Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 272/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2010

predbežne prerokoval sťažnosť R. Š., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia čl. 1

ods. 1, a 5, , a Slovenskej

republiky a základných práv podľa a

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky sp. zn. na

verejnom zasadnutí 29. až 30. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2010

doručená sťažnosť R. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 1 ods. 1, čl. 7

ods. 2, , a a

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. na verejnom zasadnutí 29. až 30. marca

2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v predmetnej veci pred hlavným pojednávaním

vzniesol námietku zaujatosti proti všetkým sudcom odvolacieho senátu najvyššieho súdu,

ktorí sa podpísali pod petíciu 105-tich sudcov Slovenska s názvom „Päť viet“. V tejto

petícii sudcovia „potvrdili svojím podpisom, že sa necítia tak, aby mohli slobodne

a nezávisle rozhodnúť v pridelených veciach a pociťujú pri svojom rozhodovaní strach

a obavy“.

Z uvedeného dôvodu sťažovateľ požadoval v námietke zaujatosti, „aby sudcovia NS

SR, ktorí majú rozhodovať o mojom odvolaní voči rozsudku Špec. súdu zo dňa 28. 4. 2008,

č. k. boli z tohto konania vylúčení pre svoju zaujatosť, lebo takýmto svojím

vyhlásením (Petícia päť viet) verejne vyjadrujú svoje sympatie a politickú príslušnosť

opozičným politickým stranám a politikom voči súčasnej vláde a jej výkonnej moci“.

Predseda senátu v úvode hlavného pojednávania oboznámil o jeho vznesenej

námietke zaujatosti v skrátenej verzii a podľa sťažovateľa bez opory v zákone ju zamietol.

Toto vyjadrenie bolo skutočne veľmi stručné a do dnešného dňa sťažovateľ nedostal

písomné rozhodnutie o tejto námietke.

Sťažovateľ tvrdí, že námietkou zaujatosti „zásadne spochybnil nezávislosť

a nestrannosť sudcov, ktorí rozhodovali“ v jeho trestnej veci.

Sťažovateľ na základe uvedeného preto navrhuje ústavnému súdu, aby „rozhodnutie

o odvolaní NS SR zo dňa 29. – 30. 3. 2010, č. k. , voči rozsudku Špeciálneho

súdu zrušil, lebo o odvolaní musí rozhodnúť iný senát NS SR. A to z dôvodu porušenia čl. 1

ods. 1, samostatne ako aj v spojení s čl. 141 ods. 1, s poukazom na čl. 7, ods. 2, a ods. 5,

v spojení s , a s , a s , SR.

Analogicky – pre porušenie čl. 6 ods. 1, samostatne ako aj v spojení s čl. 6 ods. 2

Dohovoru...“.

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred

ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podstata námietok sťažovateľa je založená na tvrdeniach, že v jeho trestnej veci pred

najvyšším súdom ako súdom odvolacím v konaní vedenom pod sp. zn. konali

a napokon aj rozhodli zaujatí sudcovia odvolacieho senátu najvyššieho súdu, ktorých

nezaujatosť sťažovateľ podľa svojich tvrdení dostatočne spochybnil vznesenou námietkou

zaujatosti, podľa ktorej možno mať dôvodné pochybnosti o nezaujatosti členov tohto

odvolacieho senátu z dôvodu ich aktívnej účasti na petičnej akcii s názvom „PÄŤ VIET“.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že aj napriek uvedenému nebolo jeho námietke zaujatosti

vyhovené a ani mu nebolo doručené rozhodnutie o tejto námietke, v dôsledku čoho malo

dôjsť predovšetkým k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručených v a v a 2

dohovoru, jeho základného práva na zákonného sudcu zaručeného v

a napokon aj k porušeniu čl. 1 ods. 1, čl. 7 ods. 2 a 5, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 145

ods. 4 .

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

1. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu a práva sťažovateľa na

spravodlivé súdne konanie malo dôjsť tým, že najvyšší súd nerozhodol o jeho námietke

zaujatosti uplatnenej proti členom senátu najvyššieho súdu konajúceho v trestnej veci

vedenej pod sp. zn. a sťažovateľovi tiež nebolo doručené žiadne rozhodnutie o

jej vybavení.

Podľa ( účinného od

1. januára 2006 v jeho znení účinnom k 29. marcu 2010, ďalej len „“), keď

sa v predmetnej trestnej veci sťažovateľa konalo verejné zasadnutie, z vykonávania úkonov

trestného konania je vylúčený sudca..., u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre

jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi,

zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto

konaní.

Podľa sudca... je vylúčený z vykonávania úkonov

trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský

zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca

poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.

Podľa z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je

okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca..., ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na

súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v

prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa.

Podľa o vylúčení z dôvodov uvedených v na

základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 (ods.

2 upravuje otázku zaujatosti zapisovateľa pozn.) rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody

týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne

tento senát.

Podľa o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená

na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá

nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný

postup súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných

dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

Z citovaných ustanovení explicitne vyplýva, že o námietke

zaujatosti vznesenej niektorou zo strán proti sudcovi alebo členom senátu rozhoduje senát,

ktorého sa vec týkala, pričom koná iba o námietkach založených na dôvodoch podľa § 31

v rozhodnom znení a o námietkach založených na iných dôvodoch nie

je senát zo zákona povinný konať, a teda ani rozhodnúť.

