Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 222/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. S. T., V., vo veci návrhu na začatie konania o súlade

zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov s o prídavku na

dieťa a o zmene a doplnení o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov a vo veci namietaného porušenia jeho bližšie neoznačených práv

rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. z 25. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť PhDr. S. T. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2010

doručená sťažnosť PhDr. S. T. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci návrhu na začatie konania

o súlade zákona o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) s § 3 ods. 1

o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“)

a vo veci namietaného porušenia jeho bližšie neoznačených práv rozsudkom Okresného

súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 25. marca 2010

(ďalej len „rozsudok okresného súdu z 25. marca 2010“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

„Navrhovateľ sa sťažuje proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa

25. 3. 2010. sp. zn. -70, ktorý zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa

k odporkyni, ktorá bola uložená rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa

17. 6. 2008 sp. zn. -68 dňom 16. 7. 2009.

Navrhovateľ podal návrh na Okresný súd Vranov nad Topľou, aby zrušil

k 16. 1. 2009 vyživovaciu povinnosť k dospelej dcére D. T., ktorá v tento deň mala dovŕšiť

25 rokov veku. Okrem iného argumentoval aj tým, že odporkyňa podľa § 3 ods. 1 zákona

č. 600/2003 o prídavku na dieťa, už nie je nezaopatrené dieťa. Súd vychádzal z právnej

skutočnosti a rozsudkom zo dňa 23. 6. 2009 sp. zn. -27 zrušil vyživovaciu

povinnosť navrhovateľa k odporkyni zo dňa 17. 6. 2008 sp. zn. -68.

Odvolaním sa odporkyne na odvolací súd ten zrušil uznesením zo dňa 26. 11. 2009

sp. zn. -54 rozsudok prvostupňového súdu a ako čiastočne dôvodnú vec vrátil

na ďalšie konanie.

Okresný súd potvrdil právny názor odvolacieho súdu a rozsudkom zo dňa 25. 3. 2010

sp. zn. -70 zmenil svoj pôvodný rozsudok zo dňa 23. 6. 2009 sp. zn. -27.

Sťažovateľ tvrdí, že medzi právnymi predpismi a to

Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých predpisov a

Z. z. o prídavku na dieťa je nesúlad. Vychádza z toho, že v jeho veci súdy rozhodujú

nejednotne a to práve pre nesúlad medzi týmito zákonmi. Zároveň poukazuje na to, že kým

štát prostredníctvom orgánov štátnej správy sa podľa zákona o rodinných prídavkoch

zbavuje zodpovednosti za dospelé dieťa dovŕšením 25 roku veku a to tým, že mu nevypláca

rodinné prídavky a pracujúcemu rodičovi daňový bonus, tak podľa zákona o rodine

nejednoznačným výkladom, kedy končí povinnosť zaopatrovať dospelé dieťa, súdy rozporne

rozhodli vo veci navrhovateľa. Sťažovateľ argumentuje aj tým, že § 62 ods. 3 zák.

č. o rodine sa odvoláva na o rodinných

prídavkoch, ale výklad tejto právnej skutočnosti v konaní o veci na súde nie je jednotný.

Pritom ide o dva zákony sociálnej oblasti.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že na základe existencie nesúladu

„medzi zákonmi a to zákona o rodine a zák.

č. o rodinných prídavkoch“ boli „rozsudkom Okresného súdu Vranov nad

Topľou zo dňa 25. 3. 2010 sp. zn. -70... porušené jeho práva podľa čl. 127 ods. 1

SR ruší takéto rozhodnutie“.

II.

Podľa (ďalej len „“)

ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s , s ústavnými zákonmi

a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej

republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania.

