Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 66/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Ľubomíra Dobríka

o sťažnosti J. J., D., zastúpeného advokátkou Mgr. A. L., Advokátska kancelária, V.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur),

ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem

centov) právnej zástupkyni advokátke Mgr. A. L., Advokátska kancelária, V., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej

pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-19 z 20. apríla 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ podal návrh na vydanie platobného

rozkazu 6. júna 2005 nepríslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý vec postúpil

okresnému súdu 10. júna 2005. Sťažovateľ podaním z 22. apríla 2008 okrem iného žiadal

o rozšírenie žaloby „o zaplatenie škody nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 2 000 000,-

Sk...“. Sťažovateľ namieta, že „do dnešného dňa ma tento súd nevyrozumel – čo v tomto

danom prípade podnikol a aké urobil vhodné opatrenie – čím už uplynulo 19 mesiacov

od môjho podania...“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v závere sťažnosti žiadal, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, prikázal okresnému

súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 €. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením č. k.

-10 z 9. februára 2010 tak, že sťažovateľovi ustanovil za právnu zástupkyňu

na konanie pred ústavným súdom advokátku Mgr. A. L., Advokátska kancelária, V.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd

prostredníctvom svojej predsedníčky. V liste sp. zn. Spr 3395/2010 doručenom ústavnému

súdu 31. mája 2010 predsedkyňa okresného súdu uviedla: „Dňa 06.06.2005 bol Okresnému

súdu Banská Bystrica doručený návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: J. J.,

proti odporcovi: S., ktorý bol zapísaný pod sp. zn. . Dňa 10.06.2005 bol

predmetný spis postúpený tunajšiemu súdu a zapísaný pod sp. zn. ... Dňa

08.07.2005 bol daný pokyn na vylúčenie veci z oddelenia C, nakoľko ide o zastavenie

vykonávania zrážok z dôchodku. Dňa 14.07.2005 súd uznesením, č.k -14 vyzval

navrhovateľa na odstránenie vád návrhu na začatie konania. Dňa 19.09.2005 doručené

vyjadrenie navrhovateľa. Dňa 17.10.2005 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku. Dňa 04.11.2005 navrhovateľ doručil súdu návrh na oslobodenie od súdnych

poplatkov. Dňa 22.02.2006 súd vyzval navrhovateľa, aby doručil súdu doklady

preukazujúce jeho majetkové pomery. Dňa 23.03.2006 navrhovateľ doručil súdu žiadané

doklady. Dňa 15.06.2006 súd adresoval výzvu Sociálnej poisťovni. Dňa 16.08.2006

doručené podanie zo Sociálnej poisťovne, ústredie. Dňa 09.06.2006 súd uznesením, č.k. 9C

159/2005-31 oslobodil navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov. Dňa 02.11.2006

žiadosť o súčinnosť doručená z Okresného súdu Veľký Krtíš. Dňa 06.03.2007 súd

uznesením, č.k. -33 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu na začatie

konania. Dňa 10.04.2007 doručené podanie navrhovateľa. Dňa 24.08.2007 doručená

urgencia žiadosti o súčinnosť z Okresného súdu Veľký Krtíš. Dňa 30.08.2007 žiadosť o

súčinnosť adresovaná Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Dňa 30.08.2007 oznámenie

adresované Okresnému súdu Veľký Krtíš. Dňa 22.10.2007 doručené oznámenie z Krajského

súdu v Banskej Bystrici. Dňa 28.01.2008 súd uznesením, č.k. -50 vyzval odporcu

na vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Dňa 06.03.2008 doručené vyjadrenie odporcu.

