Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 210/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť Ing. F. K. a A. K., obaja bytom Z., zastúpených advokátom

JUDr. M. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým postupom

Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Ing. F. K. a A. K., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v .

2. Okresnému súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. F. K. a A. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po

1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Skalica p o v i n n ý zaplatiť im

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. F. K. a A. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

591,23 € (slovom päťstodeväťdesiatjeden eur a dvadsaťtri centov), ktoré j e Okresný súd

Skalica p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokáta JUDr. M. K., B., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-13 z 29. apríla 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. F. K. a A. K. (ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Skalica (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(predtým postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktoré sa začalo na okresnom súde návrhom podaným 27. januára 2006, sa sťažovatelia

domáhajú náhrady škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou pri geologickom prieskume

v blízkosti ich rodinného domu.

Predmetné konanie dosiaľ nie je právoplatne ukončené, preto sťažovatelia považujú

obdobie od podania žaloby do súčasnosti „za obdobie prieťahov v konaní a súvisiacej

nezákonnej právnej neistoty ohľadom nárokov uplatnených v žalobe“. Z tohto dôvodu

podali predsedovi okresného súdu sťažnosť podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá bola

vyhodnotená ako nedôvodná.

Podľa názoru sťažovateľov: „Okresný súd(...) v súdnom konaní sp. zn.

neorganizuje procesný postup tak, aby sa stav právnej neistoty čo najskôr odstránil, čím

porušuje právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)

Vec nemožno považovať za natoľko právne a skutkovo zložitú, aby ju nebolo možné

rozhodnúť ani po viac ako štyroch rokoch. Predmetom žaloby je náhrada škody na

rodinnom dome sťažovateľov spôsobená prevádzkovou činnosťou odporcov pri geologickom

prieskume okolia rodinného domu sťažovateľov. Sťažovatelia majú za to, že spory týkajúce

sa náhrady škody predstavujú súčasť štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov,

v rámci ktorej existuje rozvinutá judikatúra. Podľa názoru sťažovateľov je vzniknutú škodu

možné preukázať v súčinnosti so súdnym znalcom relatívne nenáročným spôsobom.

Sťažovatelia takto súdu poskytli už niekoľko vyjadrení znalcov, ktoré však súd zrejme

nepovažoval za dostatočné. Povaha veci pritom vyžaduje osobitnú rýchlosť konania, keďže

sťažovatelia naďalej poškodenú nehnuteľnosť užívajú a vzhľadom na prebiehajúce

dokazovanie nie je vhodné, aby vzniknuté škody opravili. (...)

Sťažovatelia sa počas súdneho konania správajú aktívne a poskytujú potrebnú

súčinnosť na to, aby súd spoľahlivo zistil skutkový stav veci a mohol rozhodnúť.

Sťažovatelia svojim správaním v súdnom konaní nezapríčinili jeho neúmerné predĺženie.(...)

Zodpovednosť za prieťahy v konaní je podľa názoru sťažovateľov možné pripísať

Okresnému súdu(...) Podľa má súd v konaní postupovať v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Podľa názoru sťažovateľov

súd v konaní nepostupuje v súlade s citovaným ustanovením. Okresný súd(...) ustanovil

súdneho znalca na zistenie skutočného rozsahu vzniknutej škody až dňa 22. 1. 2009, teda

takmer tri roky po začatí konania a pôvodne 4 mesačnú lehotu znalcovi predĺžil na

neúmerne dlhých 12 mesiacov. Sťažovatelia ďalej uvádzajú že počas štyroch rokov konania

sa vo veci konalo len jedno pojednávanie.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti v namietanom konaní doposiaľ nedošlo

k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej. Sťažovatelia sa tak už viac ako štyri roky po

podaní žaloby nachádzajú v stave právnej neistoty, čo je porušením ich práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Základné právo Ing. F. K. a A. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 (...) postupom Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené bolo

Okresnému súdu Skalica sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 2C

126/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

Ing. F. K. a A. K. spoločne sa priznáva finančné zadosťučinenie EUR 5.000 (slovom

päťtisíc eur), ktoré im je Okresný súd Skalica povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Skalica je povinný uhradiť Ing. F. K. a A. K. spoločne trovy konania

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na účet ich právneho zástupcu JUDr. M. K. vo

výške, ktorú právny zástupca oznámi Ústavnému súdu Slovenskej republiky na jeho výzvu, a

to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 1515/2010 z 24. mája 2010

a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu z 15. júna 2010.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom prípise opísal chronológiu úkonov, ktoré

okresný súd vo veci vykonal, a uviedol, že vo veci je vykonávané znalecké dokazovanie,

pričom okresný súd predĺžil znaleckému ústavu poverenému na vypracovanie znaleckého

posudku lehotu na jeho vypracovanie z dôvodu, že predmetom konania je rozsiahla náhrada

škody, ktorá mala vzniknúť poškodením rodinného domu sťažovateľov v súvislosti

s činnosťou odporcu v konaní, ktorá spočívala vo vykonávaní geologických prác

realizovaných metódou vibroseizmiky, a to využitím špeciálnych mobilných vibračných

mechanizmov pohybujúcich sa kolmo na meracie profily, a s tým súvisiace posúdenie

odborne zložitých a náročných otázok na preukázanie splnenia zákonom ustanovených

predpokladov zodpovednosti za škodu.

