Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 238/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. Č., N., B. K., T., a Ing. J. Ch., T., zastúpených

advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl.

48 ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného pozemkového úradu v B. v

konaní vedenom pod sp. zn. 1135/92, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. R. Č., B. K. a Ing. J. Ch. o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2010

doručená sťažnosť Ing. R. Č., N., B. K., T., a Ing. J. Ch., T. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Obvodného pozemkového úradu v B. (ďalej len „obvodný

pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1135/92.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú právnymi nástupcami nebohej J. K., ktorá 7.

decembra 1992 podala návrh, ktorým si uplatnila nárok v zmysle o

úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení

neskorších predpisov. Prechod práv a povinností na sťažovateľov bol po smrti

navrhovateľky 22. septembra 1993 oznámený listom obvodnému pozemkovému úradu.

Sťažovatelia uviedli, že «Dňa 26. 03. 1997 bola Okresným úradom Bratislava III schválená

dohoda o vydaní nehnuteľnosti, ktorú uzavreli oprávnené osoby – sťažovatelia dňa 24. 02.

1997 a Poľnohospodárske podielnícke družstvo R., podľa ktorej boli oprávneným vydané

nehnuteľnosti v kat. území R.

Dňa 18. 04. 2001 bola Okresným úradom Bratislava III schválené dohoda o vydaní

nehnuteľnosti zo dňa 15. 01. 1997, ktorú uzavreli oprávnené osoby – sťažovatelia

a Poľnohospodárske podielnícke družstvo R., podľa ktorej boli oprávneným vydané

nehnuteľnosti v kat. území R.

Ďalším rozhodnutím, ktoré potvrdzuje nárok sťažovateľov je rozhodnutie Krajského

úradu v B. zo dňa 24. 04. 2003, ktorým Krajský úrad vyhovel odvolaniu sťažovateľov a

zrušil rozhodnutie Okresného úradu B., zo dňa 20. 12. 2001 čím nepovolil obnovu konania.

Dňa 17. 06. 2003 bola Okresným úradom B. schválená dohoda o vydaní

nehnuteľnosti zo dňa 15. 01. 1997 a zároveň dodatok k dohode, ktoré uzavreli oprávnené

osoby – sťažovatelia a Poľnohospodárske podielnické družstvo R., podľa ktorej boli

oprávneným vydané nehnuteľnosti v kat. území R.

Dňa 15. 11. 2004 si sťažovatelia uplatnili právo na vrátenie vlastníctva k pozemkom

podľa OPÚ vyzval na doplnenie podania listom zo dňa 08. 02. 2005.

Dňa 26. 05. 2005 sťažovatelia doplnili vyžiadané podklady.

Nakoľko vo veci nedošlo v priebehu rokov 2006 až 2007 k žiadnemu posunu, dňa

07. 01. 2008 adresoval sťažovateľ Ing. R. Č. Ministerstvu pôdohospodárstva SR sťažnosť na

Obvodný pozemkový úrad v B. – reštitučné konanie 97/00081-TN, 4456/2004-IHO, nakoľko

už v tom čase bol orgán nečinný a nerozhodol vo veci náhrad za pozemky ktoré nemožno

vydať.

Podanie bolo dňa 18. 01. 2008 postúpené Krajskému pozemkovému úradu ako

kompetentnému orgánu.

Dňa 10. 04. 2008 bolo za účelom prejednania sťažnosti vykonané ústne pojednávanie

na ktorom bola OPÚ uložená Krajským pozemkovým úradom povinnosť vo veci rozhodnúť

(„k bodu 4“ na str. 2). Sťažovateľ v zmysle záverov prijatých na pojednávaní doručil na

OPÚ list, v ktorom vyhovel požiadavkám OPÚ.

Dňa 14. 04. 2008 Krajský pozemkový úrad v Bratislave zaslal sťažovateľovi Ing. R.

Č. list, v ktorom ho informuje o prešetrení sťažnosti a zároveň a o zisteniach, na základe

ktorých konštatuje, že sťažnosť bola opodstatnená a v konaní došlo zo strany

prvostupňového orgánu k porušeniu zákonom daných lehôt.

Dňa 23. 03. 2009 došlo k opätovnému prerušeniu konania z dôvodu žiadosti OPÚ na

doloženie ďalších dokladov. Sťažovateľ Ing. R. Č. doplnil listom dňa 06. 04. 2009 doklady

vyžiadané OPÚ.

Dňa 06. 04. 2009 sťažovateľ zaslal Ministerstvu pôdohospodárstva SR sťažnosť na

OPÚ vo veci konania .

Dňa 30. 04. 2009 odbor kontroly, oddelenie vnútornej kontroly Ministerstva

pôdohospodárstva SR oznámil výsledok prešetrenia sťažnosti zo dňa 06. 04. 2009, kde

konštatoval sťažnosť za dôvodnú a poukázal na zistené prieťahy v konaní a porušenie § 49

o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

Dňa 07. 05. 2009 OPÚ konanie opäť prerušil z dôvodu žiadosti o doloženie

dokladov.