Dňa 31.03.2008 súd zaslal vyjadrenie odporcu na vedomie navrhovateľovi. Dňa 24.04.2008

doručené vyjadrenie navrhovateľa. Dňa 24.04.2008 doručená žiadosť navrhovateľa. Dňa

24.04.2008 doručená žiadosť navrhovateľa -ustanovenie právneho zástupcu z radov

advokátov. Dňa 24.04.2008 doručené podanie navrhovateľa - rozšírenie návrhu. Dňa

24.04.2008 doručené podanie navrhovateľa - žaloba za škodu spôsobenú úmyselným

konaním proti dobrým mravom. Dňa 12.08.2008 výzva adresovaná navrhovateľovi. Dňa

17.09.2008 doručené podanie navrhovateľa. Dňa 15.12.2008 výzva súdu adresovaná

JUDr. O. V. Dňa 30.12.2008 doručené námietky JUDr. O. V. proti zastupovaniu

navrhovateľa. Dňa 04.02.2009 bol predmetný spis pridelený novému zákonnému sudcovi

Mgr. D. D. Dňa 03.12.2009 súd uznesením, č.k. -75 ustanovil navrhovateľovi

právneho zástupcu z radov advokátov - JUDr. J. V. Dňa 14.12.2009 doručené námietky

JUDr. J. V. proti ustanoveniu ako právneho zástupcu navrhovateľa. Doručené odvolanie

navrhovateľa zo dňa 29.12.2009. Dňa 18.01.2010 súd uznesením, č.k. -79

zmenil uznesenie súdu, č.k. -75 zo dňa 03.12.2009 tak, že navrhovateľovi

ustanovil zástupcu z radov advokátov - Mgr. A. L. Dňa 02.02.2010 doručená žiadosť

o zbavenie povinnosti zastupovať navrhovateľa - Mgr. A. L. Dňa 12.03.2010 súd uznesením,

č.k. -81 zmenil uznesenie súdu, č.k. -75 zo dňa 03.12.2009 tak, že

navrhovateľovi ustanovil zástupcu z radov advokátov - Centrum právnej pomoci,

Kancelária Bratislava. Dňa 10.05.2010 súd uznesením, č.k. -83 vyzval

navrhovateľa na odstránenie vád návrhu na začatie konania.“

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil rovnaký chronologický priebeh

konania, ako ho uviedla vo svojom podaní predsedníčka okresného súdu.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 14. mája 2010 ďalej priznala,

že napadnuté konanie je poznačené prieťahmi. Uviedla, že v danom prípade boli prieťahy

v konaní čiastočne spôsobené aj účastníkom konania (sťažovateľom), keďže opakovane

predkladal súdu neúplný návrh na začatie konania a aj v tomto štádiu konania bolo potrebné

vyzvať sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konanie. Predsedníčka

okresného súdu vyjadrila súhlas s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním z 21. júna 2010 oznámila, že netrvá

na ústnom pojednávaní v uvedenej veci a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ

navrhovateľom (o zaplatenie sumy 1 533,84 € ako náhrady trov konania a straty času),

ústavný súd konštatuje, že finančné nároky vyplývajúce z titulu náhrady škody, možno

zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, a vychádzajúc z obsahu predloženého

súdneho spisu ďalej konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver

o tom, že dĺžka konania je závislá od právnej alebo skutkovej náročnosti prerokovávanej

veci.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že zistil také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné

konštatovať, že sťažovateľ čiastočne prispel k predĺženiu konania v predmetnej veci, a to

najmä opakovane neúplným návrhom (okresný súd dvakrát vyzval sťažovateľa 14. júla

2005, 6. marca 2007 na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania). Po neúspešnej

snahe okresného súdu o odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania sťažovateľ

požiadal vo svojom podaní z 24. apríla 2008 o ustanovenie právneho zástupcu z radov

advokátov. Okresný súd v predmetnom konaní (v období od 15. decembra 2008

do 18. januára 2010) ustanovil sťažovateľovi celkom troch advokátov, ktorí požiadali

o zbavenie povinnosti zastupovať sťažovateľa (dvaja z nich vzhľadom na ich pomer

k sťažovateľovi a jeden z dôvodu hospodárnosti konania, pozn.). Okresný súd odstránil túto

prekážku ďalšieho postupu v konaní spočívajúcu v ustanovovaní právneho zástupcu

sťažovateľovi 12. marca 2010, keď ustanovil za právneho zástupcu sťažovateľa Centrum

právnej pomoci Bratislava. Následne vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na odstránenie

nedostatkov návrhu (10. mája 2010).

