Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 238/2010
PDF · 183.21 KB
No categories available
IV. ÚS 238/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. Č., N., B. K., T., a Ing. J. Ch., T., zastúpených
advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného pozemkového úradu v B. v
konaní vedenom pod sp. zn. 1135/92, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. R. Č., B. K. a Ing. J. Ch. o d m i e t a pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2010
doručená sťažnosť Ing. R. Č., N., B. K., T., a Ing. J. Ch., T. (ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namietajú porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Obvodného pozemkového úradu v B. (ďalej len „obvodný
pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1135/92.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú právnymi nástupcami nebohej J. K., ktorá 7.
decembra 1992 podala návrh, ktorým si uplatnila nárok v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. o
úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov. Prechod práv a povinností na sťažovateľov bol po smrti
navrhovateľky 22. septembra 1993 oznámený listom obvodnému pozemkovému úradu.
Sťažovatelia uviedli, že «Dňa 26. 03. 1997 bola Okresným úradom Bratislava III schválená
dohoda o vydaní nehnuteľnosti, ktorú uzavreli oprávnené osoby – sťažovatelia dňa 24. 02.
1997 a Poľnohospodárske podielnícke družstvo R., podľa ktorej boli oprávneným vydané
nehnuteľnosti v kat. území R.
Dňa 18. 04. 2001 bola Okresným úradom Bratislava III schválené dohoda o vydaní
nehnuteľnosti zo dňa 15. 01. 1997, ktorú uzavreli oprávnené osoby – sťažovatelia
a Poľnohospodárske podielnícke družstvo R., podľa ktorej boli oprávneným vydané
nehnuteľnosti v kat. území R.
Ďalším rozhodnutím, ktoré potvrdzuje nárok sťažovateľov je rozhodnutie Krajského
úradu v B. zo dňa 24. 04. 2003, ktorým Krajský úrad vyhovel odvolaniu sťažovateľov a
zrušil rozhodnutie Okresného úradu B., zo dňa 20. 12. 2001 čím nepovolil obnovu konania.
Dňa 17. 06. 2003 bola Okresným úradom B. schválená dohoda o vydaní
nehnuteľnosti zo dňa 15. 01. 1997 a zároveň dodatok k dohode, ktoré uzavreli oprávnené
osoby – sťažovatelia a Poľnohospodárske podielnické družstvo R., podľa ktorej boli
oprávneným vydané nehnuteľnosti v kat. území R.
Dňa 15. 11. 2004 si sťažovatelia uplatnili právo na vrátenie vlastníctva k pozemkom
podľa zák. č. 503/2003 Z. z. OPÚ vyzval na doplnenie podania listom zo dňa 08. 02. 2005.
Dňa 26. 05. 2005 sťažovatelia doplnili vyžiadané podklady.
Nakoľko vo veci nedošlo v priebehu rokov 2006 až 2007 k žiadnemu posunu, dňa
07. 01. 2008 adresoval sťažovateľ Ing. R. Č. Ministerstvu pôdohospodárstva SR sťažnosť na
Obvodný pozemkový úrad v B. – reštitučné konanie 97/00081-TN, 4456/2004-IHO, nakoľko
už v tom čase bol orgán nečinný a nerozhodol vo veci náhrad za pozemky ktoré nemožno
vydať.
Podanie bolo dňa 18. 01. 2008 postúpené Krajskému pozemkovému úradu ako
kompetentnému orgánu.
Dňa 10. 04. 2008 bolo za účelom prejednania sťažnosti vykonané ústne pojednávanie
na ktorom bola OPÚ uložená Krajským pozemkovým úradom povinnosť vo veci rozhodnúť
(„k bodu 4“ na str. 2). Sťažovateľ v zmysle záverov prijatých na pojednávaní doručil na
OPÚ list, v ktorom vyhovel požiadavkám OPÚ.
Dňa 14. 04. 2008 Krajský pozemkový úrad v Bratislave zaslal sťažovateľovi Ing. R.