Dňa 30. 05. 2009 podal sťažovateľ Ing. Č. na Krajský pozemkový úrad v B. sťažnosť

na nezákonný postup OPÚ v B.

Dňa 30. 06. 2009 sa za účelom prejednania sťažnosti konalo ústne pojednávanie na

Krajskom pozemkovom úrade v B., kde bolo v bode 4 oznámené, že OPÚ vydá rozhodnutie

v lehote do 10. 08. 2009.

Dňa 10. 08. 2009 vydal OPÚ rozhodnutie, ktorým nenavrátil vlastnícke právo

k pozemkom a nepriznal právo na náhradu.

Dňa 25. 09. 2009 podal podávateľ na Krajský súd v B. odvolanie proti rozhodnutiu

obvodného pozemkového úradu sp. zn.: , č. j.: 1135/92/PÚ, zo dňa 10. 08.

2009.

Krajský súd v B. ako miestne a vecne príslušný rozhodol o odvolaní rozsudkom zo

dňa 03. 11. 2009, č. k. -51, ktorým napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil

Obvodnému pozemkovému úradu v B. na ďalšie konanie. Dôvodom pre takéto rozhodnutie

bola nečinnosť OPÚ, ktorý napriek výzve súdu a zákonom uloženej povinnosti nepredložil

vzťahujúci sa spisový materiál.

Sťažovateľ žiadal následne OPÚ listom zo dňa 01. 12. 2009 o informáciu, či bolo

rozhodnutie Krajského súdu doručené a o informáciu o stave konania. OPÚ uvedenú

žiadosť opomenul a preto podávateľ následne listom zo dňa 14. 01. 2010 žiadal o konanie

vo veci. OPÚ opomenul aj túto žiadosť.

Vzhľadom na uvedené správanie OPÚ porušujúce povinnosť uloženú § 49 zákona

č. sťažovateľ v zmysle žiadal dňa 11. 02. 2010

Krajský pozemkový úrad aby odňal právomoc OPÚ vo veci konať a následne aby vo veci

rozhodol.

Skôr ako Krajský pozemkový úrad v B. rozhodol o žiadosti sťažovateľa v zmysle § 50

správneho poriadku, OPÚ dňa 04. 03. 2010 vyzval sťažovateľa na doloženie dokladov a

konanie č. j. 1135/92 prerušil. Následne dňa 11. 03. 2010 Krajský pozemkový úrad v B.

oznámil podávateľovi, že dňa 18. 02. 2010 požiadal OPÚ o stanovisko a ten odpovedal 04.

03. 2010 na základe čoho sa Krajský pozemkový úrad stotožnil s postupom OPÚ. Na tomto

mieste poukazujem na fakt, že OPÚ začal konať až v dôsledku žiadosti KPÚ B. dňa 18. 02.

2010, pričom svojím konaním preukázateľne porušil § 49 správneho poriadku, ktorý mu

ukladá povinnosť konať a rozhodnúť v lehote 30 dní. Rozsudok ktorým bola vec vrátená na

ďalšie konanie bol vynesený dňa 03. 11. 2009 a lehota na konanie začala OPÚ plynúť dňom

doručenia uvedeného rozhodnutia.

Vzhľadom na výzvu OPÚ na doloženie dokladov v lehote do 30. 03. 2010 si

podávateľ splnil svoju povinnosť a doložil doklady dňa 24. 03. 2010 spolu s podnetom na

pokračovanie v konaní. Doručenie preukázané doručenkou zo dňa 26. 03. 2010.».

Podľa sťažovateľov „... doložením vyžiadaných dokladov niekoľkokrát odpadla

akákoľvek zákonná alebo faktická prekážka na to, aby správny orgán konal, príp. rozhodol.

Preto mám ďalej za to, že OPÚ svojím konaním, resp. nečinnosťou opakovane porušil § 49

, ktorým mu je ukladaná povinnosť rozhodnúť vo veci do 30 dní od

začatia konania. Posledne mu takáto lehota uplynula dňom 26. 04. 2010, pričom sťažovateľ

nebol do dnešného dňa upovedomený o predĺžení lehoty.

V zmysle uvedeného OPÚ, ako orgán verejnej správy, nekoná bez vážneho dôvodu

spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný.

Nečinnosť sa prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov a zároveň v opakovaných

zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov) pri postupe OPÚ. Na tomto mieste

zdôrazňujem, že OPÚ porušuje zákonom uložené povinnosti a spôsobuje prieťahy v konaní

opakovane a to najmä tým, že:

- nekonal od 26. 05. 2005 do 20. 04. 2008

- nekonal po dobu 11. mesiacov v čase od 22. 04. 2008 do 23. 03. 2009

- neposkytol súčinnosť súdu už v mesiaci október 2009 kedy nepredložil spisový

materiál na účely odvolania

- nekonal po dobu 4 mesiacov, t. j. od 03. 11. 2009 do 04. 03. 2010

- nekoná ani v súčasnosti od 26. 03. 2010.“.

