Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 305/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. K., B., t. č. vo výkone trestu L., vo veci namietaného

porušenia , a 5, , a

Slovenskej republiky, namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1

a , ako aj namietaného porušenia práv zaručených

v čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2010

doručená sťažnosť J. K., B., t. č. vo výkone trestu L. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 7 ods. 2 a 5, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 145

ods. 4 (ďalej len „“), namietaného porušenia základných

práv zaručených v a , ako aj namietaného porušenia práv

zaručených v čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 30. marca 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. koná najvyšší súd

o odvolaní sťažovateľa proti rozhodnutiu Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn. PK

z 28. apríla 2008. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že potom, ako mu bolo najvyšším súdom

doručené predvolanie na verejné zasadnutie v uvedenej odvolacej trestnej veci, ktoré sa

malo konať 29. až 31. marca 2010, podal proti všetkým členom odvolacieho senátu

najvyššieho súdu námietku zaujatosti, ktorých nezaujatosť spochybnil tým, že všetci títo

sudcovia podpísali petíciu s označením „PÄŤ VIET“, takže „potvrdili svojim podpisom, že

sa necítia tak aby mohli slobodne a nezávislo rozhodovať v pridelených veciach a pociťujú

pri svojom rozhodovaní strach a obavy“.

Na základe uvedeného sa sťažovateľ ním podanou námietkou zaujatosti domáhal,

aby „sudcovia NS SR, ktorí majú rozhodovať o mojom odvolaní voči rozsudku Špec. súdu zo

dňa 28. 4. 2008, č. k.: , boli z tohto konania vylúčení pre svoju zaujatosť, lebo

takýmto svojim vyhlásením (petícia päť viet) verejne vyjadrujú svoje sympatie a politickú

poslušnosť opozičným politickým stranám a politikom voči súčasnej vláde a jej výkonnej

moci“.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že na verejnom zasadnutí 29. marca 2010 „predseda

odvolacieho senátu NS SR vo veľmi skrátenej verzii oboznámil s obsahom vznesenej

námietky (neviem koho) a bez opory v zákone ju odmietol. ...

Písomné odôvodnenie tohto rozhodnutia NS SR mi doručené nebolo aj napriek mojej

urgencii a žiadosti o jeho doručenie.“.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Teda mojou námietkou zaujatosti som teda zásadne spochybnil nezávislosť

a nestrannosť sudcov, ktorí rozhodovali o mojom odvolaní voči rozsudku Špeciálneho súdu

a v danom prípade odvolací senát NS SR moju námietku odmietol a to bez opory v

zákone. ...

Každý sudca „musí“ byť nie len fakticky nezávislý a nestranný, ale musí sa ako taký

aj javiť v očiach strán (Ústava SR) a preto teda tu nesmú byť žiadne konkrétne skutočnosti

(petícia päť viet) práve, ktoré môžu a to celkom oprávnene, vzbudzovať pochybnosti

o nezávislosti a nestrannosti zákonného sudcu. ...

... nestrannosť (pro foro interno) v mysli sudcu a možno ju aj takto zadefinovať: „Je

to sudcovo každodenné víťazstvo nad svojimi predsudkami, nad svojimi sklonmi, nad

svojimi dezilúziami, nad svojimi sklonmi, nad svojimi sympatiami a antipatiami, nad

príťažlivosťou verejných osobných názorov a pod.“

... v tomto prípade ide o pravý opak vyššie zadefinovanej nestrannosti sudcu a to

práve v jeho mysli (pro foro interno) teda jednoznačne prejavil svoje sympatie a antipatie,

svoje osobné názory, svoje predsudky, svoje sklony a pod. a to všetko verejne opozičným

politikom a ich politickým stranám proti súčasnej vláde a jej výkonnej moci.

Všetkých sudcov, ktorí podpísali petíciu „Päť viet“ a v každom ďalšom prípadnom

konaní, v ktorom by som sa ocitol ako občan, tak budem vždy namietať ich zaujatosť, lebo

ja sa určite nestotožňujem ani s ich názorom, ani s ich postupom ako sudcov, ktorí majú

rozhodovať o mojom ďalšom živote a o mojej budúcnosti. Tu pociťujem obavy a strach z ich

rozhodovania predovšetkým ja sám. A naviac doplácam na rôzne politické šarvátky pri

získavaní politických bodov pre opozičné politické strany. ...