Rozhodnutie súdu je závislé na znaleckom posudku a okresný súd súhlasil v prípade

potreby s prizvaním konzultanta.

Podľa názoru predsedu okresného súdu v danom prípade nejde o prieťahy v konaní.

2.2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedu okresného súdu uviedol, že nesúhlasí s jeho vyjadrením, keďže z hľadiska právnej

a faktickej zložitosti veci „spory týkajúce sa náhrady škody predstavujú súčasť štandardnej

rozhodovacej agendy všeobecných súdov, v rámci ktorej existuje rozvinutá judikatúra“

a sťažovatelia svojím správaním nezapríčinili neúmerné predlžovanie sporu. Naopak,

okresný súd svojím postupom zodpovedá za prieťahy v konaní, pretože na zistenie

skutočného rozsahu vzniknutej škody určil súdneho znalca takmer tri roky po začatí konania

a „pôvodne 4 mesačnú lehotu znalcovi predĺžil na neúmerne dlhých 12 mesiacov“.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. (predtým na Okresnom

súdu Senica pod sp. zn. ):

Dňa 30. januára 2006 sťažovatelia doručili Okresnému súdu Senica (ďalej aj „súd“)

žalobný návrh na náhradu škody proti žalovanému N., a. s. (ďalej len „žalovaný v I. rade“).

Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 13. marca 2006 súd uznesením vyzval sťažovateľov na doplnenie návrhu na

začatie konania.

Dňa 5. apríla 2006 sťažovatelia opravili a doplnili svoje podanie.

Dňa 20. apríla 2006 súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 7. júna 2006 súd vydal uznesenie s poučením účastníkov podľa § 114 ods. 2

a zároveň nariadil termín pojednávania na 7. september

2006.

Dňa 16. augusta 2006 bol súdu doručený návrh sťažovateľov na pristúpenie

obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., ako účastníka konania na strane žalovaného (ďalej

len „žalovaný v II. rade“).

Dňa 23. augusta 2006 súd zrušil termín pojednávania z dôvodu rozhodnutia o návrhu

sťažovateľov.

Dňa 24. augusta 2006 sťažovatelia doplnili svoj návrh o listinné dôkazy.

Dňa 9. októbra 2006 súd uznesením rozhodol o pripustení účastníkov konania na

strane žalovaného.

Dňa 12. októbra 2006 bol súdu doručený návrh sťažovateľov na vydanie

predbežného opatrenia.

Dňa 27. októbra 2006 súd uznesením vyzval sťažovateľov na opravu a doplnenie

návrhu na vydanie predbežného opatrenia, zároveň ich vyzval na zaplatenie súdneho

poplatku za podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 10. novembra 2006 sťažovatelia opravili a doplnili návrh na vydanie

predbežného opatrenia.

Dňa 24. novembra 2006 súd vykonal ďalšie šetrenie pre účely rozhodnutia o návrhu

na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 8. decembra 2006 súd uznesením nariadil predbežné opatrenie.

Dňa 5. januára 2007 bolo doručené odvolanie žalovaného proti nariadenému

predbežnému opatreniu.

Dňa 26. januára 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalovaného v I. rade proti nariadenému

predbežnému opatreniu.

Dňa 29. januára 2007 krajský súd vyzval žalovaného v I. rade na zaplatenie súdneho

poplatku za podané odvolanie.

Dňa 7. marca 2007 krajský súd uznesením zrušil uznesenie súdu o nariadení

predbežného opatrenia a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 5. apríla 2007 bol spis vrátený na Okresný súd Senica.

Dňa 24. mája 2007 súd vyzval sťažovateľov na doplnenie návrhu na vydanie

predbežného opatrenia.

Dňa 31. mája 2007 bola výzva súdu adresovaná žalovaným v I. a II. rade.

Dňa 13. júna 2007 sťažovatelia opravili a doplnili návrh na vydanie predbežného

opatrenia.

Dňa 4. júla 2007 súd uznesením zamietol návrh sťažovateľov na vydanie

predbežného opatrenia.

Dňa 12. septembra 2007 súd nariadil termín pojednávania na 15. november 2007.

Dňa 26. októbra 2007 bola súdu doručená žiadosť žalovaného v I. rade o odročenie

pojednávania z dôvodu zmeny vo funkcii zamestnanca a potrebou oboznámenia sa

s dokumentáciou.

Dňa 31. októbra 2007 bol daný pokyn kancelárii na zrušenie termínu pojednávania

nariadeného na 15. november 2007.

Dňa 14. januára 2008 bola vec postúpená Okresnému súdu Skalica a bola

zaregistrovaná pod sp. zn. .

