Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 116/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosti Z. S., V., E. S., V., Z. B., V., a V. L., V., zastúpených

advokátom JUDr. M. Z., Advokátska kancelária, D., vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť Z. S. vedenú pod sp. zn. , E. S. vedenú pod sp. zn.

, Z. B. vedenú pod sp. zn. a V. L. vedenú pod sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti Z. S., E. S., Z. B. a V. L. o d m i e t a ako podané zjavne

neoprávnenými osobami.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 22. februára

2010 doručené sťažnosti Z. S., E. S., Z. B. a V. L. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Z obsahu predložených sťažností vyplýva, že sťažovatelia vystupujú ako poškodení

v trestnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , ktorému bola vec

odstúpená Okresným súdom Galanta. Okresný súd uznesením z 26. mája 2004 neprijal

podanú obžalobu a vec „vrátil na došetrenie“. Krajský súd v Trnave však svojím

uznesením z 12. augusta 2004 predmetné uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na konanie a rozhodnutie.

Sťažovatelia argumentujú, že vo veci bolo obvinenie vznesené ešte v roku 2003

a dosiaľ nebolo trestné konanie ukončené. V postupe súdu, ktorý viackrát odročil hlavné

pojednávanie, vidia sťažovatelia prieťahy v konaní, ktoré podľa ich názoru nemožno

odôvodňovať zložitosťou prípadu, „nakoľko pojednávania boli odročované v podstate

pre nepodstatné okolnosti, ale hlavne pre neprítomnosť buď obžalovaného alebo jeho

obhajcu“, a okresný súd „nevyvodil opatrenia z neprítomnosti obžalovaného“.

Sťažovatelia v závere uvádzajú, že v dôsledku pomalého postupu súdu zostávajú

v stave dlhodobej právnej neistoty.

Vzhľadom na uvedené ústavnému súdu navrhujú, aby rozhodol, že postupom

okresného súdu bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , priznal im primerané finančné zadosťučinenie v sume

1 000 €, a to každému z nich, ako aj náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

1. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade

s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona je však možné v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie

ods. 1 .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými

značkami uvedenými v bode 1 výroku tohto uznesenia a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť predložených sťažností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne

neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Sťažovatelia v III. bode svojej sťažnosti citujú okrem

garantujúceho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov aj čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) garantujúci

právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Výslovnú námietku porušenia

uvedeného článku dohovoru však sťažovatelia neuplatnili ani v petite sťažnosti a ani

v obsahu jej odôvodnenia, preto sa ústavný súd postupujúc v zmysle § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde obmedzil len na preskúmanie označenej námietky porušenia čl. 48 ods. 2

.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa

postupom okresného súdu v trestnej veci vedenej pod sp. zn. , v ktorej vystupujú

v pozícii poškodených, a sú teda subjektmi tohto konania.

Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým

pojmom a komponentom uvedeného základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje

vo veci účastníka, v jeho záležitosti. Uplatnenie tohto základného práva je spojené len

s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom právnej

ochrany, ktorej prejednanie a rozhodnutie je zahrnuté do účelu procesného poriadku, ktorý

upravuje postup orgánu verejnej moci pri prejednaní veci účastníka (,

, ).

Ústavný súd už vo svojej judikatúre uviedol, že akonáhle si poškodený v trestnom

konaní uplatní svoj nárok na náhradu škody, vznikne prekážka pre jej paralelné uplatnenie

v občianskoprávnom konaní. Preto konanie a rozhodovanie o nároku na náhradu škody

v rámci trestného konania vo vzťahu k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1

dohovoru (napr. , , ).

Skutočnosť, že v niektorých prípadoch sú trestné súdy príslušné rozhodovať podľa

povahy veci, či poškodená osoba má, alebo nemá byť účastníkom konania, alebo že môžu

osobu uplatňujúcu si nárok na náhradu škody odkázať na občianskoprávne konanie, keď nie

sú dostatočné dôkazy na stanovenie takéhoto nároku, nemôže mať vplyv na daný stav.

Pokiaľ nebude vydané takéto rozhodnutie, poškodené osoby uplatňujúce si nárok

na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pretože takéto konania sú rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“ (rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla

2005, § 40).

Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

a teda súčasne aj základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, v obsahu ktorých nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ), poškodeným v rámci trestného konania

je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré

možno za určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného (jeho

záležitosti).

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovatelia si v namietanom

trestnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. nárok na náhradu škody

neuplatnili, teda adhézne konanie vo svojej „záležitosti“ neiniciovali, a preto im v zmysle

uvedenej judikatúry garancie vyplývajúce z v rámci predmetného

trestného konania poskytnuté nie sú.

Vzhľadom na uvedené posúdil ústavný súd sťažnosť sťažovateľov ako podanú

zjavne neoprávnenými osobami, a preto ju podľa

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2010