Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 105/2010
PDF · 126.51 KB
No categories available
II. ÚS 105/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. A., K., vo veci namietaného porušenia práv podľa
bližšie nešpecifikovaných článkov Ústavy Slovenskej republiky a „Charty základných práv
Európskej únie“ platobným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. 7 Ro/397/2007
z 29. apríla 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. I. A. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. februára
2010 doručené podanie Ing. I. A., K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorom namietal porušenie
práv podľa bližšie nešpecifikovaných článkov Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a „Charty základných práv Európskej únie“ platobným rozkazom Okresného
súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 Ro/397/2007 z 29. apríla 2008.
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ k sťažnosti nepripojil platobný rozkaz
okresného súdu sp. zn. 7 Ro/397/2007 z 29. apríla 2008, v rámci prípravy predbežného
prerokovania sťažnosti bol tento vyžiadaný (kópia) z okresného súdu.
Z podania sťažovateľa a pripojených listinných dôkazov vyplýva, že platobným
rozkazom okresného súdu sp. zn. 7 Ro/397/2007 z 29. apríla 2008 bol sťažovateľ ako
odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke E. A. 39 981,50 Sk a trovy konania vo výške
9 473 Sk do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, alebo v tej istej lehote podať odpor na
tomto súde. Podľa zistenia ústavného súdu platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
13. júna 2008. Na podklade vykonateľného platobného rozkazu ako exekučného titulu je
proti sťažovateľovi vedená exekúcia súdnym exekútorom Mgr. B. J., Exekútorský úrad, Ž.
(ďalej len „súdny exekútor“).
Sťažovateľ vo všeobecnosti namieta, „zmätočnosť, protiprávny postup súdu voči
mojej osobe“, „rozporuplnosti s Chartou, resp. Ústavou Slovenskej republiky...“
„protiprávnosť vedenej exekúcie“, ako aj „rozporuplnosti v konaní súdneho exekútora“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„a./ Zrušiť platnosť platobného rozkazu/PR 7 Ro397/2007 vydaný Okresným súdom
v Žiline dňa 29.4.2008 a to od prvého dňa jeho vydania.
b./ Vrátiť celú doposiaľ exekvovanú čiastku z môjho jediného príjmu, ktorým je
dôchodok vo výške 300,- EUR ku dňu vydania nálezu ÚS.,
c./ Uhradiť predbežne vzniklé trovy vo výške 1000/tisíc EUR...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie práv bližšie nešpecifikovaných článkov
ústavy a „Charty základných práv Európskej únie“ platobným rozkazom okresného súdu
sp. zn. 7 Ro/397/2007 z 29. apríla 2008.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Platobný rozkaz okresného súdu sp. zn. 7 Ro/397/2007 z 29. apríla 2008 nadobudol
právoplatnosť 13. júna 2008 a sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 16. februára 2010.
Z uvedeného vyplýva, že od 13. júna 2008, keď sťažovateľom napadnutý platobný
rozkaz nadobudol právoplatnosť, do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j.
do 16. februára 2010, uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ vo svojom podaní namieta aj protiprávnosť prebiehajúcej exekúcie.
Z obsahu jeho argumentácie vyplýva, že k porušeniu jeho práv malo dôjsť rozhodnutím
súdu, ktoré žiada zrušiť.
Ústavný súd poznamenáva, že podľa svojej stabilnej judikatúry nie je oprávnený
poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa navrhovateľ mohol domôcť ochrany
v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym
poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi. Osobitne to platí, ak navrhovateľ ako
účastník konania pred všeobecným súdom mohol použiť riadne opravné prostriedky, ale ich
nevyužil zo subjektívnych dôvodov (II. ÚS 35/02, podobne napr. I. ÚS 85/97, I. ÚS 89/97).
Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade včasného podania sťažnosti sťažovateľom by
nebola daná právomoc ústavného súdu o nej rozhodovať vzhľadom na princíp subsidiarity
vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy.
Vzhľadom na nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty na podanie sťažnosti ako
prekážky brániacej prerokovaniu veci pred ústavným súdom, ktorú nemožno odstrániť,
nepovažoval ústavný súd za dôvodné vyzývať sťažovateľa na odstránenie ďalších
nedostatkov jeho podania, ktoré neobsahovalo náležitosti požadované ustanoveniami § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva
z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. marca 2010