Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 295/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť F. P., F., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práv podľa a Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenie Slovenskej

republiky a čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. P. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2010

doručená sťažnosť F. P., F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práv podľa a Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenie čl. 144

a dohovoru postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a spisovej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal 21. októbra 2009

okresnému súdu „návrh na začatie konania v právnej veci proti odporcovi JUDr. J. J. o

zaplatenie mzdy z výkonu súdnych rozhodnutí v celkovej výške

2 805 546,- Sk, čo je 93 127 Eur“.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Tak ako uvádzam v mojom podaní z 21. 10. 2010 žalovaný nevykonal výkon

súdnych rozhodnutí a rozhodnutia v celkovej výške bez úrokov

2 805 546 Sk.

Po viac ako 30 dňoch som dostal výzvu od Okresného súdu v Bardejove predložiť

moje majetkové pomery.

Okresný súd v Bardejove dňa 4. 11. 2009 vydal uznesenie, v ktorom ma vyzýva, aby

som doplnil svoje podanie z dňa 21. 10. 2009, čo som aj urobil a dňa 19. 11. 2009 som na

výzvu súdu doručil osobne na Okresný súd v Bardejove odpoveď na majetkové pomery

a odpoveda1 na uznesenie, ktoré mi bolo doručené.

Svojim podaním na okresný súd v Bardejove žiadam, aby Okresný súd v Bardejove

vydal platobný príkaz a nech prizve súdneho znalca na výpočet úrokov z omeškania

a výpočet straty na dôchodkovom a sociálnom poistení, ktoré mi spôsobil žalovaný tým, že

ma neprihlásil do sociálnej poisťovne ako zamestnanca, keď on sám so mnou rozviazal

pracovný pomer.

Okresný súd v Bardejove do dnešného dňa nevydal platobný príkaz na základe

rozsudkov, ktoré sú právoplatné a žalobca ich nevykonal. Súd neprizval súdneho znalca

a do dnešného dňa mi nepriznal právneho zástupcu.

Od podania návrhu na žalobcu uplynulo viac ako 6 mesiacov a do dnešného dňa

nebolo vytýčené pojednávanie. To podľa môjho názoru dokazuje, že ide o porušovanie

mojich základných práv a slobôd a úmyselný prieťah v konaní zo strany Okresného súdu

v Bardejove. Žijem v právnej neistote, ktorá nebola odstránená a trvá naďalej.

Účelom základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstrániť

stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia podaním

návrhu na súde. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu právnej neistoty dochádza spravidla

až právoplatným rozhodnutím súdu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je základná povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa rozhodlo

už na prvom pojednávaní. Toto právo zrejme nepozná Okresný súd v Bardejove, ani sudca;

je to bežná prax na domácich súdov v Slovenskej republike, keď súdny spor trvá viac ako

16 rokov a daný stav zrejme vyhovuje zákonodarcovi aj Ústavnému súdu.

Porušujú sa moje Ústavné pravá a medzinárodný dohovor v čl. 48 ods. 2, keď moja

vec podaná na súde dňa 21. 10. 2010 Sp. zn. nebola ani do dnešného dňa

prerokovaná, ani nebolo vytýčené pojednávanie; porušuje sa medzinárodný dohovor článok

1, 6, 13.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol

týmto nálezom:

„Okresný súd v Bardejove v konaní porušuje moje základne ústavné

práva a medzinárodný dohovor na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v čl. 48,

ods. 2 a v článku 144 a medzinárodný dohovor , 6, 13.

Preto žiadam Ústavný súd, aby uznal vinný Okresný súd v Bardejove z prieťahov

v konaní a právnej neistoty, ktorá trvá a nebola odstránená. Žiadam Ústavný súd Slovenskej

republiky, aby jasne a zrozumiteľne určil Okresnému súdu v Bardejove ako má pokračovať

v odstránení v prieťahu v konaní a odstránení právnej neistoty, to znamená, aby nariadil,

do keby ma spomínaný súd odstrániť porušovanie mojich základných ústavných práv a to

tak, že urči dátum odstránenia spomínaných ústavných porušení.

Žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby mi priznal finančné zadosťučinenie vo

výške 15 000 000 Sk, t. j. 497 908 Eur.“

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na

konanie pred ústavným súdom.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu,

ktorý v prípise sp. zn. Spr 553/10 z 10. júna 2010 uviedol:

„Konanie vo veci Okresného súdu Bardejov sp. zn. bolo začaté dňa

21. 10. 2009, keď sťažovateľ F. P. súdu doručil žalobu, z obsahu ktorej vyplýva, že sa ňou

domáha proti žalovanému JUDr. J. J. náhrady škody vo výške 93.127,- Eur. Žalobu v

podstate odôvodňuje tým, že aj keď žalovaný ako správca konkurznej podstaty spoločnosti

K. s. r. o. bol rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove zaviazaný zaplatiť mu mzdu vo výške 1.538.310,- Sk a trovy

konania vo výške 111.952,- Sk a rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.

zaplatiť mu 354.634,- Sk, súdmi uloženú povinnosť nesplnil, čím mu vznikla škoda v

celkovej výške 2.805.546,- Sk, čo zodpovedá 93.127,- Eur.

Sťažovateľ už v samotnej žalobe žiadal, aby mu súd priznal oslobodenie od súdnych

poplatkov a ustanovil pre konanie právneho zástupcu. Súd preto výzvou zo dňa 4. 11. 2009

uložil sťažovateľovi vyjadriť sa v určenej lehote k svojim osobným a zárobkovým pomerom

a o tvrdených skutočnostiach predložiť príslušné potvrdenia a zároveň uznesením z toho

istého dňa vyzval sťažovateľa postupom podľa svoju žalobu doplniť tak, aby

mala náležitosti uvedené v ustanovení a Na výzvu súdu

sťažovateľ reagoval podaním zo dňa 19. 11. 2009 a toho istého dňa doručil odvolanie proti

uzneseniu súdu, ktorým bol postupom podľa vyzvaný svoju žalobu doplniť.

Uznesením zo dňa 23. 11. 2009 sťažovateľovi bolo priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov a podľa bol mu pre konanie ustanovený zástupca z radov advokátov

JUDr. M. H. Súdom ustanovený zástupca z radov advokátov JUDr. M. H. dňa 7. 12. 2009

doručil odvolanie proti uzneseniu o ustanovení za zástupcu sťažovateľovi, ktorému

uznesením súdu zo dňa 22. 12. 2009 bolo vyhovené a novým zástupcom pre konanie bol

ustanovený advokát JUDr. V. M. Aj tento súdom ustanovený zástupca však proti uzneseniu

o ustanovení za zástupcu podal odvolanie, ktoré súdu doručil dňa 5. 2. 2010. Uznesením

súdu zo dňa 16. 4. 2010 bolo vyhovené aj tomuto odvolaniu a novou zástupkyňou pre

konanie bola sťažovateľovi ustanovená advokátka JUDr. J. M. Uznesenie sa dňom 11. 5.

2010 stalo právoplatným. Dňa 17. 5. 2010 súdom ustanovenej zástupkyni sťažovateľa a

žalovanému boli v rámci prípravy veci na pojednávanie poskytnuté príslušné poučenia

spolu s výzvou adresovanou žalovanému k veci sa písomne vyjadriť. Na výzvu súdu

žalovaný reagoval písomným podaním súdu doručeným dňa 3. 6. 2010 a toho istého dňa

doručil návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

Vzhľadom na uvedené a s poukazom na doterajšiu celkovú dĺžku konania mám zato,

že k zbytočným prieťahom, ktoré by boli zavinené súdom v konaní Okresného súdu Bardejov

vedenom pod sp. zn. nedošlo a preto navrhujem sťažnosť sťažovateľa F. P.