Č. list, v ktorom ho informuje o prešetrení sťažnosti a zároveň a o zisteniach, na základe
ktorých konštatuje, že sťažnosť bola opodstatnená a v konaní došlo zo strany
prvostupňového orgánu k porušeniu zákonom daných lehôt.
Dňa 23. 03. 2009 došlo k opätovnému prerušeniu konania z dôvodu žiadosti OPÚ na
doloženie ďalších dokladov. Sťažovateľ Ing. R. Č. doplnil listom dňa 06. 04. 2009 doklady
vyžiadané OPÚ.
Dňa 06. 04. 2009 sťažovateľ zaslal Ministerstvu pôdohospodárstva SR sťažnosť na
OPÚ vo veci konania 1431/267/09-Hav.
Dňa 30. 04. 2009 odbor kontroly, oddelenie vnútornej kontroly Ministerstva
pôdohospodárstva SR oznámil výsledok prešetrenia sťažnosti zo dňa 06. 04. 2009, kde
konštatoval sťažnosť za dôvodnú a poukázal na zistené prieťahy v konaní a porušenie § 49
zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
Dňa 07. 05. 2009 OPÚ konanie opäť prerušil z dôvodu žiadosti o doloženie
dokladov.
Dňa 30. 05. 2009 podal sťažovateľ Ing. Č. na Krajský pozemkový úrad v B. sťažnosť
na nezákonný postup OPÚ v B.
Dňa 30. 06. 2009 sa za účelom prejednania sťažnosti konalo ústne pojednávanie na
Krajskom pozemkovom úrade v B., kde bolo v bode 4 oznámené, že OPÚ vydá rozhodnutie
v lehote do 10. 08. 2009.
Dňa 10. 08. 2009 vydal OPÚ rozhodnutie, ktorým nenavrátil vlastnícke právo
k pozemkom a nepriznal právo na náhradu.
Dňa 25. 09. 2009 podal podávateľ na Krajský súd v B. odvolanie proti rozhodnutiu
obvodného pozemkového úradu sp. zn.: 4077/09/267/09, č. j.: 1135/92/PÚ, zo dňa 10. 08.
2009.
Krajský súd v B. ako miestne a vecne príslušný rozhodol o odvolaní rozsudkom zo
dňa 03. 11. 2009, č. k. 3 Sp 167/2009-51, ktorým napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
Obvodnému pozemkovému úradu v B. na ďalšie konanie. Dôvodom pre takéto rozhodnutie
bola nečinnosť OPÚ, ktorý napriek výzve súdu a zákonom uloženej povinnosti nepredložil
vzťahujúci sa spisový materiál.
Sťažovateľ žiadal následne OPÚ listom zo dňa 01. 12. 2009 o informáciu, či bolo
rozhodnutie Krajského súdu doručené a o informáciu o stave konania. OPÚ uvedenú
žiadosť opomenul a preto podávateľ následne listom zo dňa 14. 01. 2010 žiadal o konanie
vo veci. OPÚ opomenul aj túto žiadosť.
Vzhľadom na uvedené správanie OPÚ porušujúce povinnosť uloženú § 49 zákona
č. 71/1967 Zb. sťažovateľ v zmysle § 50 zákona č. 71/1967 Zb. žiadal dňa 11. 02. 2010
Krajský pozemkový úrad aby odňal právomoc OPÚ vo veci konať a následne aby vo veci
rozhodol.
Skôr ako Krajský pozemkový úrad v B. rozhodol o žiadosti sťažovateľa v zmysle § 50
správneho poriadku, OPÚ dňa 04. 03. 2010 vyzval sťažovateľa na doloženie dokladov a
konanie č. j. 1135/92 prerušil. Následne dňa 11. 03. 2010 Krajský pozemkový úrad v B.
oznámil podávateľovi, že dňa 18. 02. 2010 požiadal OPÚ o stanovisko a ten odpovedal 04.
