Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 388/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Ľubomíra Dobríka

o prijatej sťažnosti J. M., K., zastúpeného advokátom JUDr. A. S., Advokátska kancelária,

D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý J. M. uhradiť trovy konania v sume 245,70 €

(slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu,

advokáta JUDr. A. S., Advokátska kancelária, D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-25 z 9. decembra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. M., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ vystupuje ako odporca v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. začatom na základe návrhu podaného

22. novembra 2001.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd v priebehu rokov 2003 a 2004 „prakticky

vôbec nekonal a to bez akýchkoľvek dôvodov, prípadne dôvodov, ktoré by zapríčinili

samotní účastníci konania“, čím spôsobil pri prerokovaní veci „bezdôvodné prieťahy

v konaní, čím porušil základné právo sťažovateľa – právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“.

Okresný súd prijal vo veci meritórne rozhodnutie – rozsudok 29. júna 2005, ktorý

však Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) 24. apríla 2007 zrušil a vrátil vec

okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom ho zaviazal ustanoviť vo veci nového znalca.

Uvedený pokyn však okresný súd splnil až „uznesením zo dňa 16. marca 2009, t.j. 2 roky

po tom, čo mu bolo doručené rozhodnutie druhostupňového súdu“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v závere sťažnosti žiadal, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, prikázal okresnému

súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal primerané finančné

zadosťučinenie v sume 20 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd

prostredníctvom svojho predsedu. V liste sp. zn. Spr 40/10 doručenom ústavnému súdu

26. januára 2010 poukazujúc na podrobný chronologický prehľad procesných úkonov

konania uviedol, že v predmetnom konaní sa vyskytli prieťahy „spôsobené jednak

účastníkmi konania a ich právnymi zástupcami, súdnymi znalcami ako aj zo strany

okresného súdu“.

Vyjadril sa tiež, že vo veci bolo potrebné ustanoviť znalca a vzhľadom na predmet

sporu „bolo obtiažné nájsť súdneho znalca, ktorý by mohol riadne a včas vypracovať

znalecký posudok“.

V závere listu predseda okresného súdu vyslovil súhlas s upustením od ústneho

pojednávania.

Právny zástupca sťažovateľa možnosť vyjadriť sa k stanovisku okresného súdu

nevyužil. V liste doručenom ústavnému súdu 15. februára 2010 oznámil, že sťažovateľ

súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Pokiaľ ide o priebeh a stav napadnutého konania na okresnom súde, ústavný súd

z obsahu predmetného súdneho spisu zistil tieto pre posúdenie veci relevantné okolnosti:

Okresný súd uznesením z 13. februára 2003 nepriznal navrhovateľovi oslobodenie

od súdnych poplatkov. Na základe odvolania navrhovateľa však krajský súd predmetné

uznesenie 30. apríla 2003 zrušil a vrátil okresnému súdu vec na ďalšie konanie

a rozhodnutie. Okresný súd po vykonaní niekoľkých procesných úkonov vykonaných

pre účely tohto rozhodnutia navrhovateľovi napokon 30. januára 2004 oslobodenie

od súdnych poplatkov priznal.

Okresný súd predložil 6. októbra 2005 krajskému súdu spisový materiál s odvolaním

podaným proti jeho rozsudku zo strany sťažovateľa. Krajský súd mu však spisový materiál

s opravným prostriedkom vrátil na účel odstránenia zistených nedostatkov, na základe čoho

prijal okresný súd opravné uznesenie, vykonal niekoľko procesných úkonov a opätovne

predložil spisový materiál s podaným odvolaním krajskému súdu.

Krajský súd uznesením z 24. apríla 2007 rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu

vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s odôvodnením, že si okresný súd neozrejmil základ

žalobného nároku navrhovateľa a dokazovanie vykonal nedostatočne, v konaní ustanovil

znalca, u ktorého nebola dodržaná záruka objektívnosti, a nepriložil k spisovému materiálu

vecný dôkaz, ktorý bolo potrebné v odvolacom konaní preskúmať.

Na pojednávaní konanom 28. novembra 2007 vyzval okresný súd účastníkov konania

na predloženie relevantných podkladov pre účely rozhodnutia o zložení preddavku na trovy

dokazovania. Sťažovateľ túto výzvu splnil 18. apríla 2008.

Okresnému súdu boli 10. novembra 2008 oznámené skutočnosti relevantné

pre znalecké dokazovanie a znalec bol ustanovený uznesením zo 16. marca 2009.

Ustanovený znalec 14. apríla 2009 okresnému súdu oznámil, že mu objektívne

dôvody neumožňujú predložiť znalecký posudok v určenej lehote. Okresný súd vyzval

znalca, aby oznámil dôvody odmietnutia vykonania znaleckej činnosti 27. júla 2009

a na základe odpovede znalca z 12. augusta 2009 (v nej znalec uviedol: „...na otázky,

na ktoré by som mal dať odpoveď, by som sa cca na 99% stotožnil so závermi znalca

Doc. Mgr. art. V. Č.“) jeho ustanovenie uznesením zo 17. augusta 2009 zrušil.

Podľa zistenia ústavného súdu vec dosiaľ skončená nie je a najbližší termín

pojednávania je okresným súdom určený na 23. marec 2010.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo

na to, aby jeho záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Samosudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadnil tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria

ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania, v ktorom sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy, je návrh

na zaplatenie „15 000 Sk“ z titulu náhrady škody. Z obsahu súdneho spisu ani z vyjadrení

sťažovateľa a okresného súdu ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by umožnila

prijať záver o skutkovej alebo právnej zložitosti veci.

