Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 202/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., PhD., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. L.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu zaručeného a

Listiny základných práv a slobôd v spojení s , a

Slovenskej republiky postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. XV/2 Pz 14/10 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. B., PhD., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2010

doručená sťažnosť JUDr. M. B., PhD., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a Listiny základných práv a

slobôd (ďalej len „listina“) v spojení s , a

postupom generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 Pz 14/10.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v rámci vedeného trestného

konania vzniesol námietku zaujatosti proti prokurátorovi Okresnej prokuratúry Bratislava I

(ďalej len „okresná prokuratúra“), ktorej však nebolo uznesením prokurátora okresnej

prokuratúry č. k. -45 zo 14. októbra 2009 vyhovené.

Prvostupňové rozhodnutie napadol sťažovateľ sťažnosťou, ktorá bola uznesením

okresného prokurátora č. k. -55 z 9. novembra 2009 zamietnutá.

Proti predmetnému druhostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ podnet podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“), ktorým namietal zákonnosť tohto rozhodnutia.

Listom č. k. XV/2 Pz 14/10-3 z 25. februára 2010 generálny prokurátor

sťažovateľovi oznámil, že jeho podanie (označené ako podnet) bolo vzhľadom na svoj

obsah posúdené ako mimoriadny opravný prostriedok – návrh na zrušenie právoplatného

rozhodnutia v prípravnom konaní podľa ustanovení § 363 a nasledujúcich zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) a že pre zmeškanie lehoty, v rámci ktorej možno prijať uznesenie generálneho

prokurátora o zrušení napadnutého rozhodnutia, bol zároveň tento návrh odložený.

Sťažovateľ považuje postup generálneho prokurátora za „zjavne nezákonný a teda

svojvoľný spôsob“ a je toho názoru, že podnet podaný výslovne podľa § 31 zákona

o prokuratúre nemožno „ani z hľadiska jazykového vyjadrenia (obsahu či označenia) ani

z hľadiska prejavu vôle sťažovateľa“ považovať za návrh na zrušenie právoplatného

rozhodnutia v prípravnom konaní podľa a nasledujúcich .

Sťažovateľ ho považuje za prejav „zjavne účelového a svojvoľného výkladu a aplikácie

práva generálnym prokurátorom, ktorým následne došlo k odmietnutiu poskytnutia ochrany

základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú článkom 46

ods. 1 a článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd“.

Sťažovateľ odvolávajúc sa na judikatúru ústavného súdu pokračuje vo svojej

argumentácii a uvádza, že hoci toto upovedomenie generálneho prokurátora nemá formu

rozhodnutia, pretože ním došlo k zásahu do „zákonných a ústavných práv“ sťažovateľa,

malo by spĺňať požiadavku náležitého odôvodnenia.

Sťažovateľ je toho názoru, že „všeobecné a púhe konštatovanie generálneho

prokurátora, že podanie sťažovateľa bolo z hľadiska jeho obsahu posúdené ako návrh

na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 364 Trestného

poriadku, hoci takéto posúdenie je v evidentnom rozpore s jazykovým znením podania aj

prejavenou vôľou sťažovateľa, bez akéhokoľvek odôvodnenia či vysvetlenia, je prejavom

svojvôle štátnej moci, odmietnutím prístupu k spravodlivosti a je v rozpore s princípom

právnej istoty.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vo veci

rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo JUDr. M. B., PhD. na súdnu a inú právu ochranu podľa článku 46

ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,

v spojení s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 Slovenskej

republiky postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky v konaní sp. zn. XV/2 Pz

14/10 pri vybavovaní podnetu sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti uznesenia

policajného orgánu z 11. februára 2010 porušené bolo.

Upovedomenie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. XV/2 Pz 14/10

— 3 z 25. februára 2010 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky je povinný uhradiť JUDr. M. B., PhD.

trovy právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. M. L., advokátky,

do desiatich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a podľa listiny v spojení s

ods.1, a .

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia orgánu verejnej moci

v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného

práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie, ústavný súd považuje takúto sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú (obdobne , , ).

Ťažiskom argumentácie sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že posúdením jeho

podnetu podaného podľa zákona o prokuratúre zo strany generálneho prokurátora ako

mimoriadneho opravného prostriedku podľa a nasledujúcich

odvolávajúc sa na obsah podania, bez bližšieho primeraného odôvodnenia a jeho následným

odložením pre zmeškanie lehoty určenej došlo

„k odmietnutiu poskytnutia ochrany základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu

ochranu“ garantovaného a listiny.

Ústavný súd preskúmal postup generálneho prokurátora, aby zistil, či účinky výkonu

jeho právomoci v konaní sp. zn. XV/2 Pz 14/10 sú zlučiteľné s limitmi sťažovateľom

označeného a listiny (v spojení , a

), ktorých porušenie namieta.

