Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 263/2010
PDF · 200 KB
No categories available
IV. ÚS 263/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2010
predbežne prerokoval sťažnosť F. A..., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného advokátkou
JUDr. A. V., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Poprad, Krajskej prokuratúry
v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 46/09, Okresného súdu Prešov v konaní
vedenom pod sp. zn. 0 Tp 6/10 a Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.
2 Tpo 9/10 v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu
z 29. januára 2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť F. A. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2010
doručená sťažnosť F. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Poprad (ďalej len „okresná prokuratúra“),
Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod
sp. zn. Kv 46/09, Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 0 Tp 6/10 a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 Tpo 9/10 v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na
slobodu z 29. januára 2010 (ďalej aj „žiadosť o prepustenie z väzby“).
Zo sťažnosti, z priloženej dokumentácie a zo súvisiaceho spisového materiálu (ktorý
si ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania veci vyžiadal) vyplýva, že
sťažovateľ bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie sp. zn.
0 Tp/325/2009 z 23. novembra 2009 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) a c)
Trestného poriadku. Sťažovateľ prostredníctvom zvolenej obhajkyne písomným podaním
z 29. januára 2010 podaným na poštovú prepravu 2. februára 2010 adresovaným Okresnému
súdu Poprad požiadal o prepustenie z väzby na slobodu. Okresná prokuratúra prípisom
z 8. februára 2010 informovala sťažovateľa o tom, že predmetnú žiadosť (ktorú jej postúpil
Okresný súd Poprad) odstúpila krajskej prokuratúre, ktorá prípisom z 12. februára 2010
upovedomila sťažovateľa o tom, že jeho žiadosti o prepustenie z väzby nevyhovela
a predložila ju na rozhodnutie okresnému súdu. Okresný súd uznesením sp. zn. 0 Tp 6/10
z 15. marca 2010 sťažovateľovu žiadosť o prepustenie z väzby zamietol. Proti uvedenému
uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú krajský súd uznesením sp. zn.
2 Tpo 9/10 z 18. marca 2010 zamietol. Predmetné uznesenie krajského súdu bolo
sťažovateľovi, ako aj jeho zvolenej obhajkyni doručené 12. apríla 2010.
Podľa názoru sťažovateľa uvedený priebeh konania naznačuje, že označení
porušovatelia jeho práv „rozhodovali neprimerane dlho, a to od 2. 2. 2010, kedy bola
žiadosť sťažovateľa podaná na poštu až do 12. 4. 2010, kedy bolo uznesenie Krajského súdu
v Prešove doručené sťažovateľovi a jeho zvolenej obhajkyni“.
S poukazom na uvedené preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento
nález:
„Okresná prokuratúra Poprad, Krajská prokuratúra v Prešove, Okresný súd Prešov
a Krajský súd v Prešove v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti sťažovateľa o prepustenie
z väzby na slobodu zo dňa 29. 1. 2010 v súvislosti s rozhodovaním o tejto žiadosti porušili
jeho práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
F. A. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88.- EUR slovom:
dvestopäťdesiatštyri EUR a osemdesiatosem centov), za dva úkony v konaní pred ústavným
súdom (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd 2 x po 120,23.- EUR,
režijný paušál 2 x po 7,21.- EUR), ktoré sú mu spoločne a nerozdielne povinní vyplatiť
Okresná prokuratúra Poprad, Krajská prokuratúra v Prešove, Okresný súd Prešov
a Krajský súd v Prešove na účet jeho právneho zástupcu...“
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Z obsahu sťažnosti a predovšetkým návrhu rozhodnutia (petitu), ktorým je ústavný
súd podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný, vyplýva, že sťažovateľ namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4
dohovoru okresnou prokuratúrou, krajskou prokuratúrou, okresným súdom, ako aj krajským
súdom tým, že o jeho žiadosti o prepustenie z väzby „rozhodovali neprimerane dlho“.
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako
z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre
neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným
spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol
o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody
nezákonné.
Podľa § 2 ods. 6 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné
v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať
prednostne a urýchlene. Požiadavka urýchlenosti rozhodnutia o ďalšom trvaní väzby
vyplýva aj z už citovaného čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorého porušenie sťažovateľ namieta.
Ústavný súd vo svojej judikatúre týkajúcej sa požiadavky urýchlenosti rozhodovania
o žiadosti o prepustenie z väzby už viackrát konštatoval, že aj keď sa jednotlivé lehoty
z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých
okolností prípadu, spravidla lehoty počítané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú
požiadavke rýchlosti (obdobne napr. III. ÚS 7/00, I. ÚS 18/03, III. ÚS 126/05). V konaní
vedenom pod sp. zn. III. ÚS 126/05 ústavný súd uvedený právny názor ešte viac zvýraznil,
keď uviedol, že požiadavke neodkladnosti, resp. urýchlenosti spravidla nemôže zodpovedať
lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť
trvajúca týždne.
V danom prípade odo dňa podania žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu
do doručenia zamietajúceho uznesenia krajského súdu uplynulo viac ako dva mesiace, čo by
pri mechanickej aplikácii uvedenej judikatúry ústavného súdu malo viesť k vysloveniu
porušenia práva sťažovateľa garantovaného čl. 5 ods. 4 dohovoru. Takýto záver môže
ústavný súd urobiť, ale len ak k nemu dospeje po dôkladnom posúdení konkrétnych
okolností prípadu.