Uvedené okolnosti, nedostatočná súčinnosť sťažovateľa pri odstraňovaní nedostatkov

návrhu na začatie konania a komplikácie pri ustanovovaní právneho zástupcu sťažovateľovi

prispeli k celkovej dĺžke napadnutého konania a ústavný súd najmä okolnosti súvisiace

so správaním sťažovateľa zohľadnil pri určení sumy finančného zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd pri preskúmaní postupu okresného súdu v posudzovanom konaní zistil

dve obdobia nečinnosti, keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná

prekážka, ktoré sa premietli do zbytočných prieťahov v konaní v celkovom trvaní

20 mesiacov.

Ide o obdobie od 9. júna 2006, keď okresný súd vydal uznesenie o oslobodení

sťažovateľa od platenia súdnych poplatkov, do 6. marca 2007, keď okresný súd opätovne

vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania v trvaní

8 mesiacov.

Ďalšie obdobie nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní v trvaní takmer

12 mesiacov ústavný súd identifikoval od 30. decembra 2008, keď boli okresnému súdu

oznámené advokátom námietky proti zastupovaniu sťažovateľa, do 3. decembra 2009, keď

okresný súd vydal uznesenie o ustanovení ďalšieho právneho zástupcu sťažovateľovi.

Ústavný súd tu poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej k zbytočným

prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného súdu, ale aj

takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníkov súdneho

konania. „Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty ohľadom tých práv,

kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.“

(napr. , , ).

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd uznesením z 9. júna

2006 oslobodil sťažovateľa od platenia súdnych poplatkov. Následne okresný súd

12. augusta 2008 vyzval sťažovateľa na preukázanie majetkových pomerov na účely

ustanovenia právneho zástupcu pre konanie pred okresným súdom. Takýto postup

okresného súdu bol podľa názoru ústavného súdu neprimeraný a neefektívny, keďže sa mal

aplikovať , podľa ktorého súd alebo poverený zamestnanec súdu účastníkovi,

u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví

na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd nemohol považovať postup okresného súdu

za súladný so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, preto dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru

(bod 1 výroku nálezu).

Na základe zistenia ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov, pretože toto konanie do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti nebolo

právoplatne skončené (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, ktoré odôvodnil dôvodmi uvedenými v sťažnosti.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

nečinnosť, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu vrátane hodnoty predmetu

sporu vedeného na okresnom súde, ale aj správanie sťažovateľa v tomto konaní ústavný súd

považoval priznanie sumy 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

(bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov právnej zástupkyni sťažovateľa,

ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia sťažovateľa pred ústavným súdom. Právna

zástupkyňa bola sťažovateľovi ustanovená uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 66/2010-

10 z 9. februára 2010.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa trovy právneho zastúpenia

pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3

ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom

za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2009

v sume 721,40 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2010 v hodnote

po 120,23 € (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej). Ďalej mala

právna zástupkyňa sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,21 € za jeden úkon

podľa vyhlášky. Za spracovanie stanoviska doručeného ústavnému súdu 24. júna 2010

ústavný súd náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keďže toto stanovisko nevnieslo

do procesu posudzovania sťažnosti žiadne nové právne ani skutkové okolnosti.

Spolu teda priznal právnej zástupkyni sťažovateľa náhradu trov právneho zastúpenia

v celkovej sume 254,88 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je Kancelária ústavného súdu povinná

uhradiť na účet právnej zástupkyni sťažovateľa ( v spojení

s ) a rovnakú sumu je povinný uhradiť okresný súd Kancelárii ústavného súdu,

všetko v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 a 5 výroku

nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2010