Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 175/2010
PDF · 133.2 KB
No categories available
I. ÚS 175/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry
Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 1319/09 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 1
Pv 448/02) a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2010
doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Bratislava IV (ďalej len
„okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 1319/09 (pôvodne vedenom pod
sp. zn. 1 Pv 448/02).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal Okresnému riaditeľstvu
Policajného zboru Bratislava II (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v apríli 1994 trestné
oznámenie smerujúce proti J. P. pre podozrenie zo spáchania trestných činov poškodzovania
veriteľa a podvodu. Konanie v predmetnej veci bolo vedené okresným riaditeľstvom pod sp.
zn. VP-3210/94 a podľa sťažovateľa ho „zmarili v roku 1998 – pre uplynutie premlčacej
lehoty“.
V ďalšom texte sťažnosti sťažovateľ uviedol, že sa následne «takmer zodral
podávaním sťažností, až v roku 2005 prokurátor GP SR JUDr. P. B. uznal, že došlo
k porušeniu zákona a sťažnosť uznal za dôvodnú a vec „Poškodzovanie veriteľa“ J. P.
pripojil k inému trestnému konaniu na OR PZ Bratislava IV pod sp. zn. ORP-243/OEK-B4-
2002 na OP BA 4 sp. zn: 1 Pv 448/02».
V predmetnom konaní sťažovateľ podával „početné sťažnosti“, ktorými sa domáhal
odstránenia nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní v jeho veci, avšak bezvýsledne.
Napokon v tomto konaní došlo k zmene spisovej značky na sp. zn. 1 Pv 1319/09
a 30. marca 2010 k podaniu obžaloby na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný
súd“) pod sp. zn. 2 T 46/2010, t. j. po viac ako šestnástich rokoch.
Sťažovateľ v sťažnosti požiadal aj o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným
súdom z dôvodu jeho nepriaznivých majetkových a osobných pomerov.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom
vysloví:
„II.A. Okresná prokuratúra Bratislava IV porušuje základné práva D. B.
garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 - dohovoru - PRÁVO
NA KONANIE BEZ ZBYTOČNÝCH PRIEŤAHOV.
Ústavný súd zvykne odmietať sťažnosti proti orgánom činným v trestnom konaní.
Európsky súd pre ľudské práva však už raz rozhodol vo veci nečinnosti orgánov činných
v trestnom konaní sťažovateľa v konaní č. 57678/00 z dňa 27. 06. 2006 preto čl. 6 ods. 1 je
možné uznať ako porušovanie základného práva, rovnako čl. 13 a čl. 3 a čl. 14.
II.B. Vzhľadom na obrovské zbytočné a subjektívne prieťahy je neodškriepiteľné
a zjavné pokusy o zmarenie tohto trestného konania bezohľadne je Okresná prokuratúra
Bratislava IV povinná zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 200.000 EUR v lehote 15 dní od
dňa doručenia nálezu.
II.C. V prípade omeškania zaplatenia satisfakcie D. B. je Okresná prokuratúra
Bratislava IV povinná zaplatiť úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne z dlžnej sumy.
Okresný prokurátor môže uvedenú sumu vymáhať od nečinných prokurátorov JUDr. V. V.,
JUDr. A. O. a od JUDr. M. Š., rovnako aj od JUDr. K. Č., ktorá neriešila nežiadúce
zbytočné prieťahy v konaní rovným dielom.
II.D. D. B. žiada doručiť prokurátorovi JUDr. P. B. z GP SR poďakovanie za
zmarenie pokusu o zmarenie trestného konania proti P. a žiada Ústavný súd Slovenskej
republiky o vydanie súhlasu na vydanie odmeny zo satisfakcie JUDr. P. B. vo výške 50.000
EUR, ako jednému z mála spravodlivých...“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ sa vo svojej neperfektnej sťažnosti domáha nápravy porušovania svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 1319/09 (pôvodne vedenom pod
sp. zn. 1 Pv 448/02).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresnou prokuratúrou bola 30. marca
2010 v uvedenej veci podaná proti obvinenému obžaloba na okresnom súde.
Podaním obžaloby skončila fáza prípravného konania a jej doručením okresnému
súdu vykonala okresná prokuratúra všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na
odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresná
prokuratúra v súčasnosti nemôže vykonávať, a preto možno posudzovať záležitosť so
zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresnej prokuratúry pri
odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľa skončila podaním obžaloby vo veci samej ešte
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Vo veci samej už okresná prokuratúra po doručení
sťažnosti ústavnému súdu nemôže konať, pretože spis sa v tom čase nachádza na okresnom
súde.
Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo svojej doterajšej judikatúry,
podľa ktorej ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu uplatnená
v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte dochádza alebo porušenie
v tom čase ešte trvá (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05). Sťažovateľ
namietal prieťahy v konaní okresnej prokuratúry, ktorá vo veci samej v okamihu podania
sťažnosti ústavnému súdu už nekonala.
Z uvedeného vyplýva, že okresná prokuratúra v čase podania sťažnosti ústavnému
súdu (26. apríla 2010) už nemohla žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť
priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohla ani porušovať sťažovateľom
v sťažnosti označené práva. V čase doručenia jeho sťažnosti ústavnému súdu (26. apríla
2010) prebiehalo už vo veci sťažovateľa konanie pred okresným súdom.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25
ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. mája 2010