Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 5/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ;

, a ,

zastúpených advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Kutlíkova 17, Bratislava, ktorou

namietali porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky, základného práva podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného úradu Bratislava, pozemkového a lesného odboru v konaní

vedenom pod sp. zn. 1135/92, a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a

o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

23. septembra 2016 doručená sťažnosť ,

a (ďalej len ,,sťažovatelia), v ktorej namietali porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej

len ,,ústava“), základného práva podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len ,,listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného úradu Bratislava,

pozemkového a lesného odboru (ďalej len ,,okresný úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn.

1135/92.

2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplynulo, že sťažovatelia sú

v postavení účastníkov konania vedeného okresným úradom, v ktorom sa rozhoduje

o vydaní nehnuteľností, kde právo na ich vydanie uplatnila v zmysle

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení

neskorších predpisov . Sťažovatelia v predmetnom konaní vystupujú

ako právni nástupcovia žiadateľky, ktorá zomrela 20. júla 1993, pričom rozhodné okolnosti

tohto konania sú vymedzené týmito skutočnosťami:

- predmetný nárok si uplatnila ich právna predchodkyňa ešte 17. decembra 1992,

- po jej smrti do jej práv vstúpili sťažovatelia ako jej právni nástupcovia

( ako jediná dedička, a

ako osoby, na ktoré boli postúpené podiely reštitučných nárokov),

- vo veci bolo rozhodnuté čiastočne rozhodnutiami, ktorými bola časť pozemkov

vydaná,

- príslušný správny orgán následne vo veci vydal tri rozhodnutia, ktorými rozhodol

v neprospech (10. augusta 2009, 17. augusta 2010 a 14. marca 2014),

ktoré však boli následne zrušené rozsudkami Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. (ďalej len ,,krajský súd“

a ,,rozsudky krajského súdu“),

- zrušujúce rozsudky krajského súdu boli vydané z dôvodu nepredloženia

administratívnych spisov, nedostatočného zistenia skutkového stavu, nepreskúmateľnosti,

nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov. Krajský súd vždy po zrušení rozhodnutia

správneho orgánu následne tomuto vrátil vec na ďalšie konanie,

- v poradí štvrtým rozhodnutím z 26. júla 2016 okresný úrad rozhodol v neprospech

všetkých troch sťažovateľov, keď im nepriznal vlastnícke právo a ani právo na náhradu

za nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti označeného rozhodnutia,

- sťažovatelia následne podali proti tomuto rozhodnutiu 25. augusta 2016 odvolanie,

a to na samotnom okresnom úrade, a z dôvodu opatrnosti (vzhľadom na možnú rozdielnu

interpretáciu prechodných ustanovení ) aj na krajskom súde,

- o podaných odvolaniach ku dňu podaniu sťažnosti ústavnému súdu (23. septembra

2016) ešte rozhodnuté nebolo.

3. Sťažovatelia na odôvodnenie sťažnosti bližšie uvádzajú:

,,Okresný úrad síce konal, ale nedržal sa dôsledne, resp. vôbec pokynov krajského

súdu a tým spôsobil, že vo veci samej sa muselo niekoľkokrát opakovane rozhodovať,

konanie sa natiahlo na viac ako 23 rokov a do dnešného dňa nebolo ukončené...

O neefektívnosti postupu správneho orgánu svedčí nerešpektovanie právnych názorov

a rozhodnutí nadriadeného orgánu – krajského súdu...

Keďže sťažovatelia sú presvedčení, že postupom správneho orgánu došlo k porušeniu

základného práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov, je nevyhnutné, aby sa ústavný

súd zaoberal aj otázkou, či z tohto porušenia nevyplynul aj zásah do práva vlastniť

a pokojne užívať majetok. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že sťažovateľom bola

odopretá možnosť pokojne užívať ich majetok a bolo porušené ich vlastnícke právo...

Vyššie uvedeným postupom došlo taktiež k porušeniu práva na účinný opravný

prostriedok v zmysle čl. 13 dohovoru...

Keďže krajský súd nemá zákonnú právomoc zmeniť rozhodnutie okresného úradu,

a ani prípadné uloženie pokuty správnemu orgánu tento nemotivuje k tomu, aby rešpektoval

právny názor súdu, sú sťažovatelia názoru, že právny poriadok im neumožňuje použiť

žiadny prostriedok nápravy, ktoré by bolo možné označiť za účinný...“

4. V petite sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol, že nimi

označené práva postupom okresného úradu porušené boli, a aby prikázal okresnému úradu

ďalej konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne žiadali priznať primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 23 000 € a náhradu trov konania v sume 363,79 €.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Obdobné právo zaručuje

