Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 437/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť R. P., H., t. č. vo výkone trestu R., zastúpeného JUDr. H. K.,

Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia a

Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. Ntc 4/06 z 3. apríla

2006 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. P. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. augusta 2010 doručená sťažnosť R. P., H., t. č. vo výkone trestu R. (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. H. K., Advokátska kancelária, K., ktorou namieta

porušenie a (ďalej len „“) rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. Ntc 4/06 z 3. apríla 2006.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bol právoplatným

rozsudkom Mestského súdu Brno v Českej republike (ďalej len „rozsudok ČR“)

sp. zn. z 21. mája 2005 uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12

rokov. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. Ntc 4/06 z 3. apríla 2006 bol rozsudok ČR

v zmysle ustanovení a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) s prihliadnutím na ustanovenie

ods. 2 písm. b) uznaný na území Slovenskej republiky, pričom bolo

zároveň v zmysle vyslovené, že vo výkone trestu

uloženého rozsudkom ČR sa bude pokračovať bez jeho premeny. Uznesením Okresného

súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 22. februára 2007

bola sťažovateľovi do výmery trestu uloženého uznaným rozsudkom ČR započítaná

v zmysle ustanovenia väzba v cudzine v trvaní od mája

2000 do 22. augusta 2001 a trest odňatia slobody už vykonaný v cudzine od 21. septembra

2003 do odovzdania sťažovateľa na výkon trestu odňatia slobody na územie Slovenskej

republiky, teda do 19. januára 2007.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že už v predchádzajúcom období mu bol rozsudkom

okresného súdu sp. zn. z 13. februára 1997 uložený trest odňatia slobody

vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov a do tohto trestu mu bola započítaná doba väzby v trvaní

od 13. februára 1995 do 13. februára 1997, pričom výkon zvyšku trestu nastúpil

1. mája 2010. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 10. marca 1998 mu bol

uložený ďalší trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 4 mesiace s predpokladaným

nástupom výkonu trestu k 1. januáru 2019.

Sťažovateľ v sťažnosti argumentuje, že krajský súd pri rozhodovaní o uznaní

rozsudku ČR mal zohľadniť skutočnosť, že mu boli v Slovenskej republike uložené aj

spomínané tresty odňatia slobody podľa rozsudkov sp. zn. z 13. februára 1997

a sp. zn. z 10. marca 1998, ktoré ešte nevykonal, a na základe tejto skutočnosti

mal krajský súd v jeho prípade aplikovať ustanovenie ,

podľa ktorého „Cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že trest v ňom uložený slovenský súd

nahradí trestom, ktorý by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine

rozhodoval. Slovenský súd nesmie pritom uložiť trest prísnejší, ako bol trest uložený

v cudzom rozhodnutí, ani ho premeniť na iný druh trestu.“.

Sťažovateľ je toho názoru, že v okolnostiach jeho prípadu bolo použitie ustanovenia

nesprávne („ak dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobody

uloženého uznávaným cudzím rozhodnutím sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej

republiky, súd v rozhodnutí o uznaní súčasne rozhodne, že sa bude vo výkone trestu

uloženého cudzím rozhodnutím pokračovať bez jeho premeny podľa odseku 1. Tento postup

je vylúčený, ak súd uzná cudzie rozhodnutie len pre niektorý z viacerých trestných činov,

ktorých sa cudzie rozhodnutie týka.“).

Sťažovateľ poukazuje na to, že po sčítaní dĺžok ešte nevykonaných častí všetkých

uložených trestov by mal „dohromady vykonať (bez dvojročnej vykonanej väzby) trest

odňatia slobody v trvaní 27 rokov“.

V nadväznosti na to sťažovateľ uvádza, že „Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006 trest odňatia slobody sa ukladá najviac 15 rokov. Podľa § 517 ods. 1 Tr.

por. cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že trest v ňom uložený slovenský súd nahradí

trestom, ktorý by mohol uložiť ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval.

Slovenský súd nesmie pritom uložiť trest prísnejší ako bol trest uložený v cudzom

rozhodnutí ani ho premeniť na iný druh trestu. Na základe vyššie uvedených ustanovení

účinného do 1. januára 2006 a s poukazom, že mi ani v jednej z

posudzovaných trestných vecí nebol uložený výnimočný trest, alebo trest odňatia slobody

doživotie mal Krajský súd v Košiciach v trestnej veci vedenej pod sp. zn. Ntc 4/06 podľa §

517 ods.1 trest uložený v cudzom rozhodnutí nahradiť trestom, ktorý by bol

započítaný nevykonaného trestu odňatia slobody v trestných veciach vedených na

Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. a neprevýšil 15 rokov.

Použitie vyššie uvedených ustanovení starého účinného do 1. januára

2006 je výhodnejšie pre obvineného ako použitie obdobných ustanovení

účinného od 1.januára 2006, pretože podľa týchto ustanovení by mohol byť uložený

trest, ktorý by spolu s nevykonanými trestami v iných veciach neprevyšoval 25 rokov.“.

Opierajúc sa o uvedenú argumentáciu, sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu,

aby vo veci takto rozhodol:

„1./ Základné právo sťažovateľa, právo na súdnu a inú právnu ochranu, zaručené

, bolo v konaní vedenom na Krajskom súde Košice pod

č. k. Ntc 4/06, porušené.

2./ Ústavný súd ruší napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. Ntc

4/06 a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach, aby v potrebnom rozsahu znova

prerokoval a rozhodol.

3./ Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

5.000,- €, ktoré je Krajský súd Košice povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4./ Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa ustanovenia návrh nie je prípustný,

ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že z formálneho hľadiska sa

sťažnosť vyznačuje nedostatkom v podobe nesprávnej slovnej špecifikácie námietky

porušenia , kde sťažovateľ namietané porušenie a

nesprávne označil jednak v odôvodnení sťažnosti ako „základné právo na súdnu ochranu

v zmysle a ústavného “ , ako aj v petite sťažnosti

ako „Základné právo sťažovateľa, právo na súdnu a inú právnu ochranu, zaručené

“. Ústavný súd uvedený nedostatok sťažnosti preklenul bez

toho, aby sťažovateľa vyzýval na opravu a vychádzajúc z celého kontextu sťažnosti ustálil

v predmete konania námietku porušenia a .

Po preskúmaní obsahu sťažnosti ústavný súd zistil existenciu procesnej prekážky

podľa , pretože sťažovateľom formulovaná námietka

už bola predmetom rozhodnutia ústavného súdu, ktorý o nej rozhodol na základe

predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 21. mája 2010 (ďalej len

„sťažnosť z 21. mája 2010“), a to svojím uznesením sp. zn. zo 17. júna

2010, ktorým sťažnosť sťažovateľa odmietol ako podanú oneskorene. V sťažnosti

z 21. mája 2010 sťažovateľ námietku týkajúcu sa rozsudku krajského súdu sp. zn. Ntc 4/06

z 3. apríla 2006 síce nevymedzil bližšou špecifikáciou porušených základných práv alebo

slobôd, ale jej argumentácia spočívala rovnako v námietke nesprávnej aplikácie ustanovení

.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2

odmietol ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010