V podaní z 11. februára 2010 adresovanom Krajskej prokuratúre v Bratislave

označenom ako „Podnet na preskúmanie zákonnosti uznesenia okresného prokurátora

o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o nevylúčení prokurátora z úkonov trestného

konania“ sťažovateľ uviedol predovšetkým skutkové okolnosti odôvodňujúce pochybnosť

o nezaujatosti prokurátora okresnej prokuratúry proti jeho osobe. Poukázal tiež na to, že

v uznesení o zamietnutí sťažnosti (podanej proti uzneseniu o nevylúčení prokurátora

zo 14. októbra 2009) z 9. novembra 2009 sa okresný prokurátor „nedostatočne a zjavne

povrchným spôsobom vysporiadal s uvádzanými skutkovými dôvodmi zakladajúcimi

pochybnosti o nezaujatosti prokurátora...“. Odvolávajúc sa na judikatúru ústavného súdu

požadujúcu aj od rozhodnutí prokuratúry odôvodnenie odpovedajúce na podstatné námietky

obvineného považuje sťažovateľ uznesenia prokurátorov okresnej prokuratúry za také, ktoré

tieto „ústavné a zákonné kritéria nespĺňajú“.

V závere podania preto žiada, aby „predmetné uznesenia prokurátorov Okresnej

prokuratúry Bratislava I boli z dôvodu ich rozporu so zákonom a Slovenskej

republiky zrušené a trestná vec bola Okresnej prokuratúre Bratislava odňatá“.

V liste č. k. XV/2 Pz 14/10-3 z 25. februára 2010 generálny prokurátor uviedol, že

podanie sťažovateľa doručené Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) 12. februára 2010 bolo podľa obsahu posúdené ako návrh

na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa ustanovení § 363

a nasledujúcich , a to uznesenia okresného prokurátora okresnej

prokuratúry č. k. -55 z 9. novembra 2009, ktorým bola zamietnutá sťažnosť

sťažovateľa proti uzneseniu č. k. -45 zo 14. októbra 2009 o nevylúčení z úkonov

trestného konania. V liste generálny prokurátor poukázal na ustanovenie § 364 ods. 3

, podľa ktorého môže generálny prokurátor na základe podaného návrhu

zrušiť napadnuté právoplatné rozhodnutie prokurátora do troch mesiacov od jeho

právoplatnosti, z čoho vyvodil záver, že uznesenie č. k. -55 nadobudlo

právoplatnosť 9. novembra 2009, zákonom určená lehota už uplynula 9. februára 2009,

a preto návrh sťažovateľa na zrušenie označeného rozhodnutia odložil.

V závere dodal, že podanie sťažovateľa bolo posúdené aj ako návrh na postup podľa

(odňatie a prikázanie veci), a bolo preto postúpené na ďalšie

konanie Trestnému odboru generálnej prokuratúry.

Podľa § 31 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 32 ods. 3 zákona o prokuratúre ak na vybavenie podnetu je príslušný iný

prokurátor alebo iný orgán, prokurátor, ktorý prijal podnet, bez zbytočného odkladu,

najneskôr do 10 dní od doručenia podnetu, postúpi podnet na vybavenie príslušnému orgánu

alebo príslušnému prokurátorovi. Túto skutočnosť súčasne písomne oznámi podávateľovi

podnetu.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 49 zákona o prokuratúre na vybavenie podnetu je príslušný ten prokurátor,

ktorý je príslušný na vykonanie opatrení vyplývajúcich z podaného podnetu.

Podľa generálny prokurátor zruší právoplatné

rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému

predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie,

ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Podľa návrh na postup podľa

môže podať obvinený vo svoj prospech.

Podľa generálny prokurátor môže zrušiť

rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia.

Podľa ak generálny prokurátor po preskúmaní veci

na základe návrhu oprávnenej osoby uvedenej v § 364 ods. 1 nezistí dôvody na zrušenie

napadnutého rozhodnutia alebo ak uplynula lehota uvedená v § 364 ods. 3, upovedomí

o tom osobu, ktorá návrh podala.

V podaní z 11. februára 2010 označenom ako „Podnet na preskúmanie zákonnosti

uznesenia okresného prokurátora o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o nevylúčení

prokurátora z úkonov trestného konania“ v závere sťažovateľ formuloval návrh

rozhodnutia, ktorého sa domáha – zrušiť uznesenia okresnej prokuratúry „z dôvodu ich

rozporu so zákonom a s “.

Aplikáciou ustanovenia § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre bol podnet sťažovateľa

posúdený podľa jeho obsahu ako návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia prokurátora

vydaného v prípravnom konaní. V zmysle § 49 zákona o prokuratúre generálny prokurátor

ako subjekt disponujúci oprávnením k zrušeniu právoplatného rozhodnutia prokurátora

prijatého v prípravnom konaní pristúpil k preskúmaniu splnenia podmienky dodržania

zákonnej procesnej lehoty ohraničujúcej výkon jeho právomoci, pričom skonštatoval jej

zmeškanie a návrh odložil.