Ide o nezákonné rozhodnutie o odvolaní voči rozsudku špeciálneho súdu zo dňa

28. 4. 2008, č. k. PK , ktorý mimochodom ústavný súd vyhlásil za neústavný.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:

„... rozhodnutie o odvolaní na NS SR, zo dní 29. - 30. 3. 2010, č. k.: ,

voči rozsudku Špeciálneho súdu zrušil, lebo o odvolaní musí rozhodnúť iný senát NS SR a to

z dôvodu porušenia:

čl. 1 ods. 1, samostatne ako aj v spojení s čl. 141 ods. 1, s poukazom na čl. 7 ods. 2,

a ods. 5, v spojení s , a s , a s , SR.

Samostatne pre porušenie , SR.

Analogicky – pre porušenie čl. 6 ods. 1, samostatne ako aj v spojení s čl. 6 ods. 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Súčasne sa sťažovateľ domáhal, aby mu pre účely konania pred ústavným súdom bol

ustanovený právny zástupca.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľa je založená na jeho tvrdeniach, že v jeho trestnej veci

pred najvyšším súdom ako súdom odvolacím v konaní vedenom pod sp. zn.

konali a napokon aj rozhodli zaujatí sudcovia odvolacieho senátu najvyššieho súdu, ktorých

nezaujatosť sťažovateľ podľa neho dostatočne spochybnil ním vznesenou námietkou

zaujatosti, podľa ktorej možno mať dôvodné pochybnosti o nezaujatosti členov tohto

odvolacieho senátu z dôvodu ich aktívnej účasti na petičnej akcii s názvom „PÄŤ VIET“.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že aj napriek uvedenému nebolo jeho námietke zaujatosti

vyhovené a ani mu nebolo doručené rozhodnutie o tejto námietke, v dôsledku čoho malo

dôjsť predovšetkým k porušeniu jeho základného práva a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v a v a 2 dohovoru, jeho základného

práva na zákonného sudcu zaručeného v a napokon aj k porušeniu

ods. 1, a 5, , a .

1. K základnému právu a právu na spravodlivé súdne konanie

K porušeniu základného práva a práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie

malo dôjsť tým, že najvyšší súd nerozhodol o námietke zaujatosti uplatnenej sťažovateľom

proti členom senátu najvyššieho súdu konajúceho v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn.

a sťažovateľovi tiež nebolo doručené žiadne rozhodnutie o jej vybavení.

Podľa účinného od 1. januára 2006 v jeho znení

účinnom k 29. marcu 2010 [keď sa v predmetnej trestnej veci sťažovateľa konalo verejné

zasadnutie (ďalej len „ v rozhodnom znení“)] z vykonávania úkonov

trestného konania je vylúčený sudca..., u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre

jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi,

zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto

konaní.

Podľa v rozhodnom znení sudca... je vylúčený

z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor,

policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo

poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.

Podľa v rozhodnom znení z rozhodovania na súde

vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca..., ktorý sa zúčastnil na

rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten,

kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného

stupňa.

Podľa v rozhodnom znení o vylúčení z dôvodov

uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako

podľa odseku 2 (odsek 2 upravuje otázku zaujatosti zapisovateľa, pozn.) rozhoduje orgán,

ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý

rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.

Podľa v rozhodnom znení o námietke zaujatosti

strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke

rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je

dôvodom námietky len procesný postup súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke,

ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

Z citovaných ustanovení v rozhodnom znení explicitne

vyplývalo, že o námietke zaujatosti vznesenej niektorou zo strán proti sudcovi alebo členom

senátu rozhodoval senát, ktorého sa vec týkala, pričom konal iba o námietkach založených

na dôvodoch podľa v rozhodnom znení a o námietkach založených

na iných dôvodoch nebol senát zo zákona povinný konať, a teda ani rozhodnúť.

Pred rozhodnutím o sťažnosti sťažovateľa si ústavný súd vyžiadal zo súvisiaceho

súdneho spisu najvyššieho súdu vedeného pod sp. zn. podanie sťažovateľa

z 23. februára 2010, ktorým sťažovateľ uplatnil voči členom odvolacieho senátu

najvyššieho súdu námietku zaujatosti (najvyššiemu súdu bolo toto podanie doručené

26. februára 2010), zápisnicu z verejného zasadnutia najvyššieho súdu konaného 29. až

30. marca 2010 a rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 30. marca 2010.

