Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 233/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. K., T., zastúpeného Advokátskou kanceláriou P.,

s. r. o., T., v mene ktorej koná advokát JUDr. Ing. P. P., vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ako aj základného práva vlastniť majetok zaručeného v Slovenskej

republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 13. októbra

2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. J. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra

2009 doručená sťažnosť Mgr. J. K., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva vlastniť majetok

zaručeného v a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 13. októbra

2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou 16. októbra 2006 sa

sťažovateľ na Okresnom súde Brezno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (sťažovateľ v sťažnosti nesprávne uvádza konanie okresného súdu sp. zn.

, ktoré však bolo podľa zistenia ústavného súdu konaním v inej veci, a to vo veci

zaplatenia sumy 3 044 538 Sk s príslušenstvom, pozn.) domáhal určenia neúčinnosti

kúpnopredajnej zmluvy podľa a (odporovateľné právne

úkony) uzavretej medzi dlžníkom sťažovateľa ako predávajúcim a žalovaným ako

kupujúcim. Táto zmluva mala byť podľa sťažovateľa uzatvorená s úmyslom zmenšiť

dlžníkov majetok tak, aby sťažovateľova pohľadávka voči dlžníkovi bola nevymožiteľná,

t. j. zmluva bola uzavretá s úmyslom poškodiť sťažovateľa. Okresný súd rozsudkom

z 5. júna 2009 žalobu sťažovateľa zamietol z dôvodu, že nebolo preukázané, že by dlžník

sťažovateľa konal s úmyslom poškodiť ho. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd

v konaní bez nariadenia pojednávania rozsudkom sp. zn. z 13. októbra 2009

rozsudok okresného súdu potvrdil, avšak z iných dôvodov, než na základe akých rozhodol

okresný súd. Podľa názoru krajského súdu bola totiž žaloba sťažovateľa podaná oneskorene,

pričom trojročnú lehotu podľa na podanie žaloby

krajský súd počítal nie od povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech

kupujúceho na základe tejto zmluvy, ale túto lehotu počítal od dátumu uzatvorenia kúpnej

zmluvy.

Podľa názoru sťažovateľa je rozhodnutie krajského súdu založené na nesprávnom

právnom posúdení veci, pričom navyše sa závery krajského súdu vyslovené v konaní bez

pojednávania odlišujú od záverov okresného súdu konajúceho v danej veci v prvom stupni.

Sťažovateľ svoj názor v sťažnosti odôvodnil takto:

„V tejto súvislosti dodávam, že i samotný prvostupňový súd v predmetnej veci

považoval žalobu za podanú včas, v zákonné 3-ročnej hmotnoprávnej lehote. Rovnako tak

Najvyšší súd ČR dospel vo svojom judikáte č. 41/2001 k záveru, že lehota na podanie

odporovacej žaloby vo vzťahu k právnemu úkonu o prevode nehnuteľnosti začína plynú

dňom nasledujúcom po dni, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie príslušného orgánu

o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Som toho názoru, že zákonným, ako aj ústavne konformným výkladom ustanovenia

možno dospieť k záveru, že 3-ročná hmotnoprávna

lehota na podanie odporovacej žaloby začína plynúť od okamihu, kedy došlo k zmenšeniu

majetkovej podstaty dlžníka na úkor veriteľa, teda od okamihu, kedy de jure odišli z majetku

dlžníka majetkové hodnoty, ktoré mohli byť použité na uspokojenie vymáhateľnej

pohľadávky veriteľa. Takýmto okamihom je nepochybne okamih, kedy dlžník prišiel o

vlastnícke právo k veci, čo je v prípade nehnuteľnosti okamih právoplatného vkladu

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na nadobúdateľa. Z tohto aspektu považujem za

nesprávny názor súdu, ktorý považuje za právne relevantný pre začiatok plynutia lehoty

okamih vzniku obligačno-právneho záväzku, a nie jeho vecno-právny následok, hoci práve

týmto okamihom dochádza k možnému ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zo

samotného uzavretia resp. vzniku zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

vyplýva pre prevádzajúceho (dlžníka) len záväzok previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti

na kupujúceho, k čomu však vôbec nemusí dôjsť a v takomto prípade podanie samotnej

odporovacej žaloby by nemalo ani právne opodstatnenie. Domnievam sa, že úmyslom

zákonodarcu, najmä vychádzajúc z účelu ustanovení upravujúcich odporovateľnosť

právneho úkonu, nebolo posudzovať resp. upraviť začiatok plynutia predmetnej prekluzívnej

lehoty tak, ako to urobil vo svojom posúdení a rozhodnutí Krajský súd Banská Bystrica.