03. 2010 na základe čoho sa Krajský pozemkový úrad stotožnil s postupom OPÚ. Na tomto
mieste poukazujem na fakt, že OPÚ začal konať až v dôsledku žiadosti KPÚ B. dňa 18. 02.
2010, pričom svojím konaním preukázateľne porušil § 49 správneho poriadku, ktorý mu
ukladá povinnosť konať a rozhodnúť v lehote 30 dní. Rozsudok ktorým bola vec vrátená na
ďalšie konanie bol vynesený dňa 03. 11. 2009 a lehota na konanie začala OPÚ plynúť dňom
doručenia uvedeného rozhodnutia.
Vzhľadom na výzvu OPÚ na doloženie dokladov v lehote do 30. 03. 2010 si
podávateľ splnil svoju povinnosť a doložil doklady dňa 24. 03. 2010 spolu s podnetom na
pokračovanie v konaní. Doručenie preukázané doručenkou zo dňa 26. 03. 2010.».
Podľa sťažovateľov „... doložením vyžiadaných dokladov niekoľkokrát odpadla
akákoľvek zákonná alebo faktická prekážka na to, aby správny orgán konal, príp. rozhodol.
Preto mám ďalej za to, že OPÚ svojím konaním, resp. nečinnosťou opakovane porušil § 49
zákona č. 71/1967 Zb., ktorým mu je ukladaná povinnosť rozhodnúť vo veci do 30 dní od
začatia konania. Posledne mu takáto lehota uplynula dňom 26. 04. 2010, pričom sťažovateľ
nebol do dnešného dňa upovedomený o predĺžení lehoty.
V zmysle uvedeného OPÚ, ako orgán verejnej správy, nekoná bez vážneho dôvodu
spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný.
Nečinnosť sa prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov a zároveň v opakovaných
zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov) pri postupe OPÚ. Na tomto mieste
zdôrazňujem, že OPÚ porušuje zákonom uložené povinnosti a spôsobuje prieťahy v konaní
opakovane a to najmä tým, že:
- nekonal od 26. 05. 2005 do 20. 04. 2008
- nekonal po dobu 11. mesiacov v čase od 22. 04. 2008 do 23. 03. 2009
- neposkytol súčinnosť súdu už v mesiaci október 2009 kedy nepredložil spisový
materiál na účely odvolania
- nekonal po dobu 4 mesiacov, t. j. od 03. 11. 2009 do 04. 03. 2010
- nekoná ani v súčasnosti od 26. 03. 2010.“.
Za „neprijateľný“ považujú sťažovatelia navyše stav, keď sa „Krajský pozemkový
úrad ako nadriadený správny orgán v plnom rozsahu stotožnil s postupom Obvodného
pozemkového úradu v B. a prehlásil ho za zákonný napriek preukázateľnej nečinnosti po
dobu 4 mesiacov a predchádzajúcim procesným pochybeniam a porušeniam zákona
v predchádzajúcom konaní. Predchádzajúce pochybenia a porušenia správneho poriadku
možno preukázať ako spisom, tak aj upovedomením Krajského pozemkového úradu o
vybavení sťažnosti zo dňa 14. 04. 2008 a zároveň oznámením Odboru kontroly Ministerstva
Pôdohospodárstva SR o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 30. 04. 2009, v ktorých sú
konštatované už predošlé prieťahy v konaní.“.
Ďalej sťažovatelia poukázali i na to, že „Dňa 26. 03. 1997 bola Okresným úradom
B. schválená dohoda o vydaní nehnuteľnosti, ktorú uzavreli oprávnené osoby – sťažovatelia
dňa 24. 02. 1997 a Poľnohospodárske podielnícke družstvo R., podľa ktorej boli
oprávneným vydané nehnuteľnosti v kat. území Rača. Dňa 17. 06. 2003 bola Okresným
úradom B. schválená dohoda o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 15. 01. 1997 a zároveň dodatok
k dohode, ktoré uzavreli oprávnené osoby – sťažovatelia a Poľnohospodárske podielnické
družstvo R., podľa ktorej boli oprávneným vydané nehnuteľnosti v kat. území R.
