Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 123/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. augusta 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti MVDr. P. D., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. T., P., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Košice II,

takto

rozhodol:

1. Základné právo MVDr. P. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Košice II

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. MVDr. P. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť MVDr. P. D. trovy konania

v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. J. T., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára

2010 doručená sťažnosť MVDr. P. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

V sťažnosti sťažovateľ poukázal na to, že prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II

podal 29. júla 2004 okresnému súdu na neho obžalobu pre trestný čin nevyplatenia mzdy

a odstupného podľa a . Sťažovateľ k priebehu

konania uviedol, že okresný súd „vytýčil hlavné pojednávanie na deň 14. júla 2005, ktoré

som žiadal odročiť pre plánovanú dovolenku môjho obhajcu. Súd žiadosti vyhovel a nové

pojednávanie vytýčil na 24. októbra 2005, ani toto pojednávanie sa nekonalo z dôvodu

mojej choroby. Súd začal veci pojednávať 11. decembra 2006, 22. januára 2007, 1. marca

2007 a 31. mája 2007. Ostatné konanie bolo odročené za účelom pribratia znalca z odboru

ekonomika. Tohto znalca súd uznesením pribral 3. júla 2007. Od pribratia znalca súd vo

veci nekonal. Ja som sa listom z 17. februára 2009 dožadoval pokračovania hlavného

pojednávania. Súd mi 17. marca 2009 zaslal na vedomie list, ktorý adresoval konateľovi

spoločnosti K., spol. s r. o., ktorá spoločnosť mala spravovať účtovnú agendu potrebnú

k znaleckému dokazovaniu. Od tej doby súd nekoná.“.

Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že trestné konanie proti nemu je vedené od roku

2001 a ústavný súd už nálezom sp. zn. z 22. februára 2006 rozhodol, že

postupom orgánov činných v trestnom konaní bolo porušené jeho základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril podaním sp. zn. z 23. februára

2010 a sp. zn. z 19. apríla 2010, ktorého súčasťou je aj podrobná

chronológia jeho úkonov v konaní vedenom pod sp. zn. . Predseda okresného súdu

vo vyjadrení uviedol, že „k prieťahom v konaní došlo čiastočne v období september 2004 -

marec 2005. Vzhľadom na počet vecí v súdnom oddelení a skutočnosť, že predsedníčka

senátu vybavuje aj väzobné veci, úkony súdu po tomto období boli vykonávané priebežne

a plynule, posúdenie zbytočnosti prieťahov ponechávam na zváženie ústavnému súdu.

V tejto súvislosti poukazujem na konanie samotného sťažovateľa v období od júla

2005 do októbra 2006, ktoré spôsobovalo, že sa v danej veci nevykonávalo dokazovanie.

Obdobie nečinnosti od septembra 2007 do septembra 2009 bolo spôsobené

objektívne, nemožnosťou zabezpečiť účtovne doklady potrebné na vypracovanie znaleckého

posudku, zo strany súdu boli v tomto období vykonávané úkony smerujúce k ich získaniu.

Na tunajší súd nepodal sťažovateľ sťažnosť v zmysle

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Sťažovateľom požadované finančné zadosťučinenie nie je podľa môjho názoru

dôvodné, jeho neistota bola odstránené oslobodzujúcim rozsudkom. Samotný sťažovateľ

svoj postoj k trestnému stíhaniu vyjadril aj tým, že svoju neúčasť na hlavných

pojednávaniach ospravedlňoval z rôznych dôvodov, v kontexte čoho sa jeho tvrdenie, že ho

súd nechával v stave neistoty, javí ako účelové.“.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -15

z 11. marca 2010 ju prijal na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení k prijatej sťažnosti doručenom ústavnému

súdu 26. apríla 2010 uviedol, že konanie sp. zn. je právoplatne skončené,

oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť 5. marca 2010.

V reakcii na vyjadrenie okresného súdu právny zástupca sťažovateľa neuviedol

žiadne nové skutočnosti relevantné na posúdenie veci.

Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu oznámili ústavnému súdu,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd preto v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania a zo spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

Okresnému súdu bola 29. júla 2004 podaná obžaloba na sťažovateľa a Z. Š. pre

trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 9 ods. 2 a § 248a ods. 1 Trestného

zákona (). Správa o výsledku mediácie bola vyhotovená 8. júna

2005, z ktorej vyplýva, že 25. apríla 2005 bola vec predložená ako vhodná na vykonanie

mediácie a 26. mája 2005 obžalovaní nedali súhlas na mediáciu.

