Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 182/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky,

Mierová 19, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B., vo veci namietaného

porušenia základného práva na rozhodnutie na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 27. februára 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o d m i e t a pre

neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 14. júla 2008

doručená sťažnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „sťažovateľ“)

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 27. februára 2008 (ďalej aj „namietané uznesenie“). Sťažnosť bola

doplnená na základe výziev ústavného súdu podaniami sťažovateľa doručenými 23. júla

2008, 20. novembra 2008 a 16. októbra 2009.

Citovaným rozhodnutím najvyšší súd potvrdil uznesenie Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) z 28. decembra 2005 č. k. -225, ktorým bol

zamietnutý návrh sťažovateľa na vstup do konania sp. zn. „ako vedľajšieho

účastníka na strane odporcu – spoločnosti T., a. s.“.

V tomto konaní je žalobcom spoločnosť G., a. s. v likvidácii (pôvodne C, a. s.),

a žalobca v ňom žiada, aby krajský súd určil, že všetky uznesenia prijaté na mimoriadnom

valnom zhromaždení spoločnosti T., a. s., konanom 29. apríla 2002 sú neplatné. Sťažovateľ

uvádza, že je vlastníkom 51 % akcií tejto spoločnosti a tvrdí, že «jeho právny záujem

odôvodňujúci oprávnenosť vstupu Slovenskej republiky do konania o určenie neplatnosti

uznesení prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti T., a. s. existoval a

bol nespochybniteľný...

Rozhodovacia prax samotného Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyššie uvedený

názor Ministerstva hospodárstva SR týkajúci sa posudzovania právneho záujmu na výsledku

konania potvrdzuje. V uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. marca 1998, sp. zn.

sa uvádza: „V konaní o vyslovenie neplatnosti valného zhromaždenia

akciovej spoločnosti má tretia osoba, ktorá podala podnet na vstup do konania ako vedľajší

účastník na strane žalovaného, právny záujem na výsledku konania vždy, ak jej právne

postavenie bude výsledkom sporu ovplyvnené.»

Proti tomuto rozhodnutiu však nebolo možné podať riadny opravný prostriedok,

preto sa sťažovateľ obrátil so svojou sťažnosťou na ústavný súd.

Sťažovateľ „sa preto domáha nápravy porušenia svojho ústavného práva

zakotveného v ..., ako i práva na spravodlivý súdny proces v zmysle

článku 6 ods. 1 Dohovoru...“, pretože sa domnieva, že predpoklady ustanovené zákonom

na vstup do konania v postavení vedľajšieho účastníka splnil.

Na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľa, Slovenskej republiky – Ministerstva hospodárstva

Slovenskej republiky na rozhodnutie na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 27. februára 2008, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. zo dňa 27. februára 2008 ako nezákonné rozhodnutie a vec

vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každú

sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namieta, že najvyšší súd uznesením sp. zn. z 27. februára

2008 porušil jeho základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde podľa a právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zobral do úvahy vyjadrenia

účastníkov, z ktorých vyplýva dôležitá skutočnosť, že namietané uznesenie najvyššieho

súdu sp. zn. z 27. februára 2008 (v ktorom sa sťažovateľ domáhal vstupu

dokonania vedeného krajským súdom pod sp. zn. a ktoré žiada zrušiť

aj v konaní pred ústavným súdom) napadol 26. januára 2009 generálny prokurátor

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním. Toto

konanie je vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 M Obdo V 3/2009.

Ústavný súd už rozhodol, že mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ

nemôže uplatniť osobne, nie je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu potrebné vyčerpať,

keďže ich nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy priamo dostupné

sťažovateľovi (). V prípade, že podnet príslušnému orgánu na podanie

mimoriadneho opravného prostriedku je podaný a tento orgán mimoriadny opravný

prostriedok aj skutočne podá, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúma,

či takýto prostriedok možno považovať za účinný právny prostriedok nápravy tých

základných práv alebo slobôd, s namietaným porušením ktorých sa sťažovateľ svojou

sťažnosťou obrátil na ústavný súd.

Ústavný súd v tejto súvislosti už rozhodol, že „Mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora možno (vzhľadom na kasačné účinky rozhodnutia najvyššieho súdu o ňom)

považovať za účinný právny prostriedok nápravy toho základného práva alebo slobody,

s namietaným porušením ktorých sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd“ (,

ale aj ).

Ústavný súd taktiež judikoval: „Ak o závažných procesných pochybeniach, ktorými

sa porušujú aj niektoré zo základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinný rozhodnúť

všeobecný súd na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov upravených

v príslušnom procesnom poriadku, je právomoc ústavného súdu pred ich vyčerpaním

vylúčená“ ().

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým

na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno

napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi

z príslušných procesných noriem ( v znení

neskorších predpisov). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred

ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity zakotvený v .

Ústavný súd preto v danom prípade zaujal názor, že v prípade podania mimoriadneho

opravného prostriedku (generálnym prokurátorom) a súbežne podanej sťažnosti ústavnému

súdu podľa proti namietanému uzneseniu najvyššieho súdu, je táto

sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora, resp. po právoplatnosti rozhodnutia najvyššieho súdu vo veci samej, ktoré

prebiehajú v súčasnosti na najvyššom súde pod už označenými spisovými značkami. Pritom

lehota na podanie sťažnosti podľa bude považovaná za zachovanú

aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus

Česká republika, sťažnosť č. 46129/99 a jej body 51, 53, 54).

Navyše v okolnostiach daného prípadu ústavný súd zistil, že krajský súd rozsudkom

sp. zn. z 23. októbra 2008 vo veci samej rozhodol v prospech sťažovateľa,

a keďže v súčasnosti prebieha na najvyššom súde aj odvolacie konanie v tejto veci pod

sp. zn. , ktoré v konečnom dôsledku súvisí aj s konaním o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.

z 27. februára 2008, vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou

meritórne nezaoberal, ale ju podľa zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú pre

predčasnosť podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2010