Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 294/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 15. júla 2009

a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2009

doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 15. júla 2009 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

rozhodol rozsudkom z 15. júla 2009 vo veci sťažovateľa o „uspokojenie

hmotnoprávnych nárokov vyplývajúcich z transf. zákona“ tak, že jeho žalobu zamietol.

Sťažovateľ uviedol, že ešte na predchádzajúcom pojednávaní uskutočnenom 5. marca

2009 navrhol okresnému súdu, aby „pripustil zmenu... žaloby v jej záverečnom petite, ktorá

bola sformulovaná do súdnej zápisnice“. Okresný súd tak urobil uznesením z 30. marca

2009, avšak sťažovateľ neskôr zistil, že „aj takto navrhovaná zmena nie je precízna pre jej

neúplnosť, pretože v nej absentuje práve zákon čís. 42/92 Zb., na ktorom všetky moje žaloby

boli založené...“. Sťažovateľ preto opätovne na pojednávaní uskutočnenom 15. júla 2009

písomným podaním už „schválenú zmenu návrhu súdom v petite poopravil a doplnil

o zákon čís. 42/92 Zb.“. Okresný súd, resp. nový zákonný sudca, podľa sťažovateľa túto

zmenu „nepripustil, čo sa ale udialo v rozpore s procesnými pravidlami, ktoré predpisuje

a čo odporuje Ústave SR i Dohovoru“.

Za pochybenie okresného súdu sťažovateľ považuje to, že:

„1.) Ničomu neodporuje moje správanie a konanie, keď ja do návrhu verdiktu súdu

vo veci samej uvediem právnu normu, na základe ktorej chcem, aby súd rozhodol, čím som

v danom prípade iba chcel predísť doterajším špekuláciám a intrigám v záujme zbavenia sa

dôsledkov vyplývajúcich z nezákonného konania.

2.) Súd nesmie rozhodnúť o nepripustení zmeny návrhu, pokiaľ odporca nie je

prítomným na pojednávaní, keď sa o nej jedná a keď takáto zmena mu nebola doručená

do vlastných rúk, aby o nej vedel a prípadne sa o nej aj vyjadril a až potom mohol súd

aj o tejto zmene rozhodnúť. A keďže tak neurobil, v tom vidím porušenie nielen , ale

aj SR a najmä ods. 1/, Dohovoru.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

v ktorom vysloví, že „základné a ľudské práva I. K. K. v zmysle SR a ods. 1/,

čl. 6 Dohovoru, nesprávnym postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní vedenom

u neho pod č. k. porušené boli.

Zrušuje konečné a právoplatné uznesenie Okr. súdu v Bardejove pod č. k.

o nepripustení zmeny návrhu žalobcom, zo dňa 13. VII. 09, ako nezákonné a neústavné

i odporujúce Dohovoru.“.

Sťažovateľ taktiež uviedol, že „formálne právne zastúpenie pred Ústavným súdom

SR ani v tejto pre mňa veľmi dôležitej kauze zatiaľ nemám“, a preto „prosím... súd, aby sa

s daným problémom v môj prospech a v súlade so zákonom ex offo vysporiadal sám, za čo

som mu vopred povďačný“. Zároveň predložil ústavnému súdu kópie rozhodnutí Sociálnej

poisťovne, ústredie z 11. decembra 2008 o výške jeho starobného dôchodku, ako aj jeho

manželky. Ústavný súd považoval uvedené za žiadosť sťažovateľa o ustanovenie advokáta

na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ako aj jeho rozsudkom z 15. júla

2009.

Podľa (ďalej len „OSP“) navrhovateľ

môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba

ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní,

na ktorom došlo k zmene.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

K porušeniu označených práv sťažovateľa malo dôjsť tým, že okresný súd

na pojednávaní uskutočnenom 15. júla 2009 rozhodol o nepripustení zmeny žalobného

návrhu tak, ako ju upresnil sťažovateľ v písomnom podaní z 13. júla 2009 (spočívajúcom

v doplnení o „zák. čís. 42/92 Zb.“) bez postupu podľa druhej vety .

Z citovaného vyplýva, že sťažovateľ mal možnosť proti napadnutému

rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba v jeho právnej veci zamietnutá, využiť

odvolanie ako účinný prostriedok nápravy. V rámci odvolacieho konania môže sťažovateľ

namietať aj procesný postup okresného súdu predchádzajúci vydaniu označeného rozsudku,

ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho označených práv.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ podal 7. augusta 2009 proti

napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie, teda využil riadny opravný prostriedok

v súlade s , o ktorom bude rozhodnuté v odvolacom konaní.

Vzhľadom na princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje

o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia

ich základných práv alebo slobôd iba v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd ( ), nie je vo vzťahu k namietanému

prvostupňovému konaniu daná právomoc ústavného súdu.

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré

zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,

neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným

orgánom ().

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že pokiaľ je možná a dostupná

účinná právna ochrana základných práv a slobôd sťažovateľa v odvolacom konaní, je

vylúčená právomoc ústavného súdu na konanie v danej veci. Preto bolo potrebné sťažnosť

sťažovateľa odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa

.

Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa bolo už bezpredmetné zaoberať sa jeho

ostatnými návrhmi uplatnenými v jeho sťažnosti (napr. žiadosť o ustanovenie advokáta,

zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009