Z podania sťažovateľa z 23. februára 2010 ústavný súd zistil, že sťažovateľ založil

svoju námietku proti členom odvolacieho senátu najvyššieho súdu konajúceho v jeho

trestnej veci výhradne na tom, že členovia toho senátu podpísaním petície s názvom „PÄŤ

VIET“, ktorou sa mali vyjadriť v tom zmysle, „že sa necítia tak aby mohli slobodne

a nezávislo rozhodovať v pridelených veciach a pociťujú pri svojom rozhodovaní strach

a obavy“, v podstate dali najavo, že sa necítia byť nezaujatými v žiadnej im pridelenej

trestnej veci, teda ani v trestnej veci sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd na verejnom zasadnutí senátu najvyššieho súdu

konajúceho vo veci vedenej pod sp. zn. konanom 29. marca 2010 v prítomnosti

sťažovateľa a jeho obhajcu (JUDr. J. K.) ešte pred ich vypočutím k veci „oboznámil znenie

ustanovenia v spojitosti s a oboznámil obžalovaných R. Š.

a J. K., že o nimi vznesenej námietke zaujatosti senát nebude rozhodovať, nakoľko sú

založené na iných dôvodoch, ako sú dôvody podľa “. Následne boli obhajca

sťažovateľa, ako aj samotný sťažovateľ vypočutí k prerokúvanej trestnej veci, avšak bez

akejkoľvek ich reakcie na spôsob posúdenia námietky sťažovateľa uplatnenej v jeho podaní

z 23. februára 2010, senátom najvyššieho súdu.

Z uvedeného vyplýva, že námietka sťažovateľa z hľadiska jej dôvodov nebola

námietkou podľa v rozhodnom znení, pretože bola založená na

iných dôvodoch ako na pomere sudcu k prerokúvanej trestnej veci sťažovateľa alebo

k osobe sťažovateľa, k jeho obhajcovi, k iným osobám, ktorých sa úkon priamo týkal alebo

pre pomer sudcu k inému orgánu činnému v tomto konaní, alebo z dôvodu, že by

ktorýkoľvek dotknutý sudca najvyššieho súdu bol v predmetnej trestnej veci činný ako

sudca nižších stupňov alebo ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca,

splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo

spoločný zástupca poškodených.

Podľa názoru ústavného súdu sa sťažovateľ uvedenou námietkou v podstate domáhal

extenzívnej interpretácie a aplikácie v rozhodnom znení na

svoju trestnú vec, ktorá ani podľa názoru ústavného súdu neprichádza v danom prípade do

úvahy (podobne napr. sp. zn. ). V okolnostiach prípadu sťažnosť

sťažovateľa možno navyše podľa názoru ústavného súdu považovať aj za účelovú, keďže

sťažovateľ spôsob vybavenia, resp. posúdenia svojej námietky najvyšším súdom nenamietal

už v konaní pred samotným najvyšším súdom, ale až potom, ako odvolací najvyšší súd

rozsudkom sp. zn. z 30. marca 2010 odmietol odvolanie sťažovateľa proti

odsudzujúcemu rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn. PK z 28. apríla

2008.

Vzhľadom na uvedené podľa názoru ústavného súdu možno postup najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. o námietke sťažovateľa z 23. februára 2010,

o ktorej najvyšší súd nekonal, a teda ani nerozhodoval (t. j. nevydal žiadne rozhodnutie,

ktoré by bolo potrebné doručiť sťažovateľovi) v zmysle oprávnenia na takýto postup daného

mu ustanovením v rozhodnom znení, považovať za ústavne

konformný (súladný) a z hľadiska zabezpečenia ochrany základného práva a práva

sťažovateľa na spravodlivý proces ( a a 2 dohovoru) za

ústavne udržateľný a akceptovateľný.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta (napr.

, , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní v časti týkajúcej sa namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 a 2

dohovoru odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

2. K základnému právu na zákonného sudcu

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu podľa

ústavný súd konštatuje, že vo všeobecnosti námietka o porušení

základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa

uplatnená podľa , pod ktorú subsumoval sťažovateľ svoje argumenty,

podlieha z hľadiska uplatnenia právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie princípu

subsidiarity. To znamená, že ústavná kontrola vo vzťahu k rozhodnutiu či postupu

všeobecného súdu, ktorý sa dopustil pochybení takéhoto charakteru, nastupuje až vtedy,

ak neexistuje iný všeobecný súd, ktorý by poskytol účinnú ochranu právam sťažovateľa,

ktorých porušenie namieta (sp. zn. ).

V danej trestnej veci prebiehalo na najvyššom súde odvolacie konanie a v prípade,

ak by sa sťažovateľ domnieval, že vo veci konal súd, resp. sudcovia, ktorí mali byť vylúčení

z vykonávania úkonov trestného konania, má stále možnosť namietať túto skutočnosť

v rámci dovolacieho konania podľa (napr. sp. zn.

).

Uvedené bolo podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu o nej konať

podľa .

3. K namietanému porušeniu článkov

Ústavný súd nezistil medzi namietaným porušením čl. 1 ods. 1, čl. 7 ods. 2 a 5,

, a a rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. marca 2010 žiadnu príčinnú súvislosť, preto sťažnosť aj v tejto časti

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už

nerozhodoval.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa ako celku bolo tiež bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2010