Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 219/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. H., K., zastúpeného advokátom JUDr. T. P., K.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. zo 16. apríla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Ľ. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2010

doručená sťažnosť Ing. Ľ. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 16. apríla 2010.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že pred Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný

súd“) prebieha konanie o zvýšenie výživného, ktoré prerokúva zákonná sudkyňa JUDr. D.

D. (ďalej len „sudkyňa“). Sťažovateľ tvrdí, že vedenie konania touto zákonnou sudkyňou

bolo namierené proti jeho osobe (uvádza aj podrobné dôvody), preto na pojednávaní

26. marca 2010 „vzniesol námietku zaujatosti“ a žiadal, aby zákonná sudkyňa bola

vylúčená z prerokovávania a rozhodovania tejto veci. Krajský súd uznesením sp. zn.

zo 16. apríla 2010 o námietke rozhodol tak, že sudkyňa okresného súdu nie

je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania tejto veci.

Sťažovateľ namieta, že interpretácia ustanovenia § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku krajským súdom je zjavne neodôvodnená. Je presvedčený o tom, že mu v jeho veci

„neposkytuje súdnu ochranu nestranný súd“.

Sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Ing. Ľ. H. vo veci namietaného základného práva na súdnu

ochranu podľa , ods. 1 SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa ,

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v

Košiciach -378, 7108225514, zo dňa 16. 04. 2010 porušené bolo.

2. Zrušuje uznesenie -378, 7108225514, zo dňa 16. 04. 2010

Krajského súdu v Košiciach a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v čiastke 1 500,- EUR.

4. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť trovy právneho zastupovania

sťažovateľa.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu poskytnutie ochrany konkrétnemu

právu alebo slobode v konaní pred ústavným súdom v zásade nie je prípustné, pokiaľ ten,

kto má v úmysle sa jej dovolať, najprv nevyčerpal všetky účinné opravné prostriedky, ktoré

sú mu dostupné v konaní pred všeobecným súdom (). Namietané porušenie

niektorého zo základných práv alebo slobôd, tak ako sú uvedené v druhej hlave , totiž

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich (napr. ).

V okolnostiach daného prípadu krajský súd namietaným uznesením sp. zn.

zo 16. apríla 2010 rozhodol, že sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania

a rozhodovania veci na okresnom súde pod sp. zn. .

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto ochranu

poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)

alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tieto

práva vyplývajú z ústavnoprocesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46

až ) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom,

ktorého určuje zákon.

Podľa (ďalej len „OSP“) dovolanie je

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi, postupov

a judikatúry všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné pochybenia (vrátane porušenia

základného práva na zákonného sudcu podľa ) dôvodom i na podanie

dovolania [podľa (, )].

Sťažovateľ namieta, že uznesením krajského súdu, ktorým nevylúčil zákonnú

sudkyňu z prerokúvania a rozhodovania veci, došlo k porušeniu jeho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru.

Sťažovateľ uplatnil svoje námietky v konaní pred ústavným súdom bez toho, aby

predtým svoje námietky vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu najprv predniesol v konaní

pred dovolacím súdom. Posúdenie tejto námietky ústavným súdom v situácii, keď sa

sťažovateľ ešte neobrátil na príslušný dovolací súd, t. j. nepodal dovolanie, by bolo

porušením princípu subsidiarity ako sťažnostného atribútu vzťahu medzi ústavným súdom

a sústavou všeobecných súdov (obdobne napr. ,

a ).

Ak bol sťažovateľ toho názoru, že na jeho námietky krajský súd neprihliadol

a rozhodol zjavne neodôvodnene, potom mal právo podať proti uzneseniu krajského súdu

mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie. Ustanovenie zakladá

totiž prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu aj skutočnosť, že

vo veci rozhodoval vylúčený sudca. V tomto prípade teda opätovne existoval „iný súd“, a to

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací, povolaný

na poskytnutie ochrany základným právam sťažovateľa. Ústavný súd preto nemá dostatok

právomoci na preskúmanie sťažovateľových námietok nezákonného sudcu, ktorá smerovala

voči uzneseniu krajského súdu.

ani nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi

súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak čl. 127 ods. 1

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných a účinných

prostriedkov nápravy. Takýto postup však vylučuje princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa a .

Preto sťažnosť v tomto konaní treba odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného

súdu podľa v spojení s , a to

aj v rozsahu namietaného porušenia základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Navyše ústavný súd k tomu poznamenáva, že pokiaľ by sa v ďalšom priebehu

konania objavili nové skutočnosti objektívne a dôvodne vzbudzujúce pochybnosť

o nestrannosti a nezaujatosti sudcu konajúceho v sťažovateľovej veci, môže sa sťažovateľ

ochrany svojho práva na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom domáhať

vznesením novej námietky zaujatosti ( ), prípadne prostredníctvom opravných

prostriedkov [ a v spojení s , resp.

], o čom svedčí aj judikatúra najvyššieho súdu, v zmysle ktorej:

„Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia

nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle

ustanovenia , posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju

posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli

uvedené nové skutočnosti“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 21. augusta

1997).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2010