1. K vysloveniu nesúladu § 62 ods. 1 zákona o rodine s § 3 ods. 1 zákona

o prídavku na dieťa

Sťažovateľ argumentuje vzájomným nesúladom právnych predpisov, a to § 62 ods. 1

zákona o rodine s § 3 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa. Ústavný súd v tejto súvislosti

uvádza, že podľa má právomoc konať o súlade právnych predpisov

v osobitnom type konania v prípadoch tam uvedených, a nie v inom type konania, ako je

napríklad konanie o sťažnostiach podľa . Podľa citovaného

ods. 1 nemá však ústavný súd právomoc ani v konaní o súlade právnych predpisov

konať o „vzájomnom“ súlade právnych predpisov rovnakého stupňa právnej sily. Ústavný

súd preto odmietol túto časť sťažnosti v súlade s doterajšou judikatúrou podľa § 25 ods. 2

z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

Nad rámec toho ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že aj keby sťažovateľ doručil

ústavnému súdu návrh na konanie o súlade označených ustanovení zákona o rodine

a zákona o prídavku na dieťa s právnym predpisom vyššej právnej sily (ústavou), ústavný

súd podľa by jeho návrh musel odmietnuť podľa zákona

o ústavnom súde ako návrh podaný neoprávnenou osobou, pretože takýto návrh môže podať

podľa len taxatívne ustanovený okruh aktívne legitimovaných

subjektov, a to aspoň pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident

Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, súd, generálny prokurátor Slovenskej

republiky a verejný ochranca práv (vo veciach súladu takých právnych predpisov, ak ich

ďalšie uplatňovanie môže ohroziť zákonné práva alebo slobody).

2. K vysloveniu porušenia presne neoznačených práv sťažovateľa rozsudkom

okresného súdu sp. zn. z 25. marca 2010

Keďže sťažovateľ považuje za nesúladné napadnuté ustanovenia označených

zákonov, je podľa jeho názoru aj rozsudok okresného súdu z 25. marca 2010 vydaný na ich

základe taktiež porušujúci jeho bližšie neoznačené práva.

Pri prerokovaní tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie

svojho bližšie neoznačeného práva rozsudkom okresného súdu z 25. marca 2010,

ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity podľa . Citované

ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich

v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že sťažovateľ má

právo domáhať sa ochrany označeného práva na ústavnom súde v prípade, ak mu túto

ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že o sťažovateľovom návrhu na zrušenie

výživného na dospelé dieťa rozhodol okresný súd prvýkrát 23. júna 2009 tak, že zrušil

vyživovaciu povinnosť sťažovateľa na odporkyňu počnúc 16. januárom 2009, keď dovŕšila

25 rokov. Na základe odvolania odporkyne krajský súd zrušil odvolaním napadnutý

rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie prvostupňovému súdu, ktorý vo veci rozhodol

rozsudkom z 2. marca 2010 tak, že túto vyživovaciu povinnosť zrušil 16. júla 2009, keď

odporkyňa ukončila univerzitné štúdium vo Veľkej Británii. Ako vyplýva zo zistení

ústavného súdu, sťažovateľ sa 5. mája 2010 proti rozsudku okresného súdu z 25. marca

2010 odvolal.

Ústavný súd poznamenáva, že podľa svojej stabilnej judikatúry nie je oprávnený

poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa navrhovateľ môže domôcť ochrany

v konaní pred všeobecným súdom vlastnými dovolenými a

ustanovenými procesnými úkonmi. Proti rozsudku okresného súdu z 25. marca 2010

sťažovateľ využil riadny opravný prostriedok, na základe ktorého bude tento rozsudok

preskúmaný nadriadeným (druhostupňovým) súdom, povinnosťou ktorého bude poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa v prípade, že tieto boli prvostupňovým

súdom porušené.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré

zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov

( ), neznamená samotné podanie oprávnenou osobou,

ale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom (, ).

V zmysle uvedeného ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok

svojej právomoci podľa .

Keďže v oboch prípadoch išlo o neodstrániteľné nedostatky sťažnosti, ústavný súd

sťažovateľa nevyzýval na odstránenie nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí

sťažnosti.

V nadväznosti na tieto skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010