Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 263/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť F. A..., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného advokátkou

JUDr. A. V., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Poprad, Krajskej prokuratúry

v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. , Okresného súdu Prešov v konaní

vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

z 29. januára 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. A. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2010

doručená sťažnosť F. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Poprad (ďalej len „okresná prokuratúra“),

Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod

sp. zn. , Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na

slobodu z 29. januára 2010 (ďalej aj „žiadosť o prepustenie z väzby“).

Zo sťažnosti, z priloženej dokumentácie a zo súvisiaceho spisového materiálu (ktorý

si ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania veci vyžiadal) vyplýva, že

sťažovateľ bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie sp. zn.

z 23. novembra 2009 z dôvodov uvedených v a

. Sťažovateľ prostredníctvom zvolenej obhajkyne písomným podaním

z 29. januára 2010 podaným na poštovú prepravu 2. februára 2010 adresovaným Okresnému

súdu Poprad požiadal o prepustenie z väzby na slobodu. Okresná prokuratúra prípisom

z 8. februára 2010 informovala sťažovateľa o tom, že predmetnú žiadosť (ktorú jej postúpil

Okresný súd Poprad) odstúpila krajskej prokuratúre, ktorá prípisom z 12. februára 2010

upovedomila sťažovateľa o tom, že jeho žiadosti o prepustenie z väzby nevyhovela

a predložila ju na rozhodnutie okresnému súdu. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 15. marca 2010 sťažovateľovu žiadosť o prepustenie z väzby zamietol. Proti uvedenému

uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú krajský súd uznesením sp. zn.

z 18. marca 2010 zamietol. Predmetné uznesenie krajského súdu bolo

sťažovateľovi, ako aj jeho zvolenej obhajkyni doručené 12. apríla 2010.

Podľa názoru sťažovateľa uvedený priebeh konania naznačuje, že označení

porušovatelia jeho práv „rozhodovali neprimerane dlho, a to od 2. 2. 2010, kedy bola

žiadosť sťažovateľa podaná na poštu až do 12. 4. 2010, kedy bolo uznesenie Krajského súdu

v Prešove doručené sťažovateľovi a jeho zvolenej obhajkyni“.

S poukazom na uvedené preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento

nález:

„Okresná prokuratúra Poprad, Krajská prokuratúra v Prešove, Okresný súd Prešov

a Krajský súd v Prešove v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti sťažovateľa o prepustenie

z väzby na slobodu zo dňa 29. 1. 2010 v súvislosti s rozhodovaním o tejto žiadosti porušili

jeho práva podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

F. A. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88.- EUR slovom:

dvestopäťdesiatštyri EUR a osemdesiatosem centov), za dva úkony v konaní pred ústavným

súdom (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd 2 x po 120,23.- EUR,

režijný paušál 2 x po 7,21.- EUR), ktoré sú mu spoločne a nerozdielne povinní vyplatiť

Okresná prokuratúra Poprad, Krajská prokuratúra v Prešove, Okresný súd Prešov

a Krajský súd v Prešove na účet jeho právneho zástupcu...“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z obsahu sťažnosti a predovšetkým návrhu rozhodnutia (petitu), ktorým je ústavný

súd podľa viazaný, vyplýva, že sťažovateľ namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru okresnou prokuratúrou, krajskou prokuratúrou, okresným súdom, ako aj krajským

súdom tým, že o jeho žiadosti o prepustenie z väzby „rozhodovali neprimerane dlho“.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné

v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať

prednostne a urýchlene. Požiadavka urýchlenosti rozhodnutia o ďalšom trvaní väzby

vyplýva aj z už citovaného čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorého porušenie sťažovateľ namieta.

Ústavný súd vo svojej judikatúre týkajúcej sa požiadavky urýchlenosti rozhodovania

o žiadosti o prepustenie z väzby už viackrát konštatoval, že aj keď sa jednotlivé lehoty

z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých

okolností prípadu, spravidla lehoty počítané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú

požiadavke rýchlosti (obdobne napr. , , ). V konaní

vedenom pod sp. zn. ústavný súd uvedený právny názor ešte viac zvýraznil,

keď uviedol, že požiadavke neodkladnosti, resp. urýchlenosti spravidla nemôže zodpovedať

lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť

trvajúca týždne.

V danom prípade odo dňa podania žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

do doručenia zamietajúceho uznesenia krajského súdu uplynulo viac ako dva mesiace, čo by

pri mechanickej aplikácii uvedenej judikatúry ústavného súdu malo viesť k vysloveniu

porušenia práva sťažovateľa garantovaného čl. 5 ods. 4 dohovoru. Takýto záver môže

ústavný súd urobiť, ale len ak k nemu dospeje po dôkladnom posúdení konkrétnych

okolností prípadu.