Okresný súd nariadil 8. júna 2005 hlavné pojednávanie na 14. júl 2005, na ktoré sa

obžalovaní nedostavili, podľa zápisnice z hlavného pojednávania sa ospravedlnili (ich

obhajca žiadal o ospravedlnenie z dôvodu svojej dovolenky). Okresný súd 12. septembra

2005 nariadil hlavné pojednávanie na 24. október 2005. Sťažovateľ 11. októbra 2005

doručil ospravedlnenie, podľa ktorého je od 25. júla 2005 práceneschopný, jeho zdravotné

problémy mu nedovoľujú zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní, podľa doporučenia lekára

sa nemá namáhať, rozprávať a denne dochádza na rehabilitáciu s tým, že predpokladaná

doba liečby je šesť mesiacov a jej skončenie súdu oznámi. Okresný súd 21. októbra 2005

zrušil termín hlavného pojednávania z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa. Okresný súd

1. februára 2006 dožiadal lekárku MUDr. H. D., ktorá vystavila doklad o práceneschopnosti

sťažovateľovi, o vyjadrenie, či je sťažovateľ stále práceneschopný, a aby uviedla

predpokladaný termín jej ukončenia, ako aj to, či ochorenie je takého charakteru, že

sťažovateľ nie je schopný absolvovať súdne konanie. MUDr. H. D. prípisom doručeným

14. februára 2006 oznámila, že práceneschopnosť trvá, v najbližšom období bude

sťažovateľ hospitalizovaný a nemožno určiť čas ukončenia jeho práceneschopnosti s tým, že

do jej ukončenia sa nemôže zúčastniť pojednávania. Okresný súd 22. mája 2006 opäť žiadal

vyjadrenie od lekárky sťažovateľa, pričom zásielka sa vrátila s tým, že MUDr. D. už v

železničnej nemocnici nepracuje. Prípisom z 30. júna 2006 okresný súd dožiadal Sociálnu

poisťovňu Košice o podanie správy, či u sťažovateľa trvá práceneschopnosť, ktorá začala

25. júla 2005. Sociálna poisťovňa 8. augusta 2006 odpovedala, že neevidujú žiadnu

práceneschopnosť sťažovateľa s tým, že ak je nezamestnaný a vedený na úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny, ich evidencia práceneschopných ho nezaznamenáva. Okresný súd

12. septembra 2006 vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či trvá jeho práceneschopnosť, a

predložil o tom doklad. Sťažovateľ 2. októbra 2006 oznámil, že nie je práceneschopný, jeho

liečba ale nie je ukončená, má schválenú aj kúpeľnú liečbu, ktorej termín mu oznámený ešte

nebol.

Okresný súd nariadil 8. novembra 2006 hlavné pojednávanie na 11. december 2006,

na ktorom boli vypočutí sťažovateľ aj poškodení, okresný súd uznesením podľa § 21 ods. 1

vylúčil zo spoločného konania trestnú vec vedenú proti obžalovanej Z.

Š. na samostatné konanie. Hlavné pojednávanie bolo odročené na 22. január 2007, na ktoré

sa dostavil sťažovateľ, neprišli však svedkyne, na ktorých výsluchu trvala prokurátorka,

pričom sťažovateľ uviedol, že trvá na výsluchu znalca. Z týchto dôvodov bolo hlavné

pojednávanie odročené na 1. marec 2007. Podaním doručeným 7. februára 2007 sťažovateľ

navrhol vypočuť dvoch svedkov. Znalec doručil 21. februára 2007 ospravedlnenie s tým, že

z dôvodu pracovných povinností sa môže zúčastniť hlavného pojednávania až v apríli.

Okresný súd vykonal hlavné pojednávanie 1. marca 2007, na ktorom bol sťažovateľ

prítomný, okresný súd vypočul štyroch svedkov. Ďalšie hlavné pojednávanie okresný súd

uskutočnil 26. apríla 2007, sťažovateľ bol prítomný, hlavné pojednávanie bolo odročené pre

neprítomnosť svedkov s tým, že budú predvolané dve svedkyne a znalec a bude pripojený

súvisiaci konkurzný spis. Obvodné oddelenie Policajného zboru K. doručilo 10. mája 2007

správu o výsledku pokusu o doručenie predvolania svedkyni A. L. s tým, že sa zdržiava

v Českej republike, kde aj pracuje. Okresný súd na hlavnom pojednávaní 31. mája 2007

vypočul znalca, sťažovateľ namietol závery znaleckého posudku, pričom okresný súd

hlavné pojednávanie odročil na neurčito pre účely pribratia nového znalca z odboru

ekonómie a pre účely zistenia pobytu svedkyne L. Opatrením z 31. mája 2007 okresný súd

priznal znalcovi znalečné. Uznesením z 3. júla 2007 okresný súd pribral do konania

znalkyňu z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva a daňovníctva Ing. A. B.,

ktorej uložil zistiť, či spoločnosť, ktorej štatutárnym orgánom bol sťažovateľ, mala dostatok

finančných prostriedkov na výplatu miezd zamestnancom za rozhodné obdobie, a tiež

položil ďalšie otázky súvisiace s predmetom trestného konania. Okresný súd uložil znalecký

posudok podať do dvoch mesiacov od doručenia spisu. Predmetné uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 28. júla 2007.

Znalkyňa doručila znalecký posudok 8. septembra 2009, v ktorom uviedla, že listom

z 5. októbra 2007 požiadala okresný súd o zabezpečenie podkladov na vypracovanie

znaleckého posudku a niekedy na jar 2009 jej bolo oznámené archivárom obchodnej

spoločnosti K., s. r. o., G., že doklady obchodnej spoločnosti V., a. s., K., o ktoré požiadal

okresný súd, sa v archíve nenachádzajú, a preto vypracovala znalecký posudok z tých

podkladov, ktoré mala k dispozícii.

