Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 260/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť L. B., P., zastúpeného C. advokátska kancelária, s. r. o., B.,

konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. M., vo veci namietaného

porušenia a a jeho základného práva

podľa ) opomenutím a nečinnosťou vlády

Slovenskej republiky a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a

takto

rozhodol:

Sťažnosť L. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2010

doručená sťažnosť L. B., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného C. advokátska kancelária,

s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. M., vo veci

namietaného porušenia a (ďalej len

„ústava“) a jeho základného práva podľa ) opomenutím a nečinnosťou

vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a Ministerstva práce, sociálnych vecí a

rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“).

Sťažovateľ namieta porušenie a tiež základného práva podľa

) , podľa ktorého zamestnanci majú právo na spravodlivé a

uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za

vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.

Ako porušovateľov uvedených práv sťažovateľ uvádza vládu a ministerstvo práce,

ktorí mali uvedené práva porušiť

- rozhodnutiami o stanovení minimálnej mzdy,

- nečinnosťou vo vzťahu k prijatiu opatrení na zabezpečenie sociálnej orientácie

ekonomiky štátu v súlade s ,

- rozhodnutiami a postupom „orgánov výkonnej moci, resp. orgánov verejnej

správy všeobecne, ktorými preukázateľne dochádza k porušovaniu právnych predpisov

(napr. v rozpočtovej oblasti) a následnému znižovaniu príjmov štátu, resp. k plytvaniu

verejných zdrojov štátu“.

Sťažovateľ poukazuje na to, že za vykonanú prácu dostáva bez svojho zavinenia

minimálnu mzdu, ktorá nedosahuje ani polovicu z priemernej mesačnej mzdy

v hospodárstve, pričom nízko stanovená minimálna mzda mu neumožňuje dôstojnú životnú

úroveň.

Od ústavného súdu žiada, aby nálezom takto rozhodol:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že postupom Vlády Slovenskej

republiky a Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR, spočívajúcim predovšetkým

v opomenutí konať a v nečinnosti vo vzťahu k vytváraniu podmienok plnenia ustanovení

SR,

došlo k porušeniu práva Sťažovateľa (resp. Sťažovateľov) na rovnosť a dôstojnosť

Sťažovateľa (resp. Sťažovateľov) podľa Článku 12. ods. 1 SR, k porušeniu práva

Sťažovateľa (resp. Sťažovateľov) na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky,

najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú

životnú úroveň podľa Článku 36 písm. a) SR,

keďže zároveň nebolo zabezpečené splnenie ústavnej podmienky sociálnej orientácie

ekonomiky podľa Článku 55 ods. 1 SR.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva každému jednotlivému Sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie za porušenie jeho základných práv a slobôd vo výške 1 883 EUR.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných

práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských

právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jeho prijatí na ďalšie konanie (, ).

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Podľa ) zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce

pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu,

dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.

Podľa domáhať sa práv uvedených v , 36, 37 ods. 4,

až a až tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto

ustanovenia vykonávajú.

Podľa hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na

princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

Základom konania o sťažnosti podľa je tvrdenie, že boli porušené

základné práva alebo slobody sťažovateľa právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom. Vymedzenie opatrenia alebo iného zásahu porušujúceho základné právo

alebo slobodu ako „postup (nečinnosť) Vlády SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny, orgánov výkonnej moci, resp. orgánov verejnej správy všeobecne, vo vzťahu

k určeniu opatrení smerujúcich k zabezpečeniu sociálnej orientácie ekonomiky štátu“, alebo

vymedzenie rozhodnutia ako „rozhodnutia a postup orgánov výkonnej moci, resp. orgánov

verejnej správy všeobecne, ktorými preukázateľne dochádza k porušovaniu právnych

predpisov (napr. v rozpočtovej oblasti) a následnému znižovaniu príjmov štátu, resp.

k plytvaniu verejných zdrojov štátu“, je neurčité a nezrozumiteľné. V týchto smeroch

sťažnosť sťažovateľa nemá základné zákonom predpísané náležitosti [predovšetkým

náležitosti podľa a ]. Vzhľadom na to, že

sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ústavný súd ho nevyzýval na

odstránenie týchto nedostatkov sťažnosti.

Z obsahu sťažnosti je však zrejmé, že sťažovateľ v zásade namieta ustanovenia

nariadení vlády vydané na základe zákona o minimálnej mzde, ktoré určujú výšku

minimálnej mzdy; namieta, že sú v rozpore s ) a .

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej „každé konanie

možno začať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto

žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a na základe

jeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich

preto koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj

v rámci a ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom“ (,

tiež , , , ). Z citovaného okrem

iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti fyzickej osoby podľa nemôže

ústavný súd uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní o súlade právnych predpisov

podľa (). Na základe uvedeného je dôvod na odmietnutie

sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšími

návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2010