Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 272/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

spoločnosťou H. B., konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. J. H., pre

namietané porušenie jej práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. -38 z 31. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P. s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2010

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre

namietané porušenie jej práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-38 z 31. marca 2010.

Zo sťažnosti vyplýva:

«Sťažovateľ je právnickou osobou, založenou podľa slovenského práva; v rámci

svojej podnikateľskej činnosti sa zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných

zdrojov.

Na základe Zmluvy o úvere (ďalej len „Zmluva") zo dňa 24.02.2003 poskytol Sťažovateľ

úver vo výške 398,33 Eur (t.j. 12000,09 Sk). Zmluva o. i. obsahovala ustanovenia týkajúce

sa povinnosti dlžníka z tohto úverového vzťahu t.j. povinnosť vrátiť sumu poskytnutého

úveru a ďalšie poplatky. Dlžník bol povinný uhrádzať sťažovateľovi poskytnutý úver v 13-

ich dvojtýždňových splátkach v sume 47,47 Eur (1430,08 Sk) dvojtýždenne od 10.03.2003.

Na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi zmluvného vzťahu t.j. medzi sťažovateľom a

jeho dlžníkom dojednané priamo v Zmluve, že splnomocnený zástupca dlžníka, ktorý bol

priamo v Zmluve určený je oprávnený, v prípade, ak dlžník neplní svoje povinnosti, ktoré

mu zo Zmluvy o úvere vyplývajú, vykonať právne úkony, najmä podpísať notársku zápisnicu

o uznaní dlhu. Takáto notárska zápisnica má povahu exekučného titulu.

Dlžník neuhradil dve po sebe idúce splátky, čím sa dostal do omeškania so

splácaním úveru, čím sa stal v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, úver

okamžite splatný. Dňa 21.06.2003 bola notárom spísaná notárska zápisnica; notárska

zápisnica bola podpísaná určeným splnomocneným zástupcom dlžníka.

Dňa 13.02.2004 bol podaný návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor

následne na základe poverenia udeleného Okresným súdom Lučenec dňa 04.03.2004 začal

nútený výkon rozhodnutia, t.j. exekúcia.

Dňa 28.10.2009 podal sťažovateľ návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorému bolo

udelené dňa 04.03.2004 poverenie na výkon exekúcie.

Okresný súd Lučenec ako súd vecne a miestne príslušný na rozhodovanie o exekučnej

agende v danej veci uznesením zo dňa 17.12.2009, sp. zn. -17 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň zamietol návrh sťažovateľa na zmenu

súdneho exekútora.

Sťažovateľ podal dňa 04.01.2010 odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „Krajský súd") ako súd odvolací uznesením zo

dňa 31.03.2010 potvrdil uznesenie Okresného súdu zo dňa 17.12.2009 ako vecne a právne

správne.

... Podľa názoru sťažovateľa, v posudzovanom prípade, došlo k zásahu do jeho

vlastníckeho práva zo strany štátneho orgánu tým, že súd odmietol zmenu exekútora (v už

prebiehajúcom exekučnom konaní) a zároveň exekúciu zastavil, čím znemožnil plnenie v

prospech sťažovateľa, na ktorý sťažovateľovi vznikol, na základe zmluvy o úvere nárok.

Uvedený zásah do vlastníckych práv sťažovateľa nie je v súlade s požiadavkami Protokolu 1

Dohovoru druhej vety a predstavuje zásah do pokojného užívania majetku sťažovateľa resp.

predstavuje de facto zbavenie vlastníctva. Zásah do vlastníckeho práva musí spĺňať, v

zmysle Protokolu 1 Dohovoru a konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva 3

podmienky, a to aby i) bol zásah vykonaný vo verejnom záujme, ii) zásah bol primeraný

sledovanému cieľu a iii) bol uskutočnený na základe zákona.

... Podľa názoru sťažovateľa, tým, že súd zasiahol do vykonávacieho konania (v

rámci rozhodovania o zmene osoby súdneho exekútora), tak, že exekučné konania bez

ďalšieho zastavil, porušili právo sťažovateľa vlastniť majetok v zmysle Protokolu 1

Dohovoru.»

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že uznesením krajského súdu

č. k. -38 z 31. marca 2010 bolo porušené jej právo podľa čl. 1 dodatkového

protokolu, aby uvedené uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka taktiež žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 912,29 €,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 402,14 € s DPH.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

rozhodnutím všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za

porušovateľa svojich práv (m. m. , ).

Sťažovateľka, kvalifikovane zastúpená advokátom, vo svojom návrhu žiadala, aby

ústavný súd v súvislosti s namietaným uznesením krajského súdu č. k. -38

z 31. marca 2010 vyslovil porušenie (iba) práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a zrušil

toto rozhodnutie. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky so

zastavením konania v jej exekučnej veci, čím podľa jej názoru bolo porušené jej právo

„vlastniť majetok v zmysle Protokolu 1 Dohovoru“.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni štátu prijímať zákony, ktoré

považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

K namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd

považuje predovšetkým za potrebné upriamiť pozornosť na svoju stabilizovanú judikatúru,

súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto

porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy

postupu vyplývajúce z až . Keďže sťažovateľka v petite svojej sťažnosti,

ktorým je ústavný súd podľa viazaný, (a taktiež ani

v jej odôvodnení) nenamietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(prípadne práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd), nemohlo dôjsť ani k porušeniu ňou označeného práva podľa čl. 1 dodatkového

protokolu. V opačnom prípade by sa ústavný súd stal opravnou inštanciou voči všeobecným

súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa v spojení s

ods. 1 . Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery

v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je

základom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho

subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne napr. , ,

, ).

Ústavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu nie je taká príčinná súvislosť medzi

napadnutým uznesením krajského súdu a označeným právom, ktorá by zakladala možnosť

vysloviť porušenie práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie. Preto je sťažnosť v tomto rozsahu zjavne neopodstatnená, čo bol dôvod na jej

odmietnutie podľa .

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh totiž vyplýva, že v danom prípade

sťažovateľka nevyčerpala všetky prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných

práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže nepodala dovolanie

proti namietanému uzneseniu krajského súdu č. k. -38 z 31. marca 2010,

a to napriek tomu, že v sťažnosti tvrdený dôvod („tým, že súd zasiahol do vykonávacieho

konania... tak, že exekučné konania bez ďalšieho zastavil, porušili...“) je dovolacím

dôvodom podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Podľa uvedenej právnej normy je dovolanie tiež

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa účastníkovi konania postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje napr. na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého

„Okolnosť, že odvolací súd nesprávne potvrdil uznesenie okresného súdu o zastavení

konania (v danom prípade pre nezaplatenie súdneho poplatku, pozn.), treba považovať za

dovolací dôvod podľa , lebo ňou odňal tomuto účastníkovi

možnosť konať pred súdom [ ] a bránil mu v realizácii procesného

práva domáhať sa ochrany práva na súde, ktoré bolo porušené alebo ohrozené.“. Ak okresný

súd v exekučnej veci sťažovateľky toto konanie (podľa jej názoru neoprávnene) zastavil a

krajský súd namietaným uznesením ho (podľa jej názoru neoprávnene) potvrdil z dôvodu,

že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, hoci podľa jej

názoru išlo o právne perfektný úkon a exekučné súdy boli povinné z neho vychádzať, potom

exekučné súdy (teda aj krajský súd namietaným uznesením) odňali sťažovateľke možnosť

konať pred súdom [ ]. Na tomto základe ústavný súd vychádzajúc

zo svojej subsidiárnej právomoci odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde aj pre nedostatok svojej právomoci.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. augusta 2010