Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 427/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. marca 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti I. K., P., G. K., P., S. K., D., a T. Š., B., zastúpených

advokátkou JUDr. I. K., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo I. K., G. K., S. K. a T. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. K., G. K., S. K. a T. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume

2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť I. K., G. K., S. K. a T. Š. trovy

konania v sume 797,36 € (slovom sedemstodeväťdesiatsedem eur a tridsaťšesť centov)

na účet ich právnej zástupkyne JUDr. I. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 10. decembra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. K., G. K., S. K. a T. Š. (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali 16. novembra 2005 okresnému súdu

návrh na určenie vlastníckeho práva ku kotolni a jej technologickému zariadeniu

v polyfunkčnom dome, v ktorom sú vlastníkmi bytu.

Sťažovatelia uviedli, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v ich právnej veci právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovatelia domáhali, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené ich základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadovali tiež prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadali

priznanie finančného zadosťučinenia každému v sume 8 000 € a náhradu trov právneho

zastúpenia.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3982/09 z 8. januára 2010 doručeným ústavnému súdu 18. januára 2010, v

ktorom sa okrem iného uvádza:

«S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím

konštatovať, že v období od 12. 01. 2007 do 16. 08. 2007 sa predmetný spis nachádzal

na Okresnom súde Bratislava V. Nepatrí do kompetencie predsedu Okresného súdu

Bratislava I hodnotiť, či v období, keď sa predmetný spis nachádzal na inom súde, bolo

predmetné konanie poznačené prieťahmi.

V danom prípade neboli zistené žiadne prekážky postupu konania v súlade s ust.

a nasl. .

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci

za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad

v oddelení „14 C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 14 C sa

jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

V danom prípade prieťahy v konaní neboli spôsobené účastníkom konania na strane

navrhovateľa.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpil k sledovaniu veci a požiadal

som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní

nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia, resp. jednotlivých obchodných

sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48

ods. 2 SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi

avšak objektívneho charakteru.»

Okresný súd pripojil k vyjadreniu k sťažnosti tento prehľad procesných úkonov:

„Dňa 16. 11. 2005 bol súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci

navrhovateľa: I. K. a spol., proti odporcovi: R., s r. o. Dňa 25. 11. 2005 úradný záznam,

o tom, že na tunajšom súde sa vedie konanie o vydanie predbežného opatrenia pod sp. zn.

. Dňa 28. 11. 2005 reklamácia zákonného sudcu zapísania predmetného

návrhu k sp. zn. . Predmetný spis bol následne vedený pod sp. zn.

. Dňa 02. 12. 2005 bol predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu

úradníkovi. Dňa 24. 03. 2006 doručený návrh právneho zástupcu navrhovateľov - doplnenie

žaloby. Dňa 27. 07. 2006 súd uznesením č. k. -51 vyzval navrhovateľov

na doplnenie návrhu na začatie konania. Dňa 08. 09. 2006 doručené podanie právneho

zástupcu navrhovateľov. Dňa 21. 11. 2006 súd uznesením č. k. -54 pripustil

ďalších účastníkov do predmetného konania na stranu odporcu. Dňa 13. 12. 2006 faxom

doručené odvolanie právneho zástupcu odporcu v 1. rade. Dňa 20. 12. 2006 pokyn vyššieho

súdneho úradníka. Dňa 15. 12. 2006 doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu

v 3. rade. Dňa 22. 12. 2006 doručené doplnenie podania právneho zástupcu v 1. rade,

doplnenie originálom. Dňa 28. 12. 2006 úradný záznam. Dňa 12. 01. 2007 bol predmetný

spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní. Dňa 22. 01. 2007

pokyn na doručenie odvolania účastníkom konania. Dňa 03. 04. 2007 reklamácia

doručovania v Slovenskej pošte, a. s. Dňa 16. 04. 2007 doručené podanie Slovenskej pošty.