Za „neprijateľný“ považujú sťažovatelia navyše stav, keď sa „Krajský pozemkový

úrad ako nadriadený správny orgán v plnom rozsahu stotožnil s postupom Obvodného

pozemkového úradu v B. a prehlásil ho za zákonný napriek preukázateľnej nečinnosti po

dobu 4 mesiacov a predchádzajúcim procesným pochybeniam a porušeniam zákona

v predchádzajúcom konaní. Predchádzajúce pochybenia a porušenia správneho poriadku

možno preukázať ako spisom, tak aj upovedomením Krajského pozemkového úradu o

vybavení sťažnosti zo dňa 14. 04. 2008 a zároveň oznámením Odboru kontroly Ministerstva

Pôdohospodárstva SR o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 30. 04. 2009, v ktorých sú

konštatované už predošlé prieťahy v konaní.“.

Ďalej sťažovatelia poukázali i na to, že „Dňa 26. 03. 1997 bola Okresným úradom

B. schválená dohoda o vydaní nehnuteľnosti, ktorú uzavreli oprávnené osoby – sťažovatelia

dňa 24. 02. 1997 a Poľnohospodárske podielnícke družstvo R., podľa ktorej boli

oprávneným vydané nehnuteľnosti v kat. území Rača. Dňa 17. 06. 2003 bola Okresným

úradom B. schválená dohoda o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 15. 01. 1997 a zároveň dodatok

k dohode, ktoré uzavreli oprávnené osoby – sťažovatelia a Poľnohospodárske podielnické

družstvo R., podľa ktorej boli oprávneným vydané nehnuteľnosti v kat. území R.

Obe rozhodnutia boli vydané kompetentným orgánom, ktorý sa stotožnil s návrhom

podávateľov, ich uplatňovaný nárok považoval za dôvodný, preukázaný a skutkový stav za

dostatočne objasnený. Na základe toho rozhodnutia vydal a tie nadobudli právoplatnosť.

V ďalšom konaní OPÚ začal opakovane žiadať podklady na preukázanie oprávnenosti

nároku podávateľov a opätovne skúmať skutkový stav, ktorý bol už predtým v dostatočnej

miere zistený. Následne vydal rozhodnutie, v ktorom podávateľov označil za neoprávnených

reštituentov, čím sa dostal do priameho rozporu s tvrdeniami obsiahnutými v predošlých

rozhodnutiach. Podávatelia sa voči rozhodnutiu odvolali, súd odvolaniu vyhovel, no

nevyslovil právny názor, nakoľko OPÚ porušil zákonnú povinnosť predložiť vzťahujúci sa

spisový materiál.

V zmysle § 3 ods. 4 správneho poriadku – rozhodnutie správnych orgánov musí

vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní

o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Na základe uvedených skutočností a v zmysle § 3 ods. 4 správneho poriadku

pokladám konanie a postup OPÚ za nezákonný od uvedeného rozhodnutia zo dňa 17. 06.

2003, nakoľko žiadne z vyžiadaných dokladov neboli potrebné na vydanie predchádzajúcich

rozhodnutí a požadované informácie sa v spise už nachádzali.“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a stav právnej neistoty, v ktorom sa sťažovatelia

nachádzajú už niekoľko rokov, žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov, a to právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo porušené postupom Obvodného pozemkového úradu v B., v

konaní vedenom pod č. j.: 1135/92.

Ústavný súd prikazuje Obvodnému pozemkovému úradu v B., aby v konaní vedenom

pod č. j.: 1135/92 konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami správneho

poriadku.

Ústavný súd priznáva sťažovateľom: 1. Ing. R. Č., 2. B. K., Ing. J. Ch., primerané

finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- € (slovom desaťtisíc EUR), ktoré im je Obvodný

pozemkový úrad v B. povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľom: 1. Ing. R. Č., 2. B. K., Ing. J. Ch., náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 703,90 € (slovom sedemstotri EUR a deväťdesiat centov),

ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu

sťažovateľa JUDr. S. J. vedený v..., č. ú...“

Uplatňovanú výšku finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujú pocitmi

neistoty spôsobenými dlhodobou neschopnosťou príslušných orgánov súvisle pokračovať

v konaní a riadne a včas rozhodnúť. Konaním obvodného pozemkového úradu v predmetnej

veci, ktoré trpí podľa názoru sťažovateľov pomalosťou a neefektívnosťou, sú ukrátení na

svojich právach, z čoho vyplývajú pocity nemohúcnosti a bezradnosti pri dovolávaní sa ich

občianskych práv.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa čl. 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa však sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych

veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa (ďalej len „OSP“) v občianskom

súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy

a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú

o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej

samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so

všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov

štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľov je daná právomoc

všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,

ktorým je označený porušovateľ. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť

konaním pred ústavným súdom.

Sťažovatelia síce v sťažnosti tvrdia, že využili všetky prostriedky nápravy, ale z jej

obsahu vyplýva, že nepodali žalobu podľa .

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto

každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému

súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu ().

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľmi

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že vo veci sťažovateľov nie je

daná jeho právomoc, a preto sťažnosť podľa odmietol

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010