Pred rozhodnutím o sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zistil zo súvisiaceho súdneho

spisu najvyššieho súdu vedeného pod sp. zn. , že sťažovateľ podal 23. februára

2010 námietku zaujatosti proti členom odvolacieho senátu najvyššieho súdu (najvyššiemu

súdu bolo toto podanie doručené 26. februára 2010).

Sťažovateľ založil predmetnú námietku výhradne na tom, že členovia toho senátu

podpísaním petície s názvom „PÄŤ VIET“, ktorou sa mali vyjadriť v tom zmysle, „že sa

necítia tak aby mohli slobodne a nezávislo rozhodovať v pridelených veciach a pociťujú pri

svojom rozhodovaní strach a obavy“, v podstate dali najavo, že sa necítia byť nezaujatými

v žiadnej im pridelenej trestnej veci, teda ani v trestnej veci sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd na verejnom zasadnutí senátu najvyššieho súdu

konajúceho vo veci vedenej pod sp. zn. konanom 29. marca 2010 v prítomnosti

sťažovateľa a jeho obhajcu (JUDr. V. V.) ešte pred ich vypočutím k veci „oboznámil znenie

ustanovenia v spojitosti s a oboznámil obžalovaných R. Š.

a J. K., že o nimi vznesenej námietke zaujatosti senát nebude rozhodovať, nakoľko sú

založené na iných dôvodoch, ako sú dôvody podľa “ (str. 7 zápisnice

z verejného zasadnutia).

Následne boli obhajca sťažovateľa, ako aj samotný sťažovateľ vypočutí

k prejednávanej trestnej veci, avšak bez akejkoľvek ich reakcie na spôsob posúdenia

námietky sťažovateľa uplatnenej v jeho podaní z 23. februára 2010 senátom najvyššieho

súdu.

Z uvedeného vyplýva, že námietka sťažovateľa z hľadiska jej dôvodov, nebola

námietkou podľa v rozhodnom znení, pretože bola založená na

iných dôvodoch ako na pomere sudcu k prejednávanej trestnej veci sťažovateľa alebo

k osobe sťažovateľa, k jeho obhajcovi, k iným osobám, ktorých sa úkon priamo týkal alebo

pre pomer sudcu k inému orgánu činnému v tomto konaní, alebo z dôvodu, že by

ktorýkoľvek dotknutý sudca najvyššieho súdu bol v predmetnej trestnej veci činný ako

sudca nižších stupňov alebo ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca,

splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo

spoločný zástupca poškodených.

Podľa názoru ústavného súdu sa sťažovateľ uvedenou námietkou v podstate domáhal

extenzívnej interpretácie a aplikácie v rozhodnom znení na

svoju trestnú vec, ktorá ani podľa názoru ústavného súdu neprichádza v danom prípade do

úvahy (podobne napr. sp. zn. ). V okolnostiach prípadu sťažnosť

sťažovateľa možno navyše podľa názoru ústavného súdu považovať aj za účelovú, keďže

sťažovateľ spôsob vybavenia, resp. posúdenia svojej námietky najvyšším súdom nenamietal

priamo v konaní pred samotným najvyšším súdom, ale až na ústavnom súde potom, ako

odvolací najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 30. marca 2010 odmietol odvolanie

sťažovateľa proti odsudzujúcemu rozsudku bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn.

PK z 28. apríla 2008.

Vzhľadom na uvedené podľa názoru ústavného súdu možno postup najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. o námietke sťažovateľa z 23. februára 2010,

o ktorej najvyšší súd nekonal, a teda ani nerozhodoval (t. j. nevydal žiadne rozhodnutie,

ktoré by bolo potrebné doručiť sťažovateľovi) v zmysle oprávnenia na takýto postup daného

mu ustanovením v rozhodnom znení, považovať za ústavne

konformný (súladný) a z hľadiska zabezpečenia ochrany základného práva na súdnu

ochranu a práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie ( a

ods. 1 a 2 dohovoru) za ústavne udržateľný a akceptovateľný (obdobne aj ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní v časti týkajúcej sa namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 a 2

dohovoru odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

2. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu podľa

ústavný súd konštatuje, že vo všeobecnosti námietka o porušení

základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa

uplatnená podľa , pod ktorú subsumoval sťažovateľ svoje argumenty,

podlieha z hľadiska uplatnenia právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie princípu

subsidiarity. To znamená, že ústavná kontrola vo vzťahu k rozhodnutiu či postupu

všeobecného súdu, ktorý sa dopustil pochybení takéhoto charakteru, nastupuje až vtedy,

ak neexistuje iný všeobecný súd, ktorý by poskytol účinnú ochranu právam sťažovateľa,

ktorých porušenie namieta ().

V danej trestnej veci prebiehalo na najvyššom súde odvolacie konanie a v prípade,

ak by sa sťažovateľ domnieval, že vo veci konal súd, resp. sudcovia, ktorí mali byť vylúčení

z vykonávania úkonov trestného konania, má stále možnosť namietať túto skutočnosť

v rámci dovolacieho konania podľa (napr. sp. zn.

).

Uvedené bolo podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci o nej konať podľa § 25 ods. 2

.

3. Ústavný súd po odmietnutí sťažnosti v časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie

svojich základných práv podľa a a práv podľa

a 2 dohovoru, nezistil ani medzi namietaným porušením čl. 1 ods. 1, čl. 7 ods. 2 a 5, čl. 141

ods. 1, a a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. žiadnu príčinnú súvislosť, preto sťažnosť aj v tejto časti odmietol

ako zjavne neopodstatnenú podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa ako celku, bolo tiež bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2010