeobecných súdov, ak by vo veci rozhodoval ústavný súd. Ústavný súd preto odmietol

sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 1 a 2

).

Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné poznamenať, že

sťažovateľka výrok uznesenia okresného súdu sp. zn. z 21. júla 2008,

ktorým okresný súd dovolacie konanie zastavil, odvolaním nenapadla, keďže jej odvolanie

smerovalo iba proti výroku o povinnosti nahradiť žalovanej trovy konania.

2.2 K namietanému porušeniu

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa sťažovateľky bol o náhrade trov dovolacieho konania oprávnený rozhodnúť

len najvyšší súd (a nie krajský súd, resp. okresný súd).

Podľa v odvolacom konaní je poplatníkom

ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto

podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa poplatková povinnosť vzniká

podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,

ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa ak nebol zaplatený poplatok splatný

podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka,

aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia

výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví.

O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve

poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým,

ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania

platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania

nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov

predĺžiť.

Podľa prvej vety ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa

muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku

rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej

nerozhoduje samostatne.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Z citovaných ustanovení a Občianskeho súdneho

poriadku vyplýva, že v prípade, ak sa dovolacie konanie zastavuje pre nezaplatenie súdneho

poplatku, rozhoduje vo veci okresný súd, ktorý zároveň rozhodne aj o trovách konania,

pričom odvolaním možno napadnúť jednak výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa

o zastavení dovolacieho konania, ako aj jeho výrok o trovách konania. Najvyšší súd by bol

oprávnený rozhodnúť o náhrade trov dovolacieho konania len v prípade, ak by nebolo došlo

k zastaveniu dovolacieho konania okresným súdom.

Ústavný súd z dokumentácie priloženej k sťažnosti zistil, že sťažovateľka výrok

uznesenia okresného súdu sp. zn. z 21. júla 2008, ktorým okresný súd

dovolacie konanie zastavil, odvolaním nenapadla, t. j. jej odvolanie smerovalo len proti

výroku o povinnosti nahradiť žalovanej trovy konania. Za situácie, keď sťažovateľka výrok

označeného uznesenia okresného súdu, ktorým bolo dovolacie konanie zastavené,

odvolaním nenapadla, neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi rozhodovaním krajského

súdu o odvolaní sťažovateľky proti výroku o náhrade trov konania a namietaným porušením

základného práva na zákonného sudcu podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky aj v tejto časti podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009