Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 310/2010
PDF · 147.44 KB
No categories available
II. ÚS 310/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2010 predbežne
prerokoval sťažnosť R. R., P., zastúpeného advokátom JUDr. D. D., P., vo veci
namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky v konaniach vedených
Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 5 Co 218/2008 a Generálnou prokuratúrou Slovenskej
republiky pod sp. zn. VI/1 Pz 775/09 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. R. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2010
doručená sťažnosť R. R., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46
ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaniach vedených
Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 5 Co 218/2008 a Generálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) pod sp. zn.
VI/1 Pz 775/09. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 15. júna 2010.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca
uplatňoval proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky (ďalej len „žalovaná“) nárok na náhradu škody vo výške 238 000 Sk s prísl.
z dôvodu zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Išlo o to,
že proti sťažovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa zo 17. októbra 2003 začaté trestné
stíhanie pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona. V súvislosti
s týmto trestným stíhaním poveril sťažovateľ svojou obhajobou advokáta, s ktorým
14. januára 2004 uzavrel zmluvu o poskytovaní právnych služieb, pričom v zmysle zmluvy
zaplatil obhajcovi odmenu za obhajobu vo výške 238 000 Sk vrátane dane z pridanej
hodnoty. Trestné stíhanie sa skončilo s tým, že sťažovateľ bol spod obžaloby v plnom
rozsahu oslobodený. Vzhľadom na výsledok trestného konania bolo treba uznesenie
o vznesení obvinenia považovať za nezákonné rozhodnutie, a preto sťažovateľovi vznikol
nárok na náhradu škody voči žalovanej spočívajúci vo vynaložených trovách obhajoby.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 16 C 314/2007-79
z 2. apríla 2008 bola žalovaná zaviazaná zaplatiť sťažovateľovi sumu 119 000 Sk s úrokom
z omeškania, pričom v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Podľa názoru okresného
súdu zmluvná odmena obhajcu bola neprimerane vysoká s tým, že za primeranú odmenu
bolo treba považovať sumu 100 000 Sk s daňou z pridanej hodnoty. Na základe odvolania
sťažovateľa a žalovanej rozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 218/2008-118 z 10. marca
2009 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil
s odôvodnením rozsudku okresného súdu, v ktorom nezistil žiadne pochybenie. Podľa
dátumovej pečiatky bol rozsudok krajského súdu doručený 22. mája 2009. Podnet
sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania bol prípisom generálnej prokuratúry č. k.
VI/1 Pz 775/09-8 zo 6. mája 2010 odložený ako nedôvodný. Podľa názoru generálnej
prokuratúry nie je možné stotožniť sa s právnym záverom sťažovateľa, podľa ktorého
všeobecné súdy neboli oprávnené posudzovať primeranosť zmluvnej odmeny dohodnutej
medzi sťažovateľom a jeho obhajcom. Zníženie výšky náhrady škody, na zaplatenie ktorej
všeobecné súdy žalovanú zaviazali, umožňuje ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži.
Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné aj majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby,
ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Prípis generálnej prokuratúry bol podľa dátumovej pečiatky doručený 21. mája 2010.
Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co/218/2009-118 porušil
právo R. R. na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej
republiky.
2. Generálna prokuratúra SR svojím stanoviskom sp. zn. VI/1 Pz 775/09-8 zo dňa
06. 05. 2010 porušila právo R. R. na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1
a 3 Ústavy Slovenskej republiky.
3. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/218/2008-118 zo dňa 10. 03. 2009
sa zrušuje v celom rozsahu a v rozsahu zrušenia sa vec vracia na ďalšie konanie.
4. Krajský súd v Žiline je povinný spoločne a nerozdielne s Generálnou prokuratúrou
SR zaplatiť sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 573,21
EUR do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn.
5 Co 218/2008 považuje ústavný súd za oneskorene podanú.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Rozsudok krajského súdu č. k. 5 Co 218/2008-118 z 10. marca 2009 bol doručený
ešte 22. mája 2009, a preto sťažnosť ústavnému súdu, ktorá bola odovzdaná na poštovú
prepravu až 15. júna 2010, treba považovať za oneskorene podanú, a to dávno po uplynutí
zákonnej dvojmesačnej lehoty. V danom prípade sa sťažovateľ mohol priamo v tejto lehote
obrátiť na ústavný súd, pretože mimoriadne dovolanie, resp. podnet na jeho podanie
nemožno považovať za opravný prostriedok, ktorý by zákon sťažovateľovi účinne
poskytoval na ochranu jeho základných práv alebo slobôd (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde). Na rozdiel od dovolania, ktoré má neúspešný účastník konania priamo k dispozícii
(môže ho sám podať), na podanie mimoriadneho dovolania je oprávnený iba generálny
prokurátor Slovenskej republiky. Nejde teda o opravný prostriedok, ktorý by bol účinne
poskytnutý účastníkovi konania.
Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu
vedenému generálnou prokuratúrou pod sp. zn. VI/1 Pz 775/09. Túto časť sťažnosti treba
považovať za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri
uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani
právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného
súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia
a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže
stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa
všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.
O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by
bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných
ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,
Sťažovateľ namieta vecnú nesprávnosť stanoviska generálnej prokuratúry, keďže táto
si neosvojila jeho právne závery a nepostupovala v ich zmysle.
Podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že generálna prokuratúra má na predmetnú
problematiku odlišný právny názor ako sťažovateľ, nemôže zakladať porušenie označeného
článku ústavy. Bolo vecou uváženia generálnej prokuratúry, či podnetu sťažovateľa
vyhovie, alebo nie. Preto negatívne stanovisko nemožno považovať ani za arbitrárne, ale ani
za zjavne neodôvodnené (II. ÚS 267/2010).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2010