Dňa 19. 06. 2007 doručené oznámenie o zmene právneho zastupovania odporcu v 1. rade.

Dňa 30. 07. 2007 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -79 rozhodol

o odvolaní. Dňa 16. 08. 2007 bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu. Dňa

12. 09. 2007 doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľov. Dňa 18. 06. 2008 súd

uznesením č. k. -86 vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k návrhu na začatie

konania. Dňa 16. 07. 2008 doručená žiadosť právneho zástupcu odporcu v 3. rade. Dňa

05. 11. 2008 oznámenie adresované právnemu zástupcovi odporcu v 3. rade. Dňa

10. 03. 2009 bol predmetný spis predložený zákonnému sudcovi. Dňa 13. 01. 2009 doručené

vyjadrenie právneho zástupcu odporcu v 3. rade. Dňa 09. 11. 2009 bol nariadený termín

pojednávania na deň 09. december 2009 o 10.20 hod. Dňa 25. 11. 2009 doručenie podanie

Ing. D. S. Dňa 27. 11. 2009 doručené oznámenie M. H. Dňa 09. 12. 2009 sa uskutočnilo

pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že súd konanie vo veci navrhovateľa vo

4. rade, v 10. rade zastavuje, pojednávanie sa odročuje na deň 03. február 2010 o 10.00

hod. Dňa 11. 12. 2009 doručené oznámenie. Dňa 18. 12. 2009 doručené podanie právneho

zástupcu navrhovateľov.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia zaujali stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 1. februára 2010, v ktorom okrem iného uviedli:

«Predmetom konania vedeného okresným súdom je návrh o určenie vlastníckeho

práva. Návrhy tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov, preto ich z právneho ani skutkového hľadiska nemožno považovať za zložité.

Čo sa týka správania sťažovateľov okresný súd na poslednej strane svojho

vyjadrenia skonštatoval, že „v danom prípade prieťahy v konaní neboli spôsobené

účastníkom konania na strane navrhovateľa“. Avšak v poslednom odseku vyjadrenia

okresný súd uvádza, že prieťahy v konaní „tento bol čiastočne spôsobený aj

navrhovateľom“. Toto konštatovanie však okresný súd neoprel o žiadny konkrétny príklad.

Práve naopak z priebehu konania uvedeného vo vyjadrení súdu vyplýva, že sťažovatelia

žiadne prieťahy v konaní nespôsobili, a to ani čiastočne.

V prehľade priebehu konania a procesných úkonov okresný súd opomenul uviesť, že

„dňa 12. 9. 2007 doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľov: bola žiadosťou

o nariadenie pojednávania a okresný súd vôbec nespomenul, že 4. 12. 2008 bola okresnému

súdu doručená sťažnosť právneho zástupcu na prieťahy v konaní.

K postupu a prieťahom, ktoré boli spôsobené súdom konštatujem, že konanie trvá už

viac ako 4 roky a okresný súd vo veci nielenže nerozhodol, ale do podania ústavnej

sťažnosti nenariadil ani jedno pojednávanie.

Okresný súd poukázal na to, že v období od 12. 1. 2007 do 16. 8. 2007 sa predmetný

spis nachádzal na Okresnom súde Bratislava V., čo bolo asi uvedené omylom, keďže spis sa

nachádzal na Krajskom súde v Bratislave. To však nič nemení na skutočnosti, že dňa

16. 8. 2007 sa spis vrátil na Okresný súd Bratislava I. a dňa 12. 9. 2007 bola súdu

doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľov o nariadenie pojednávania, na čo súd

nereagoval a až 10 mesiacov po obdržaní súdneho spisu vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k

návrhu. Keďže od žiadosti o nariadenie pojednávania uplynul ďalší rok, právna zástupkyňa

sťažovateľov dňa 4. 12. 2008 podala na Okresnom súde Bratislava I. sťažnosť na prieťahy

v konaní, avšak ani po uznaní samotným okresným súdom, že sťažnosť je dôvodná,

a ubezpečení, že k prieťahom už nebude dochádzať, ďalší rok okresný súd nekonal.»