Dodávam, že ak nedôjde k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, veriteľ

nielenže nemôže tvrdiť, že bol ukrátený na uspokojení svojej pohľadávky, ale ani sa nemá

ako dozvedieť, že ho dlžník svojimi úkonmi ukracuje, keďže o zmene vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti sa môže dozvedieť len z katastra nehnuteľností, nakoľko samotný dlžník ako

prevádzajúci a nadobúdateľ nehnuteľnosti nemajú v takýchto prípadoch záujem informovať

veriteľa o tomto scudzovacom úkone. I tieto skutočnosti zvýrazňujú nelogickosť

a nesprávnosť prístupu uvedeného súdu k otázke začiatku plynutia spomenutej prekluzívnej

lehoty. ...

Nakoľko predmetné rozhodnutie Krajského sud Banská Bystrica nebolo týmto súdom

presvedčivo odôvodnené a vyložené, tvrdím, že súd rozhodol celkom formalisticky,

svojvoľne a arbitrárne. Výrok jeho rozhodnutia sa nezakladá na rozumnej argumentácii,

nemá rozumnú oporu v platnej právnej úprave a neposkytuje rozumné vysvetlenie.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na

ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa SR

a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v

spojení s právom na ochranu majetku podľa SR a Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. .

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp zn. zo dňa 13. 10.

2009 sa zrušuje v celom rozsahu a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd Banská Bystrica je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho

zastúpenia vo výške 292,38 EUR a to v lehote 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho

právneho zástupcu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru, ako

aj práva vlastniť majetok zaručeného v a dodatkového protokolu

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 13. októbra 2009.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Inými slovami, ak na ochranu označených práv je sťažovateľ podľa osobitných

právnych predpisov oprávnený využiť iné opravné prostriedky, ktoré pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom

prerokovaní odmietne pre neprípustnosť.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či na ochranu tých

práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, t. j. práva na spravodlivé konanie, ako aj práva

na ochranu vlastníctva, mal sťažovateľ k dispozícii iné dostupné opravné prostriedky

predstavujúce účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

Vzhľadom na to, že zo sťažnosti, ako aj z rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 13. októbra 2009 vyplýva, že krajský súd rozhodol vo veci sťažovateľa na

podklade dôvodov odlišných od dôvodov, na základe ktorých rozhodol okresný súd, možno

vyvodiť, že argumenty sťažovateľa uvádzané v sťažnosti podanej ústavnému súdu proti

označenému rozhodnutiu krajského súdu sťažovateľ namieta po prvýkrát v konaní pred

ústavným súdom, pretože v konaní pred všeobecnými súdmi ich nemal možnosť uplatniť,

keďže smerujú proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu, o ktorých sa mohol sťažovateľ

prvýkrát dozvedieť až z tohto rozhodnutia. Keďže sťažovateľ sa k úvahám, resp. k dôvodom

rozhodnutia krajského súdu nemal možnosť vyjadriť v konaní pred všeobecnými súdmi,

pretože krajský súd vec sťažovateľa prerokoval bez nariadenia pojednávania, všeobecné

súdy teda nemali možnosť posúdiť, resp. vysporiadať sa s jeho argumentmi, sťažovateľovi

sa týmto postupom krajského súdu v podstate odňala možnosť konať pred súdom, t. j.

odňala sa mu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, na ktorých krajský súd

založil svoje rozhodnutie a ktoré boli v rozpore so skutočnosťami, z ktorých pri svojom

rozhodnutí vychádzal prvostupňový súd.

Z uvedených dôvodov sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania postupu

krajského súdu využitím mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania z dôvodu

uvedeného v (účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom).

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ústavný súd považuje dovolanie za účinný

právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd v občianskoprávnom konaní (napr.

, , ), preto ho nemožno nahradiť rozhodnutím o sťažnosti

podľa .

Na základe podaného dovolania mohlo dôjsť k naplneniu účelu sledovaného

sťažovateľom v konaní o sťažnosti, a to predovšetkým k zrušeniu rozhodnutia krajského

súdu sp. zn. z 13. októbra 2009. Tento záver potvrdzuje aj § 243b

, ktorý umožňuje dovolaciemu súdu zrušiť rozhodnutie

odvolacieho súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. V rozsahu svojho preskúmavacieho

oprávnenia sa dovolací súd v podstate musí vyrovnať s rovnakými argumentmi, ako

sťažovateľ uvádza v konaní pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci iných orgánov verejnej moci, ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2

.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie

o zrušení napádaného rozhodnutia krajského súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní trov

konania je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127

ods. 2 prvá veta ), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2010