Sťažovateľ namieta, že k porušeniu jeho označených práv došlo pri rozhodovaní

o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 29. januára 2010 postupom okresnej

prokuratúry, krajskej prokuratúry, okresného súdu a napokon postupom krajského súdu.

a) K postupu okresnej prokuratúry

Keďže sťažovateľ prostredníctvom zvolenej obhajkyne adresoval svoju žiadosť

o prepustenie z väzby vecne nepríslušnému Okresnému súdu Poprad (žiadosť mu bola

doručená 3. februára 2010), tento hneď na druhý deň (4. februára 2010) postúpil jeho

žiadosť o prepustenie z väzby okresnej prokuratúre k sp. zn. . Keďže ani

okresná prokuratúra nebola v predmetnej veci vecne príslušná, postúpila žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby vecne príslušnej krajskej prokuratúre po šiestich dňoch.

b) K postupu krajskej prokuratúry

Krajskej prokuratúre ako vecne príslušnej na rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa

o prepustenie bola táto žiadosť predložená 11. februára 2010. Hneď na druhý deň

(12. februára 2010) krajská prokuratúra rozhodla, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie

z väzby zamieta a vec obratom predložila okresnému súdu na rozhodnutie. Vec sa

na krajskej prokuratúre nachádzala spolu štyri dni.

c) K postupu okresného súdu

Okresnému súdu bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby predložená

15. februára 2010. Dňa 25. februára 2010 okresný súd nariadil termín informatívneho

výsluchu na 15. marec 2010. Keďže v tej istej trestnej veci boli ešte 10. februára 2010

okresným súdom zamietnuté žiadosti spoluobvinených o prepustenie z väzby, spis bol

z dôvodu podania sťažnosti jedného zo spoluobvinených s predkladacou správou z 1. marca

2010 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti spoluobvineného s poznámkou,

že „v uvedenej trestnej veci je stanovený termín informatívneho výsluchu na tunajšom súde

na deň 15. 3. 2010“. Dňa 9. marca 2010 bola okresnému súdu doručená sťažnosť

sťažovateľa podľa , v ktorej namietal, že vo veci jeho

žiadosti o prepustenie z väzby „nebol nariadený ani len termín môjho výsluchu a nebolo

rozhodnuté o mojej žiadosti“. Okresný súd 15. marca 2010 zamietol žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby a vec predkladacou správou z 18. marca 2010 predložil krajskému

súdu na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa. Po rozhodnutí krajského súdu bol spis vrátený

okresnému súdu 6. apríla 2010, ktorý obratom v ten istý deň dal pokyn aj na doručovanie

uznesenia krajského súdu sťažovateľovi a jeho zvolenej obhajkyni, ktorým bolo uznesenie

doručené 12. apríla 2010. Spolu sa vec (aj s doručením uznesenia krajského súdu)

nachádzala na okresnom súde 36 dní (a z toho minimálne 10 dní sa nachádzala na krajskom

súde z dôvodu rozhodovania o sťažnosti spoluobvineného).

d) K postupu krajského súdu

Krajskému súdu bol spis predložený 18. marca 2010, ktorý toho istého dňa

aj zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 15. maca 2010. Krajský

súd 23. marca 2010 zamietol aj sťažnosť sťažovateľa na prieťahy podľa § 55 ods. 3

. Spis bol vrátený okresnému súdu 6. apríla 2010. Vec sa na krajskom

súde nachádzala spolu 18 dní.

V súhrne sa síce môže javiť, že o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu z 29. januára 2010 bolo rozhodnuté po takmer dva a pol mesiacoch, avšak treba

zohľadniť skutočnosť, že predmetná žiadosť o prepustenie z väzby bola vecne príslušnej

krajskej prokuratúre predložená až 11. februára 2010 (teda takmer dva týždne od jej

podania, pretože sťažovateľom zvolená obhajkyňa ju adresovala na vecne nepríslušný

Okresný súd Poprad).

Z uvedeného postupu jednotlivých sťažovateľom označených porušovateľov jeho

práv možno vyvodiť záver, že jedine postup okresného súdu (keď lehota, v ktorej rozhodol

o žiadosti sťažovateľa spolu aj s doručením uznesenia krajského súdu, presiahla 30 dní)

vyvoláva pochybnosti, či ho možno vyhodnotiť ako ústavne konformný. Aj keď túto dobu

rozhodovania o žiadosti sťažovateľa nemožno považovať za primeranú, je v konkrétnych

okolnostiach daného prípadu (vzhľadom na nutnosť predloženia spisu krajskému súdu)

podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľná.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (). Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , ). Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba

nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení,

resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich

ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo

k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej moci

svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého

porušenie sa namieta ().

Vo svetle všetkých uvedených okolností dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť je

potrebné odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ostatnými požiadavkami sťažovateľa uplatnenými v návrhu na rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2010