Na hlavnom pojednávaní 9. februára 2010, na ktorom sa zúčastnil aj sťažovateľ,

okresný súd vypočul znalkyňu, vyhlásil dokazovanie za skončené a po záverečných rečiach

vyhlásil rozsudok, ktorým podľa oslobodil sťažovateľa

spod obžaloby, lebo skutok nie je trestným činom. Sťažovateľ sa vzdal práva podať

odvolanie aj za oprávnené osoby, prokurátorka sa nevyjadrila. Prokuratúra 15. februára

2010 doručila odvolanie proti rozsudku, ktoré následne vzala späť. Písomné vyhotovenie

rozsudku bolo súdnej kancelárii predložené 23. februára 2010 a v ten deň bolo aj

expedované, predmetný rozsudok okresného súdu nadobudol 5. marca 2010 právoplatnosť.

Konajúca sudkyňa 23. februára 2010 vyhotovila úradný záznam o dodatočnom

zažurnalizovaní korešpondencie medzi znalkyňou a obchodnou spoločnosťou K., s. r. o., G.,

v čase, keď sa súdny spis nachádzal u znalkyne.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha, aby ústavný súd vyslovil, že došlo

k porušeniu jeho základného práva zaručeného v , podľa ktorého každý

má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (napr. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V rámci prvého

kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Proti sťažovateľovi sa vedie trestné konanie vo veci spáchania trestného činu

nevyplatenia mzdy a odstupného podľa pod sp. zn. .

Sťažovateľ je stranou v tomto trestnom konaní. Vec nemožno podľa názoru ústavného súdu

považovať za právne ani skutkovo zložitú. Vo všeobecnosti však platí, že v trestných

veciach musí pristupovať súd k takémuto konaniu s osobitnou starostlivosťou, keďže

výsledok takéhoto konania má pre sťažovateľa mimoriadny význam (dotýka sa jeho

osobného statusu).

2. Správanie sťažovateľa ako strany v konaní je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd poukazuje na to, že

sťažovateľ bol v období od 14. júla 2005 do 2. októbra 2006 práceneschopný, v dôsledku

čoho sa nemohol zúčastniť na hlavnom pojednávaní. V tomto období okresný súd nemohol

teda vykonávať procesné úkony, a preto toto obdobie nemôže ísť na vrub tomuto súdu.

Práceneschopnosť sťažovateľa však prispela k predĺženiu konania a ústavný súd zohľadnil

túto skutočnosť pri priznaní finančného zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa , bol postup samotného

okresného súdu. Vec napadla na okresný súd 29. júla 2004. Konanie trvalo viac ako šesť

rokov a v jeho postupe sa vyskytli obdobia nečinnosti, ktoré v celkovom súhrne spôsobili

predĺženie konania. Ústavný súd takto hodnotí obdobie od 29. júla 2004 do 25. apríla 2005,

teda obdobie od podania obžaloby do predloženia veci ako vhodnej na vykonanie mediácie,

a obdobie od 21. januára 2007 do 9. februára 2010 pri zadovažovaní podkladov pre znalcov

potrebných na vypracovanie znaleckého posudku a zabezpečovanie vypracovania

znaleckého posudku a výsluchu znalca.

Vzhľadom na zistené obdobia nečinnosti ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd

sa svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. dopustil zbytočných

prieťahov, čím porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,

ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. bolo do rozhodnutia

ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd neuložil okresnému súdu

povinnosť, aby v označenej veci v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 56

ods. 5 ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie 3 000 € .

Pretože ústavný súd nepovažoval za primerané konkrétnym okolnostiam prípadu

vysloviť len porušenie základného práva sťažovateľa, rozhodol aj o priznaní finančného

zadosťučinenia. Pri rozhodovaní ústavný súd zohľadnil jednak doterajšiu dĺžku

posudzovaného konania okresného súdu (viac ako šesť rokov) a zistené zbytočné prieťahy

okresného súdu v trvaní 19 mesiacov, ako aj skutočnosť, že k tejto dĺžke konania prispel aj

sťažovateľ svojím správaním v rozsahu 15 mesiacov. Ústavný súd prihliadol ďalej aj na

mimoriadnu dôležitosť konania pre sťažovateľa a na to, že predmetné konanie bolo v čase

do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené. Na základe týchto skutočností dospel

ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude primerané všetkým okolnostiam prípadu

priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

advokátom JUDr. J. T., P. Vychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá bola 721,40 €. Ústavný súd v

súlade s vyúčtovaním právneho zástupcu priznal sťažovateľovi úhradu trov konania za dva

úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie)

vykonané v roku 2010 podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) po 120,23 € za každý

úkon podľa § 11 ods. 3 vyhlášky a náhradu hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky

za dva úkony právnej služby po 7,21 €, spolu v sume 254,88 €.

Okresný súd je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia podľa bodu 3 výroku

tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. augusta 2010