Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 248/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť R. P..., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci

namietaného porušenia jeho bližšie neoznačených práv rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. Ntc 4/06 z 3. apríla 2006, a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. P. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2010

doručené podanie R. P. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť pre porušenie

zákona“. Vychádzajúc z obsahu tohto podania dospel ústavný súd k záveru, že úmyslom

sťažovateľa bolo podať sťažnosť podľa (ďalej

len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených práv rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. Ntc 4/06 z 3. apríla 2006

(ďalej aj „namietaný rozsudok“).

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh ďalej vyplýva, že namietaným

rozsudkom bolo podľa a s prihliadnutím na

písm. b) rozhodnuté, že právoplatný rozsudok Mestského súdu v Brne

sp. zn. z 21. mája 2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Brne sp. zn.

zo 4. septembra 2002 v rozsahu, v ktorom sa týka trestu odňatia slobody

v trvaní 12 rokov uloženého sťažovateľovi (pre trestné činy lúpeže podľa § 234 ods. 1

Českej republiky), sa uznáva na území Slovenskej republiky. Ministerka

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka spravodlivosti“) podala

16. októbra 2009 proti označenému rozsudku krajského súdu dovolanie podľa § 371 ods. 1

písm. h) a i) s odôvodnením, že obvinenému bol uložený trest „mimo

zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo mu bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon

za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, ako aj, že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo nesprávnom použití hmotnoprávneho

ustanovenia“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o dovolaní ministerky

spravodlivosti rozhodol uznesením sp. zn. z 24. februára 2010 (ďalej

aj „uznesenie najvyššieho súdu“) tak, že ho podľa per analogiam

a odmietol. Podľa uznesenia najvyššieho súdu bola

dôvodom odmietnutia dovolania podaného ministerkou spravodlivosti skutočnosť, že aj keď

napadnutý rozsudok krajského súdu obsahoval „správne aj zákonné poučenie o možnosti

podania opravného prostriedku a bol v zmysle riadne doručený

obžalovanému, prokurátorovi a ministerstvu spravodlivosti... ani jedna zo strán, teda ani

minister spravodlivosti, možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti tomuto

rozsudku krajského súdu nevyužili. Vzhľadom na skutočnosť, že minister spravodlivosti,

v danom prípade ako strana v konaní, nevyužil svoju zákonnú možnosť na podanie

odvolania, nie je oprávnený podať v tej istej veci ani dovolanie.“.

Aj napriek tomu, že odôvodnenie sťažnosti je v prevažnej miere založené

na námietkach týkajúcich sa postupu najvyššieho súdu v súvislosti s rozhodovaním

o dovolaní ministerky spravodlivosti proti rozsudku krajského súdu sp. zn. Ntc 4/06

z 3. apríla 2006, sťažnosť nesmeruje proti uzneseniu najvyššieho súdu, ktorým bolo toto

dovolanie odmietnuté, ale sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd:

„1.) podľa vyslovil, že právoplatným rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. Ntc 4/06 z 3. apríla 2006 bol porušený zákon v ustanovení § 517

ods. 1, 2 v neprospech obvineného R. P., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody...

2.) podľa zrušil napadnutý rozsudok aj ďalšie rozhodnutia naň

obsahovo nadväzujúce a to rozsudky OS v Sp. N. Vsi pod sp. zn. a ,

pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

3.) podľa vrátil vec Krajskému súdu v Košiciach, aby vec

v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

4.) vyslovil, že Dovolanie Ministerky spravodlivosti SR vo veci odsúdeného R. P. pod

č. 2767/07-61/D/131 Najvyššiemu súdu SR bolo zákonné, odôvodnené a vecne správne.

5.) prikázal, aby Krajský súd v Košiciach postupoval v súlade s § 39 ods. 1

Tr. zákona (z. č. ), taktiež podľa Tr. zák. (z. č. ) platný

do 1. 1. 2006.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Vzhľadom na citované ustanovenia ústavný súd predtým,

ako prikročí k samotnému vecnému posúdeniu sťažnosti, je povinný zaoberať sa tým, či

sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti, ako aj to, či sú dané podmienky

na jej prerokovanie ustanovené . V predmetnej veci ústavný súd

k takémuto záveru nedospel.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu

subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv [( ) napr. m. m.

, ].

V nadväznosti na to ústavný súd ďalej uvádza, že sťažnosť bolo potrebné odmietnuť

z dôvodu, že bola podaná oneskorene. V súvislosti s tým pripomína, že jednou

zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote

ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná a začína

plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. ,

, ).

Keďže sťažnosť smeruje proti rozsudku krajského súdu sp. zn. Ntc 4/06 z 3. apríla

2006 a ústavný súd na krajskom súde zistil, že uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť

4. novembra 2006, pričom sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 21. mája 2010,

je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že bola podaná v značnom časovom odstupe

po uplynutí ustanovenej dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti napadnutého rozsudku

krajského súdu, teda oneskorene. Ústavný súd ju preto pri predbežnom prerokovaní podľa

odmietol z tohto dôvodu.

Ústavný súd bez toho, aby sa tým osobitne zaoberal, už len poznamenáva, že

počítanie ustanovenej dvojmesačnej lehoty od doručenia uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 24. februára 2010 neprichádzalo v okolnostiach daného prípadu do úvahy,

pretože toto rozhodnutie sťažovateľ svojou sťažnosťou nenapáda.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol pri jej predbežnom

prerokovaní podľa ako podanú oneskorene.

Oneskorené podanie sťažnosti nemožno odstrániť. Preto bolo už bez právneho

významu vyzývať sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho sťažnosti (najmä

neoznačenie základných práv, porušenie ktorých namieta), lebo ani ich prípadné odstránenie

by na výsledok konania nemalo žiaden vplyv. Z toho istého dôvodu už taktiež neprichádzalo

do úvahy zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

Nad rámec odôvodnenia ústavný súd dodáva, že sťažnosť bolo možné odmietnuť

aj pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie. Sťažovateľ sa totiž mohol

domáhať ochrany svojich práv vo vzťahu k namietanému rozsudku využitím riadneho

opravného prostriedku (odvolania podľa ) v odvolacom

konaní pred najvyšším súdom. Zo sťažnosti, ako aj z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 24. februára 2010 vyplýva, že v okolnostiach daného prípadu sťažovateľ

možnosť podania riadneho opravného prostriedku nevyužil (odvolanie nepodal), a taktiež

ho nepodala ani jedna zo strán konania (prokurátor a minister spravodlivosti), ktorým bol

rozsudok krajského súdu sp. zn. Ntc 4/06 z 3. apríla 2006 riadne doručený.

Ak sťažovateľ nevyčerpal predtým, ako podal sťažnosť ústavnému súdu, všetky

opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, nesplnil tým ani

podmienku ustanovenú v .

Právomoc všeobecného súdu poskytnúť sťažovateľovi ochranu pred zásahom do jeho

základných práv a slobôd v danej veci vylučuje právomoc ústavného súdu na meritórne

prerokovanie sťažnosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010