Dňa 17. marca 2008 bol určený termín pojednávania na 24. apríl 2008 a bola zaslaná

výzva žalovaným na účely doplnenia dokazovania.

Dňa 1. apríla 2008 sa žalovaný v II. rade ospravedlnil za neúčasť na nariadenom

pojednávaní, zároveň žiadal o pokračovanie v konaní aj v neprítomnosti.

Dňa 8. apríla 2008 bola doručená žiadosť právneho zástupcu žalovaného v II. rade

o odročenie termínu pojednávania z dôvodu kolízie termínov pojednávaní.

Dňa 14. apríla 2008 bol daný kancelárii pokyn na zrušenie termínu pojednávania

určeného na 24. apríl 2008 z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného

v II. rade a bol určený nový termín pojednávania na 13. máj 2008.

Dňa 23. apríla 2008 žiadosť právnych zástupcov sťažovateľov, ako aj žalovaného

v II. rade o odročenie termínu pojednávania.

Dňa 13. mája 2008 bolo pojednávanie odročené na 24. jún 2008.

Dňa 24. júna 2008 bolo pojednávanie odročené pre účely vykonania znaleckého

dokazovania.

Dňa 22. januára 2009 bolo okresným súdom vydané uznesenie o ustanovení znalca a

uložená úloha vypracovať znalecký posudok do 4 mesiacov od doručenia uznesenia.

Dňa 4. februára 2009 bolo okresným súdom vydané uznesenie o uložení povinnosti

účastníkom konania zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa 2. marca 2009 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľov proti

uzneseniu o ustanovení znalca a vymedzení úlohy znalca a proti povinnosti zložiť

preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa 20. marca 2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť znaleckého ústavu

o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku na 12 mesiacov z dôvodu

náročnosti.

Dňa 23. marca 2009 bola vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 30. septembra 2009 krajský súd uznesením odmietol odvolanie sťažovateľov

proti uzneseniu o ustanovení znalca a uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu

o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa 9. decembra 2009 okresný súd vyhovel žiadosti znaleckej organizácie

zo 17. marca 2009 o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku na 12

mesiacov.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného

súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým postupom Okresného súdu

Senica v konaní vedenom pod sp. zn. ) dochádza k porušovaniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom

prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom konaní, v ktorom sa rozhoduje o náhrade škody, môže predstavovať určitý

stupeň zložitosti súvisiaci s určovaním jej výšky znaleckým dokazovaním. Doterajší

zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub

faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia neprispeli svojím správaním

k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovali pokračovania v konaní a taktiež podali

kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní. Čo sa týka opakovaného dopĺňania

a upresňovania návrhu, s ktorým sa musel okresný súd náležite vysporiadať, a podávania

návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ústavný súd to nekvalifikuje ako skutočnosť,

ktorá spôsobila zbytočné prieťahy v konaní. Podľa právneho názoru ústavného súdu

využitie možností daných sťažovateľom procesnými predpismi (napr. Občianskym súdnym

poriadkom) na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v súdnom konaní môže síce spôsobiť

predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom

sú zbytočné prieťahy (napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti

konštatuje, že okresný súd v predmetnej veci nevykazoval relevantnú procesnú aktivitu

predovšetkým pri nariaďovaní znaleckého dokazovania, kde od odročenia pojednávania za

účelom znaleckého dokazovania (od 24. júna 2008) do vydania uznesenia o nariadení

znaleckého dokazovania (22. januára 2009) uplynula doba sedem mesiacov. Zároveň aj

dobu takmer deviatich mesiacov spočívajúcu v rozhodovaní o návrhu znaleckého ústavu

z 20. marca 2009 na predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku, ktorému

okresný súd vyhovel 9. decembra 2009, t. j. dávno po uplynutí pôvodne stanovenej lehoty

štyroch mesiacov na jeho vypracovanie, nemohol ústavný súd vyhodnotiť inak ako zbytočné

prieťahy v konaní. Uvedená neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas viac ako jedného roka súd nevykonával vo veci úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej

veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovanom článku (pozri napr. ). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť

ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené

zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €,

z dôvodu, že „by zodpovedalo ich ujme v pocitoch nadobudnutej nedôvery v rýchlosť

rozhodovania súdov, nespravodlivosti a márnosti ako sprievodných znakov porušenia ich

ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä vzhľadom na celkovo dlhé trvanie

napadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané každému zo sťažovateľov

v sume po 1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia – splnomocnenie

z 18. decembra 2009, spísanie sťažnosti z 15. februára 2010, vyjadrenie z 15. júna 2010).

Za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2009 patrí odmena v sume jedenkrát po

115,90 €, za dva úkony právnej pomoci vykonané v roku 2010 patri odmena v sume dvakrát

po 120,23 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu

356,15 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné

úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 284,93 € v prípade

jedného sťažovateľa. Spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (1 x 6,95 € v roku

2009, 2 x 7,21 € v roku 2010) v prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej

služby advokátom celkovú sumu 591,23 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2010