Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 243/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. V. K., Š., zastúpeného advokátom JUDr. I. K., B.,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 31. marca 2010 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn.

zo 14. novembra 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť PhDr. V. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 18. mája

2010 doručená sťažnosť PhDr. V. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 31. marca 2010 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“) v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) zo 14. novembra 2007.

2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu

sp. zn. zo 14. novembra 2007 bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku

v sume 500 000 Sk za odvolanie. Predmetné uznesenie okresného súdu napadol odvolaním,

o ktorom rozhodol krajský súd svojím ostatným uznesením sp. zn.

z 31. marca 2010 tak, že zmenil prvostupňové uznesenie a stanovil výšku poplatkovej

povinnosti sťažovateľa za odvolacie konanie na sumu 8 298,48 €. Predmetné uznesenie

krajského súdu sťažovateľ napadol ústavnou sťažnosťou z dôvodu, že pri rozhodovaní

okresného súdu a krajského súdu o jeho poplatkovej povinnosti došlo k porušeniu jeho

garantovaných práv, a to „práva na súdnu ochranu podľa “

a „práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa “ v spojení

s „právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“. Podstatou podanej sťažnosti je sťažovateľom

namietaná absencia príslušných zákonných kompetencií vyššej súdnej úradníčky

v rozhodovacom procese okresného súdu o poplatkovej povinnosti sťažovateľa v čase, keď

jeho vec nemala zákonného sudcu (t. j. v období od 1. novembra 2007 do 3. februára 2009),

dôsledkom čoho malo dôjsť k porušeniu ním označených základných práv a slobôd. V tejto

súvislosti sťažovateľ uviedol, že „Z dôvodu, že na okresnom súde v čase od 1. 11. 2007 do

3. 2. 2009 v sťažovateľovej veci nebol ustanovený žiadny zákonný sudca, je bezpredmetné

skúmať, či v uvedenom čase vyššia súdna úradníčka... rozhodovala len v rozsahu oprávnení

vyššieho súdneho úradníka, alebo aj o takých... otázkach, o ktorých môže rozhodovať len

sudca osobne... odvolací súd... svojím rozhodnutím... legitimizuje paakt okresného súdu,

ktorý nevydal sudca... sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv na všetkých

stupňoch v sústave všeobecného súdnictva. Ani na jednom stupni sa však jeho námietkou,

že vo veci nerozhodoval zákonný sudca... všeobecné súdy nijako nezaoberali...“.

3. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„ 1. Základné právo... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základné právo nebyť

odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa ..., ako aj právo podľa

ods. 1 Dohovoru... uznesením Okresného súdu... v spojení s uznesením Krajského súdu...

porušené bolo,

2. Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu... v spojení s uznesením Okresného súdu...

a vec sa vracia Okresnému súdu... na ďalšie konanie,

3. PhDr. V. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000,- €,

ktoré je Krajský súd... povinný vyplatiť...,

4. PhDr. V. K. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každú sťažnosť predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní

každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach,

na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti, alebo sťažnosti podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť

aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

5. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého rozhodnutia okresného

súdu preto, lebo na základe podaného odvolania patrilo do právomoci krajského súdu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 14. novembra 2007 podal riadny opravný prostriedok – odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd. Ústavný súd preto nemá právomoc na konanie o tej časti sťažnosti,

v ktorej sa namieta porušenie práv sťažovateľa napadnutým rozhodnutím okresného súdu.

6. Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie označených práv uznesením krajského súdu

sp. zn. z 31. marca 2010, z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh

vyplýva, že v danom prípade sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje,

keďže v rozsahu namietaných skutočností (bod 2) nepodal voči namietanému uzneseniu

krajského súdu dovolanie [, a a

v znení neskorších predpisov].

7. daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo

na základe zákona. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy,

ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany

svojich práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako

účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv

a slobôd, naopak jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých

sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry

ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých

sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými,

dovolenými a ustanovenými procesnými úkonmi

(, ).

8. Ako to vyplýva z , právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane

týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti napadnutému

rozhodnutiu krajského súdu bolo možné s ohľadom na sťažovateľom uvádzané okolnosti

podať dovolanie, právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa

má/mohol mať najvyšší súd ako súd dovolací, čím je/bola zároveň vylúčená právomoc

ústavného súdu. Z uvedených dôvodov bola preto aj táto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2

uznesením ako neprípustná odmietnutá.

9. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2010