2. V správaní sťažovateľa bol zistený jediný výraznejší moment pripísateľný na vrub

sťažovateľovi, ktorý mal negatívny dopad na rýchlosť a plynulosť posudzovaného konania,

avšak v miere nepatrnej a neporovnateľnej s nedostatkami v postupe okresného súdu.

Ide o oneskorenú reakciu sťažovateľa na výzvu okresného súdu, ktorý účastníkom

konania uložil na pojednávaní 28. novembra 2007 povinnosť predložiť podklady pre účely

rozhodnutia o zložení preddavku na trovy dokazovania a ktorú si sťažovateľ splnil až

s odstupom vyše štyroch mesiacov, 18. apríla 2008.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd pri preskúmaní postupu okresného súdu v posudzovanom konaní zistil

krátkodobé obdobie nečinnosti, keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila

zákonná prekážka, ktoré sa premietlo do zbytočných prieťahov v konaní v celkovom trvaní

štyroch mesiacov.

Ide o obdobie od 10. novembra 2008, keď boli okresnému súdu oznámené

skutočnosti potrebné pre znalecké dokazovanie, do 16. marca 2009, keď okresný súd vydal

uznesenie o ustanovení znalca.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote zaručeného dohovorom, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. , ,

).

Podľa zistenia ústavného súdu bolo predmetné konanie poznačené neefektívnou a

nesústredenou činnosťou okresného súdu.

O neefektívnej činnosti okresného súdu v predmetnom konaní svedčí postup

okresného súdu, ktorý uznesením z 13. februára 2003 nepriznal navrhovateľovi oslobodenie

od súdnych poplatkov, no po zrušení tohto rozhodnutia nadriadeným súdom napokon prijal

30. januára 2004 rozhodnutie o priznaní oslobodenia pre navrhovateľa. V období

ohraničenom označenými uzneseniami tak bolo duplicitne vykonávané dokazovanie

slúžiace výlučne rozhodovaniu o tejto otázke.

Ako nesústredenú činnosť hodnotí ústavný súd situáciu spôsobenú okresným súdom,

keď bol nadriadený súd 30. januára 2006 nútený vrátiť okresnému súdu predložený spisový

materiál s podaným odvolaním (proti rozsudku okresného súdu z 10. mája 2005) z dôvodov

zistených nedostatkov a okresný súd mu po odstránení nedostatkov opätovne predložil

podaný opravný prostriedok spolu so spisom 27. novembra 2006. Takouto nesústredenou

činnosťou okresný súd zbytočne predĺžil súdne konanie.

Neefektívnu činnosť okresného súdu tiež potvrdzuje uznesenie krajského súdu

z 24. apríla 2007, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu z 10. mája 2005 z dôvodu

jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

Napokon ústavný súd považuje za neefektívnu činnosť postup okresného súdu, keď

po doručení oznámenia ustanoveného znalca, v ktorom tento uviedol, že odmieta znalecké

dokazovanie vykonať a zároveň v ňom vyslovil vecný znalecký záver, znalca oslobodil

od povinnosti vypracovania znaleckého posudku, namiesto toho, aby zabránil sťažovaniu

postupu konania zo strany znalca, napr. poučením o jeho postavení a povinnostiach

v konaní v zmysle a o znalcoch, tlmočníkoch a

prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

prípadne využitím možností poriadkových opatrení v zmysle .

V tomto kontexte ústavný súd obranu okresného súdu o obtiažnosti zabezpečenia

súdneho znalca nemohol akceptovať.

Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiadal ústavný súd aj o vyslovenie

porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

v predmetnom konaní pred okresným súdom.

Ústavný súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Postup okresného súdu vzhľadom na uvedené obdobie nečinnosti, s prihliadnutím

na doterajšiu dobu konania (viac ako 8 rokov) a predovšetkým na jeho neefektívnu

a nesústredenú činnosť nemožno považovať za ústavne akceptovateľný vo vzťahu

k základnému právu podľa ani za primeraný vo vzťahu k právu podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že základné právo sťažovateľa

podľa a právo podľa dohovoru boli porušené.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru

okresným súdom a konanie pred okresným súdom v čase rozhodovania ústavného súdu

o sťažnosti skončené nebolo, prikázal okresnému súdu, aby konal vo veci bez zbytočných

prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci

sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 20 000 €, pretože mu okresný súd „spôsobil nemajetkovú ujmu na jeho základných

právach, keďže do dnešného dňa vo veci nie je právoplatne a spravodlivo rozhodnuté

a sťažovateľ pociťuje závažnú ujmu na jeho základných právach“.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu

1 500 €. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku posudzovaného konania s prihliadnutím

na predmet konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s tým spojenú ujmu

sťažovateľa.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu trov

konania pred ústavným súdom, ktorých výšku špecifikoval sumou 368,85 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá

bola 20 950 Sk, t. j. 695,41 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 2 x 115,90 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x

6,95 € Sk (režijný paušál) (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Za tretí úkon (písomné podanie právneho

zástupcu zo 6. novembra 2009) ústavný súd náhradu nepriznal, keďže ho nepovažoval

za taký, ktorý by prispel k objasneniu veci. Ústavný súd tak priznal úhradu trov konania

v sume 245,70 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnemu zástupcovi sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2010