Obe rozhodnutia boli vydané kompetentným orgánom, ktorý sa stotožnil s návrhom
podávateľov, ich uplatňovaný nárok považoval za dôvodný, preukázaný a skutkový stav za
dostatočne objasnený. Na základe toho rozhodnutia vydal a tie nadobudli právoplatnosť.
V ďalšom konaní OPÚ začal opakovane žiadať podklady na preukázanie oprávnenosti
nároku podávateľov a opätovne skúmať skutkový stav, ktorý bol už predtým v dostatočnej
miere zistený. Následne vydal rozhodnutie, v ktorom podávateľov označil za neoprávnených
reštituentov, čím sa dostal do priameho rozporu s tvrdeniami obsiahnutými v predošlých
rozhodnutiach. Podávatelia sa voči rozhodnutiu odvolali, súd odvolaniu vyhovel, no
nevyslovil právny názor, nakoľko OPÚ porušil zákonnú povinnosť predložiť vzťahujúci sa
spisový materiál.
V zmysle § 3 ods. 4 správneho poriadku – rozhodnutie správnych orgánov musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní
o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Na základe uvedených skutočností a v zmysle § 3 ods. 4 správneho poriadku
pokladám konanie a postup OPÚ za nezákonný od uvedeného rozhodnutia zo dňa 17. 06.
2003, nakoľko žiadne z vyžiadaných dokladov neboli potrebné na vydanie predchádzajúcich
rozhodnutí a požadované informácie sa v spise už nachádzali.“.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a stav právnej neistoty, v ktorom sa sťažovatelia
nachádzajú už niekoľko rokov, žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo sťažovateľov, a to právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd bolo porušené postupom Obvodného pozemkového úradu v B., v
konaní vedenom pod č. j.: 1135/92.
Ústavný súd prikazuje Obvodnému pozemkovému úradu v B., aby v konaní vedenom
pod č. j.: 1135/92 konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami správneho
poriadku.
Ústavný súd priznáva sťažovateľom: 1. Ing. R. Č., 2. B. K., Ing. J. Ch., primerané
finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- € (slovom desaťtisíc EUR), ktoré im je Obvodný
pozemkový úrad v B. povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Ústavný súd priznáva sťažovateľom: 1. Ing. R. Č., 2. B. K., Ing. J. Ch., náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 703,90 € (slovom sedemstotri EUR a deväťdesiat centov),
ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu
sťažovateľa JUDr. S. J. vedený v..., č. ú...“
Uplatňovanú výšku finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujú pocitmi
neistoty spôsobenými dlhodobou neschopnosťou príslušných orgánov súvisle pokračovať
v konaní a riadne a včas rozhodnúť. Konaním obvodného pozemkového úradu v predmetnej
veci, ktoré trpí podľa názoru sťažovateľov pomalosťou a neefektívnosťou, sú ukrátení na
svojich právach, z čoho vyplývajú pocity nemohúcnosti a bezradnosti pri dovolávaní sa ich
občianskych práv.
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa čl. 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde však sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych
veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť
rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v občianskom
súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú
o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej
samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so
všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť
orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ
nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľov je daná právomoc
všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,
ktorým je označený porušovateľ. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť
konaním pred ústavným súdom.
Sťažovatelia síce v sťažnosti tvrdia, že využili všetky prostriedky nápravy, ale z jej
obsahu vyplýva, že nepodali žalobu podľa § 250t OSP.
Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú
fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto
každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému
súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza
právomoci ústavného súdu (I. ÚS 189/07).
Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľmi
ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že vo veci sťažovateľov nie je
daná jeho právomoc, a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2010