Sťažovateľ namieta, že k porušeniu jeho označených práv došlo pri rozhodovaní
o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 29. januára 2010 postupom okresnej
prokuratúry, krajskej prokuratúry, okresného súdu a napokon postupom krajského súdu.
a) K postupu okresnej prokuratúry
Keďže sťažovateľ prostredníctvom zvolenej obhajkyne adresoval svoju žiadosť
o prepustenie z väzby vecne nepríslušnému Okresnému súdu Poprad (žiadosť mu bola
doručená 3. februára 2010), tento hneď na druhý deň (4. februára 2010) postúpil jeho
žiadosť o prepustenie z väzby okresnej prokuratúre k sp. zn. 1 Pv 785/09. Keďže ani
okresná prokuratúra nebola v predmetnej veci vecne príslušná, postúpila žiadosť
sťažovateľa o prepustenie z väzby vecne príslušnej krajskej prokuratúre po šiestich dňoch.
b) K postupu krajskej prokuratúry
Krajskej prokuratúre ako vecne príslušnej na rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa
o prepustenie bola táto žiadosť predložená 11. februára 2010. Hneď na druhý deň
(12. februára 2010) krajská prokuratúra rozhodla, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie
z väzby zamieta a vec obratom predložila okresnému súdu na rozhodnutie. Vec sa
na krajskej prokuratúre nachádzala spolu štyri dni.
c) K postupu okresného súdu
Okresnému súdu bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby predložená
15. februára 2010. Dňa 25. februára 2010 okresný súd nariadil termín informatívneho
výsluchu na 15. marec 2010. Keďže v tej istej trestnej veci boli ešte 10. februára 2010
okresným súdom zamietnuté žiadosti spoluobvinených o prepustenie z väzby, spis bol
z dôvodu podania sťažnosti jedného zo spoluobvinených s predkladacou správou z 1. marca
2010 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti spoluobvineného s poznámkou,
že „v uvedenej trestnej veci je stanovený termín informatívneho výsluchu na tunajšom súde
na deň 15. 3. 2010“. Dňa 9. marca 2010 bola okresnému súdu doručená sťažnosť
sťažovateľa podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, v ktorej namietal, že vo veci jeho
žiadosti o prepustenie z väzby „nebol nariadený ani len termín môjho výsluchu a nebolo
rozhodnuté o mojej žiadosti“. Okresný súd 15. marca 2010 zamietol žiadosť sťažovateľa
o prepustenie z väzby a vec predkladacou správou z 18. marca 2010 predložil krajskému
súdu na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa. Po rozhodnutí krajského súdu bol spis vrátený
okresnému súdu 6. apríla 2010, ktorý obratom v ten istý deň dal pokyn aj na doručovanie
uznesenia krajského súdu sťažovateľovi a jeho zvolenej obhajkyni, ktorým bolo uznesenie
doručené 12. apríla 2010. Spolu sa vec (aj s doručením uznesenia krajského súdu)
nachádzala na okresnom súde 36 dní (a z toho minimálne 10 dní sa nachádzala na krajskom
súde z dôvodu rozhodovania o sťažnosti spoluobvineného).
d) K postupu krajského súdu
Krajskému súdu bol spis predložený 18. marca 2010, ktorý toho istého dňa
aj zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 15. maca 2010. Krajský
súd 23. marca 2010 zamietol aj sťažnosť sťažovateľa na prieťahy podľa § 55 ods. 3
Trestného poriadku. Spis bol vrátený okresnému súdu 6. apríla 2010. Vec sa na krajskom
súde nachádzala spolu 18 dní.
V súhrne sa síce môže javiť, že o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby
na slobodu z 29. januára 2010 bolo rozhodnuté po takmer dva a pol mesiacoch, avšak treba
zohľadniť skutočnosť, že predmetná žiadosť o prepustenie z väzby bola vecne príslušnej
krajskej prokuratúre predložená až 11. februára 2010 (teda takmer dva týždne od jej
podania, pretože sťažovateľom zvolená obhajkyňa ju adresovala na vecne nepríslušný
Okresný súd Poprad).
Z uvedeného postupu jednotlivých sťažovateľom označených porušovateľov jeho
práv možno vyvodiť záver, že jedine postup okresného súdu (keď lehota, v ktorej rozhodol
o žiadosti sťažovateľa spolu aj s doručením uznesenia krajského súdu, presiahla 30 dní)
vyvoláva pochybnosti, či ho možno vyhodnotiť ako ústavne konformný. Aj keď túto dobu
rozhodovania o žiadosti sťažovateľa nemožno považovať za primeranú, je v konkrétnych
okolnostiach daného prípadu (vzhľadom na nutnosť predloženia spisu krajskému súdu)
podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľná.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti
možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 66/98). Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej
ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež
napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba
nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení,
resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich
ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo
k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej moci
svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého
porušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).
Vo svetle všetkých uvedených okolností dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť je
potrebné odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu
zaoberať sa ostatnými požiadavkami sťažovateľa uplatnenými v návrhu na rozhodnutie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2010