Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 139/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť V. Y., t. č. vo väzbe zastúpeného K., s. r. o., B., konajúcou

prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. J. B., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 a čl. 52 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. Y. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. novembra 2009 doručená sťažnosť V. Y. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Sťažovateľ je občanom Ukrajinskej republiky. Rozsudkom krajského súdu

z 27. februára 2009 bol odsúdený za spáchanie trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 a 2

písm. a) ako organizátor podľa

na súhrnný výnimočný trest odňatia slobody na doživotie. Obhajca sťažovateľa podal proti

rozsudku odvolanie bezprostredne po jeho vyhlásení, sťažovateľ nebol prítomný

na hlavnom pojednávaní.

Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku sa sťažovateľ obrátil na krajský súd

so žiadosťou o jeho preklad do ruského jazyka s tým, že on sám chce podať proti rozsudku

odvolanie, ale neovláda slovenský jazyk do takej miery, aby pochopil všetky skutočnosti

a súvislosti uvedené v odsudzujúcom rozsudku. Krajský súd jeho žiadosti nevyhovel, preto

podal 3. septembra 2009 opakovanú žiadosť, na ktorú dostal zamietavú odpoveď

z 21. septembra 2009. Predsedníčka krajského súdu v tomto prípise okrem iného uviedla,

že je vecou obhajcu, aby osobe, ktorú obhajuje a ktorá neovláda jazyk, v ktorom sa konanie

vedie, v rámci účinnej právnej pomoci zabezpečil v prípade potreby preklad písomnosti

do jej materinského jazyka. Odkazom na túto odpoveď bola vybavená aj ďalšia obsahovo

zhodná žiadosť sťažovateľa doručená 30. septembra 2009, na ktorú krajský súd odpovedal

prípisom z 15. októbra 2009.

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že „ako občan Ukrajinskej republiky, ktorý v trestnom

konaní prehlási, že neovláda slovenský jazyk, ktorý nie je jeho materinským jazykom,

má právo na to, aby s ním nielen orgány činné v trestnom konaní, ale aj súd komunikovali

v jeho rodnom jazyku, a to tak v písomnom ako aj ústnom prejave ...

V danom prípade ide o rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol sťažovateľovi

uložený výnimočný trest odňatia slobody na doživotie. Je zjavne pochopiteľné, že sťažovateľ

má eminentný záujem na tom, aby z jazykového hľadiska porozumel všetkému,

čo v odôvodnení predmetného rozsudku Krajský súd v Bratislave uviedol, aby následne

mohol proti tomuto rozhodnutiu podať opravný prostriedok. Je preukázané, že ani

predsedníčka dotknutého súdu v danej veci nezjednala nápravu, a to ani napriek dvom

sťažnostiam sťažovateľa. Odpoveď v zmysle, že preklad rozsudku má sťažovateľovi

zabezpečiť jeho obhajca, nemá oporu v zákone ani v Ústave SR. Je úlohou súdu, a nie

obhajcu zabezpečiť, aby bolo osobe, ktorá neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie,

po celý čas trvania tohto konania zabezpečené právo používať jej materinský jazyk,

a to nielen počas hlavného pojednávania a verejného zasadnutia, ale aj v rámci

oboznamovania sa s obsahom všetkých písomností, ktoré tvoria súdny spis,

t. j. aj rozhodnutia vydané v rámci predmetného konania. V danom prípade Krajský súd

v Bratislave takto nepostupoval a tým konal v rozpore so základnými právami

sťažovateľa.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť

na ďalšie konanie a rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. boli porušené jeho základné práva, a aby prikázal

krajskému súdu vyhovieť jeho žiadosti o preklad rozsudku z 27. februára 2009. Sťažovateľ

žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a náhrady trov právneho

zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti je námietka sťažovateľa, že mu nebol doručený prvostupňový

odsudzujúci rozsudok preložený do jeho materinského jazyka, čím mu bolo znemožnené

podrobne sa oboznámiť s obsahom tohto rozsudku a podať proti nemu odvolanie, hoci

v trestnom konaní bol na základe jeho vyhlásenia, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie

vedie, ustanovený tlmočník.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil zo spisu

krajského súdu vedeného pod sp. zn. , že krajský súd pribral v trestnej veci

vedenej proti sťažovateľovi uznesením zo 6. februára 2009 do konania tlmočníčku

a prekladateľku z a do jazyka ruského. Táto bola prítomná na hlavnom pojednávaní

konanom 24. februára 2009 a 25. februára 2009, na ktorom sťažovateľ 24. februára 2009

vyhlásil, že nechce byť prítomný na ďalšom konaní, a preto krajský súd rozhodol,

že sa hlavné pojednávanie vykoná v jeho neprítomnosti. Na hlavnom pojednávaní

27. februára 2009 krajský súd vyhlásil rozsudok. Obhajca obžalovaného podal proti nemu

odvolanie priamo do zápisnice. Sťažovateľovi bol rozsudok doručený 7. mája 2009. Dňa

15. mája 2009 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa napísané v ruskom

jazyku adresované Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktoré

krajský súd dal preložiť do jazyka slovenského. Z jeho obsahu vyplýva, že ide o odvolanie

sťažovateľa proti rozsudku z 27. februára 2009, ktorým žiadal o zrušenie rozsudku súdu

prvého stupňa. Sťažovateľ v ňom namietal, že je porušované jeho právo na obhajobu, nie

je mu umožnené podrobne sa vyjadriť k rozsudku, pretože mu nebol doručený jeho preklad

do ruského jazyka, rovnako ani preklad obžaloby a ďalších súdnych rozhodnutí. V závere

žiadal, aby mu bol doručený rozsudok súdu prvého stupňa preložený do ruského jazyka, aby

sa mohol vyjadriť ku všetkým jeho bodom. Dňa 11. januára 2010 bolo najvyššiemu súdu

doručené ďalšie podanie sťažovateľa napísané čiastočne v ruskom a čiastočne v slovenskom

jazyku.

Ústavný súd vychádza v konaní podľa z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom, podľa ktorého ústavný súd nie

je oprávnený prijať na ďalšie konanie sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby

vo veci porušenia jej základných práv alebo slobôd, ak o ochrane týchto práv a slobôd

rozhoduje iný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa

má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo

slobody ().

Sťažovateľ namieta pred ústavným súdom postup súdu prvého stupňa, proti ktorému

podal riadny opravný prostriedok odôvodnený porušovaním práv obhajoby v súvislosti

s nedoručením úradného prekladu obžaloby a súdnych rozhodnutí. Rozhodovanie o riadnom

opravnom prostriedku patrí do právomoci príslušného všeobecného súdu vyššieho stupňa,

v tomto prípade najvyššieho súdu. Ten je príslušný posúdiť v odvolacom konaní námietky

sťažovateľa, v prípade zistenia namietaného porušenia zjednať nápravu a svojím

rozhodnutím poskytnúť ochranu základným právam sťažovateľa, ktorej sa domáha v konaní

pred ústavným súdom.

Ústavný súd nad rámec svojho rozhodnutia dodáva, že jedným z dovolacích dôvodov

ustanovených v je zásadný spôsob porušenia

práva na obhajobu, sťažovateľ teda môže v dovolacom konaní uplatniť tie námietky, ktoré

tvoria argumentačný základ jeho sťažnosti. Dovolanie preto možno v prípade sťažovateľa

považovať za právny prostriedok podľa , ktorý by mal

využiť na ochranu svojich základných práv predtým, ak sa so svojou sťažnosťou obráti

na ústavný súd.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ má k dispozícii opravné prostriedky, ktorými sa môže

domáhať ochrany svojich práv v systéme všeobecných súdov, je vylúčené,

aby o namietanom porušení základných práv založenom na rovnakých dôvodoch,

rozhodoval v tomto štádiu konania ústavný súd.

Ústavný súd preto sťažnosť bez toho, aby sa zaoberal posúdením jej opodstatnenosti

z hľadiska označených základných práv a namietaného postupu krajského súdu, odmietol

po jej predbežnom prerokovaní podľa pre nedostatok

svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. marca 2010