čl. 11 ods. 1 listiny.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že ide v poradí o druhú sťažnosť

sťažovateľov, ktorou sa domáhajú ústavno-súdnej ochrany pred namietaným porušením ich

označených práv postupom okresného úradu v predmetnom konaní. Prvá sťažnosť

sťažovateľov, ktorou namietali porušenie svojich práv podľa a

ods. 1 dohovoru v tomto konaní (v tom čase pred Obvodným pozemkovým úradom

v Bratislave), bola odmietnutá uznesením ústavného súdu sp. zn.

zo 17. júna 2010 pre nedostatok právomoci ústavného súdu. Vo vzťahu k sťažovateľmi

namietanej dĺžke konania pred správnym orgánom a nimi tvrdeným prieťahom v konaní

ústavný súd v tomto uznesení uviedol:

,,Podľa (ďalej len „OSP“) fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho

dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní

nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci

konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých

použitie umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľov je daná právomoc

všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,

ktorým je označený porušovateľ. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť

konaním pred ústavným súdom.

Sťažovatelia síce v sťažnosti tvrdia, že využili všetky prostriedky nápravy, ale z jej

obsahu vyplýva, že nepodali žalobu podľa .

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto

každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému

súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu ().

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľmi

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že vo veci sťažovateľov nie je

daná jeho právomoc, a preto sťažnosť podľa odmietol

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.“

8. Tieto závery ústavného súdu sú v rovnakej podobe aplikovateľné aj v konaní

o tejto sťažnosti, a to pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. v primeranej lehote

podľa dohovoru. Ako to z citovaného vyplýva, právomoc

ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne,

teda iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú iné súdy, t. j. všeobecné

súdy. Ústavný súd sa štandardne, a to pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti, zaoberá

otázkou, či neexistuje iný súd, ktorý je oprávnený poskytnúť ochranu namietanému

porušeniu práv sťažovateľov.

9. Tak podľa (účinného do 30. júna 2016) a rovnako podľa a nasl.

(účinného od 1. júla 2016) je totiž daná právomoc

všeobecných súdov poskytnúť ochranu v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej

správy, ktorou sa sťažovatelia mohli domáhať ochrany pred tvrdenými prieťahmi v konaní

okresného úradu. Ani z aktuálnej sťažnosti pritom nevyplýva, že by tak boli učinili.

V tejto časti sťažnosti teda ústavný súd rovnako ako v uznesení sp. zn.

zo 17. júna 2010 konštatuje, že nemá právomoc poskytnúť ochranu sťažovateľom,

a sťažnosť preto musela byť odmietnutá.

10. Rovnaké závery o nedostatku právomoci ústavného súdu sa však vzťahujú aj

na namietaný zásah do práva vlastniť majetok ( a listiny)

a práva na účinný prostriedok nápravy (čl. 13 ods. 1 dohovoru). Sťažovatelia namietajú

porušenie týchto práv postupom okresného úradu v predmetnom konaní ako celku. Z príloh

pripojených k sťažnosti je zrejmé, že konanie pred okresným úradom bolo ,,zavŕšené“

rozhodnutím okresného úradu z 26. júla 2016, ktorým bolo rozhodnuté o uplatnenom práve

sťažovateľov ako právnych nástupcov pôvodnej žiadateľky. Zo samotnej sťažnosti, ako aj

z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovatelia pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

podali proti rozhodnutiu okresného úradu z 26. júla 2016 odvolanie, a to na okresnom

úrade, a z dôvodu opatrnosti aj na krajskom súde. Sťažovatelia sami uvádzajú, že o ich

odvolaniach (podaných 25., resp. 26. augusta 2016) zatiaľ rozhodnuté nebolo.

11. Ústavný súd opakovane a stabilne vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že predstavuje

ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v (,

). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie

zásahov ústavného súdu do právomoci iných orgánov verejnej moci (najmä súdov).

12. Pokiaľ sa sťažovatelia za nimi definovanej situácie domáhajú ochrany svojho

práva vlastniť majetok a práva na účinný prostriedok nápravy na ústavnom súde, a to skôr,

ako ochranu týmto právam mohli reálne poskytnúť príslušné orgány v konaní o ich

odvolaní, prípadne neskôr správne súdy, v konaní nimi iniciovanom (§ 177 a nasl.

), ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je podaná predčasne.

Existencia právomoci odvolacieho orgánu verejnej správy a správneho súdu poskytnúť

ochranu sťažovateľom pred tvrdeným zásahom do ich označených práv vylučuje právomoc

ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov aj v tejto časti

podľa odmietol pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie a rozhodnutie.

13. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný

súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov (príkaz okresnému úradu konať

bez zbytočných prieťahov, primerané finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania), ktoré

sú viazané na to, aby bolo sťažnosti vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2017