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 18. januára 2010, a preto ústavný súd poukazuje len na úkony uvedené v tomto vyjadrení,

ktoré považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že jeho ostatným úkonom v namietanom

konaní bolo pojednávanie uskutočnené 23. marca 2010, ktoré bolo odročené na 21. apríl

2010.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že spory o určenie

vlastníckeho práva tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade

ich nemožno hodnotiť po stránke právnej ani skutkovej ako zložité, čo sa vzťahuje

aj na napadnuté konanie.

2. Pokiaľ ide o hodnotenie doterajšieho priebehu preskúmavaného konania podľa

druhého kritéria, ústavný súd je toho názoru, že sťažovatelia zásadne neprispeli k jeho

predĺženiu. V súvislosti s ich procesnou aktivitou (návrhy na pribratie ďalších účastníkov

do konania), s ktorou sa okresný súd musel vysporiadať, ústavný súd už vo svojej

predchádzajúcej judikatúre (napr. ) uviedol, že viacnásobné zmeny žalobného

petitu, ktorými účastník konania reaguje na aktuálny vývoj procesnej situácie, nemožno

pripočítať na jeho ťarchu. O takýto prípad išlo podľa názoru ústavného súdu

aj v okolnostiach danej veci. Aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že

„prieťahy v konaní neboli spôsobené účastníkom konania na strane navrhovateľa“.

Ústavný súd vzhľadom na to nezistil také skutočnosti, ktoré by v súvislosti s doterajšou

dĺžkou napadnutého konania mali byť pripísané na ťarchu sťažovateľov.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska

skúmania, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom.

V priebehu napadnutého konania ústavný súd zistil okrem jedného desaťmesačného

obdobia nečinnosti okresného súdu v období od 16. augusta 2007 (vrátenie spisu okresného

súdu po rozhodnutí o odvolaní) do 18. júna 2008 (okresný súd vyzval odporcov

na vyjadrenie) aj jedno dlhodobejšie obdobie nečinnosti v trvaní viac ako 1 rok, a to

od 5. novembra 2008 (okresný súd zaslal oznámenie právnemu zástupcovi odporcu

v 3. rade) do 9. novembra 2009 (okresný súd nariadil termín pojednávania).

Neefektívnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní nasvedčuje podľa

názoru ústavného súdu skutočnosť, že prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až

9. decembra 2009, teda po viac ako 4 rokoch od začiatku konania, a navyše po doručení

sťažnosti ústavnému súdu.

Zodpovednosť za prieťahy v napadnutom konaní uznal okresný súd vo svojom

vyjadrení k sťažnosti, avšak pokiaľ ich odôvodňoval „vysokým nápadom veci v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na civilnom úseku“, ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre

uviedol, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako

aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní. Ústavný súd poznamenáva, že nemožno v žiadnom prípade ospravedlňovať

predĺženie súdneho konania odvolávaním sa na technicko-organizačné problémy

všeobecných súdov, čo platí o to viac, ak to môže mať za následok porušenie základných

práv alebo slobôd účastníkov konania (m. m. ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci nachádzajú.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému

v sume 8 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázali najmä na to, že právna

neistota vyplývajúca z neskončeného konania má na nich negatívny vplyv.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd

považoval priznanie sumy každému sťažovateľovi po 2 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou

JUDr. I. K. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá

bola 695,41 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné v súlade s § 13

ods. 3 vyhlášky znížiť o 20 %, lebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo

viacerých osôb“. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2009 predstavuje

spolu s režijným paušálom 2 x 6,95 € u jedného sťažovateľa sumu 199,34 €, t. j. trovy

právneho zastúpenia štyroch sťažovateľov boli priznané v celkovej sume 797,36 €.

Ústavný súd podanie právnej zástupkyne sťažovateľov z 29. januára 2010

nevyhodnotil vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie

relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. marca 2010