Vzhľadom na znenie návrhu rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal a ktoré

v závere svojho podnetu označil – odňatie veci okresnej prokuratúre, posúdil generálny

prokurátor podnet sťažovateľa aj ako návrh podľa (odňatie

a prikázanie veci) a postúpil ho podľa pravidiel príslušnosti na ďalšie konanie v zmysle

ustanovenia § 32 ods. 3 zákona o prokuratúre.

V prvom rade považuje ústavný súd za potrebné poukázať na to, že posúdenie obsahu

podnetu sťažovateľa generálnym prokurátorom ako návrhu na zrušenie právoplatného

rozhodnutia prokurátora v prípravnom konaní korešponduje s obsahom návrhu rozhodnutia,

ktorý sťažovateľ v podnete predostrel, keď požadoval zrušenie rozhodnutí okresnej

prokuratúry, čo expressis verbis uviedol vo svojom podaní, a nemožno sa v žiadnom

prípade stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že toto posúdenie „je v evidentnom rozpore

s jazykovým znením podania aj prejavenou vôľou sťažovateľa“.

V zmysle ustanovenia § 31 zákona o prokuratúre ak prokurátor pri preskúmaní

zákonnosti postupu orgánu činného v trestnom konaní (prokurátor a policajt) zistí jej

porušenie, je oprávnený vykonať opatrenia k odstráneniu nedostatkov, a to také,

k vykonaniu ktorých je podľa zákona oprávnený (§ 35 ods. 1 zákona o prokuratúre).

V danom konkrétnom prípade sťažovateľa (v štádiu právoplatného rozhodnutia) bolo

takýmto opatrením, ktorým by bolo možné reparovať prípadnú zistenú nezákonnosť postupu

prokurátora pri prejednávaní námietky zaujatosti uplatnenej sťažovateľom v prípravnom

konaní opravné konanie opierajúce sa o mimoriadny opravný prostriedok upravený

ustanoveniami a nasledujúcich – návrh na zrušenie právoplatného

rozhodnutia v prípravnom konaní.

V rámci svojej judikatúry ústavný súd vyslovil, že „Ústavný súd uznáva, že súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako aj

rozhodnutia iného orgánu verejnej moci), ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (, ).

Relevantnou otázkou nastolenou sťažovateľom, s ktorou sa obrátil na orgán

prokuratúry, je otázka zákonnosti prijatého uznesenia (uznesenia o sťažnosti) týkajúceho sa

sťažovateľom uplatnenej námietky zaujatosti a prednesený návrh sťažovateľa na zrušenie

predmetného uznesenia. K riešeniu tejto v napadnutom konaní rozhodujúcej otázky

generálny prokurátor pristúpil a skonštatoval prekážku zmeškania zákonnej lehoty brániacu

preskúmaniu veci.

Generálny prokurátor vychádzajúc z obsahu podnetu sťažovateľa navyše posúdil

podnet aj ako návrh na odňatie a prikázanie veci podľa a v súlade

s ustanoveniami § 32 ods. 3 zákona o prokuratúre ho postúpil podľa pravidiel príslušnosti

na ďalšie konanie.

V kontexte uvedených okolností, keď otázka podstatná v namietanom konaní

zodpovedaná bola, nemožno absenciu bližšieho odôvodnenia postupu podľa § 35 ods. 2

zákona o prokuratúre (posúdenie podania podľa obsahu) považovať za nedostatok takej

intenzity, ktorý by bol spôsobilý porušiť garancie zaručené (ako aj

ods. 1 listiny).

Odôvodnenie postupu generálneho prokurátora v konaní vedenom pod sp. zn.

XV/2 Pz 14/10 predstavuje dostatočný základ pre spôsob vybavenia návrhu – odloženie,

pretože generálny prokurátor v potrebnej miere vysvetlil, odvolávajúc sa na relevantnú

právnu úpravu (ustanovenie ) aplikovanú na zistené

skutkové okolnosti (dátum právoplatnosti uznesenia prokurátora o zamietnutí sťažnosti),

na základe akých právnych úvah postupoval. Ústavný súd preto konštatuje, že odôvodnenie

postupu generálneho prokurátora v namietanom konaní spĺňa požadovanú kvalitu, a teda

požiadavku ústavnosti v zmysle , ako aj listiny.

V závere ústavný súd poznamenáva, že preklenul zjavnú nesprávnosť uvedenú

v petite sťažnosti, kde sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie základných práv podľa

a listiny postupom generálneho prokurátora „pri vybavovaní podnetu sťažovateľa

na preskúmanie zákonnosti uznesenia policajného orgánu z 11. februára 2010“ bez toho,

aby sťažovateľa vyzýval na opravu podania a zohľadnil vychádzajúc z celého obsahu

sťažnosti námietku porušenia citovaných základných práv pri vybavení podnetu

smerujúceho proti uzneseniu prokurátora, a nie „policajného orgánu“.

Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odmietol sťažnosť sťažovateľa

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2010