ako zrejme nedôvodnú odmietnuť.“

Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu zaujal k vyjadreniu podpredsedu okresného

súdu sp. zn. Spr 553/10 z 10. júna 2010 stanovisko v podaní zo 6. júla 2010, v ktorom

okrem iného uviedol:

„Trvám na tom, že ide o prieťah v konaní, ktorý spôsobil Okresný súd v Bardejove

v konaní pod číslom . Od môjho podania 21. 10. 2009 do dnešného dňa

uplynulo viac ako 9 mesiacov. Okresný súd v Bardejove do dnešného dňa nevytýčil

pojednávanie hoci som ho na to viackrát upozorňoval.

Požiadal som Okresný súd v Bardejove, aby vydal platobný rozkaz na základe

právoplatných a vykonateľných rozsudkov a požiadal som súd, aby prizval súdneho znalca,

aby ten vyrátal škodu na sociálnom a dôchodkovom poistení, ktorú za mňa zamestnávateľ,

ani správca konkurznej podstaty neodviedol. To sa tak nestalo, súd ani po oslobodení

od súdnych poplatkov a pridelení mi právneho zástupcu mi môj nárok nesplnil z mne

neznámych dôvodov.

Preto žiadam Ústavný súd SR, aby uznal že Okresný súd v Bardejove porušuje ústavu

tak, ako je napísané v mojej sťažnosti.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

Na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného

súdu vedený pod sp. zn. , z ktorého zistil, že prehľad úkonov tak, ako ich

uvádza predseda okresného súdu, zodpovedá obsahu predmetného súdneho spisu, preto na

neho prihliadal ako na relevantné východisko pri predbežnom prerokovaní sťažnosti.

1. K namietanému porušeniu a dohovoru

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa ňou predovšetkým domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upraveného v a práva podľa dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom (sťažovateľ v sťažnosti

síce namieta porušenie čl. 6 dohovoru ako celku, ale z textu možno vyvodiť, že namieta len

porušenie jeho odseku 1, pozn.) postupom okresného súdu v namietanom konaní.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na neúmernú dĺžku konania, keď argumentuje, že

„Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je základná povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa rozhodlo už na prvom pojednávaní. Toto

právo zrejme nepozná Okresný súd v Bardejove, ani sudca; je to bežná prax na domácich

súdoch v Slovenskej republike, keď súdny spor trvá viac ako 16 rokov a daný stav zrejme

vyhovuje zákonodarcovi aj Ústavnému súdu.“.

Ústavný súd v súvislosti s citovaným považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie

vedené okresným súdom pod sp. zn. nie je „pokračovaním“ súdnych konaní

vedených Okresným súdom Prešov pod sp. zn. a sp. zn. .

Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. -741 z 21. júna 2005 potvrdil rozsudok

Okresného súdu Prešov sp. zn. , ktorým bola žalovanému JUDr. J. J., správcovi

konkurznej podstaty, uložená povinnosť uhradiť sťažovateľovi mzdu za obdobie od 14.

novembra 1992 do 30. septembra 2002. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 2. augusta 2005

a vykonateľnosť 18. augusta 2005. Konanie vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 28

C 396/2005 bolo právoplatne skončené 2. septembra 2008, keď rozsudok Okresného súdu

Prešov o povinnosti žalovaného JUDr. J. J. zaplatiť sťažovateľovi náhradu mzdy za obdobie

od 1. októbra 2002 do 26. októbra 2005 v sume 354 643 Sk nadobudol právoplatnosť. V

oboch prípadoch ide teda o konania, ktoré sú právoplatné skončené.

Predmetom namietaného konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn.

je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa, ktorou sa domáha náhrady škody proti

žalovanému JUDr. J. J., správcovi konkurznej podstaty, v sume 93 127 €. Sťažovateľ svoj

nárok odôvodňuje tým, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty spoločnosti K., s. r. o.,

mal súdmi uloženú povinnosť, ktorú nesplnil, čím mu vznikla škoda. Namietané konanie je

však „novým konaním“, ktoré bolo začaté doručením žaloby sťažovateľa (§ 82 ods. 1

), preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

posudzoval postup okresného súdu od 21. októbra 2009, keď bola žaloba sťažovateľa

doručená okresnému súdu.

Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu možno vyvodiť záver, že na

doterajšiu dĺžku namietaného konania majú objektívne vplyv predovšetkým procesné úkony

sťažovateľa (žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho

zástupcu), na ktoré má na jednej strane právo, ale na druhej strane skutočnosť, že

v dôsledku ich uplatnenia dochádza k predĺženiu namietaného konania, nemôže byť

pripísaná na ťarchu okresného súdu, a to ani v prípade, ak ide o predlžovanie konania

v dôsledku uplatňovania práv súdom ustanoveného právneho zástupcu (odvolanie proti

uzneseniu o ustanovení za právneho zástupcu).

Ústavný súd prihliadol aj na celkovú dobu trvania namietaného konania, ktoré v čase

rozhodovania ústavného súdu o tejto sťažnosti ešte nemožno kvalifikovať ako neprimerane

dlhé (žaloba bola doručená okresnému súdu 21. októbra 2009).

Ústavný súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj k tej časti sťažnosti, ktorou

sťažovateľ namieta, že okresný súd v jeho veci nerozhodol platobným rozkazom.

Sťažovateľ v tejto súvislosti v sťažnosti najmä uviedol: „Svojim podaním na okresný súd

v Bardejove žiadam, aby Okresný súd v Bardejove vydal platobný príkaz...

Okresný súd v Bardejove do dnešného dňa nevydal platobný príkaz na základe

rozsudkov, ktoré sú právoplatné a žalobca ich nevykonal.“

V súlade s súd môže aj bez výslovnej

žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu

uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených

navrhovateľom. Súd však nie je povinný vydať platobný rozkaz a vybaviť tak návrh

v skrátenom konaní, hoci sú splnené podmienky ustanovené v § 172 Občianskeho súdneho

poriadku.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení č. Spr. 553/10 z 10. júna 2010

reagoval aj na túto námietku sťažovateľa, keď uviedol: „K námietke sťažovateľa, že súd vo

veci nerozhodol platobným rozkazom poukazujem na ustanovenie ,

z ktorého je zrejmé, že súd o návrhu na začatie konania môže platobným rozkazom

rozhodnúť v prípade, ak právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplýva zo skutočností

uvedených navrhovateľom, pričom v tomto prípade táto podmienka splnená nebola a tak

o návrhu sťažovateľa nebolo možné rozhodnúť vydaním platobného rozkazu.“ Citované

odôvodnenie postupu okresného súdu je v danom prípade z ústavného hľadiska

akceptovateľné, a preto podľa názoru ústavného súdu nemôže zakladať dôvod na vyslovenie

porušenia práv označených sťažovateľom.

Prihliadajúc na procesné úkony vykonané okresným súdom v namietanom konaní

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatoval, že doterajší postup

okresného súdu bol plynulý, resp. nevyznačoval sa prieťahmi, ktoré by bolo možné

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

, a preto podľa odmietol sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu čl. 13 dohovoru

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie práva podľa čl. 13

dohovoru v spojení s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. vo vzťahu k namietanému

porušeniu čl. 13 dohovoru sťažnosť neobsahuje osobitné odôvodnenie. Za týchto okolností

ústavný súd aj vzhľadom na dôvody zakladajúce odmietnutie sťažnosti v časti namietajúcej

porušenie základného práva a práva podľa dohovoru nezistil

žiadnu príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením čl. 13 dohovoru a skutkovým

stavom popísaným v sťažnosti, ktorý by mohol reálne zakladať dôvod na vyslovenie

porušenia tohto práva po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

3. K namietanému porušeniu a dohovoru

Podľa sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri

rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

ods. 2 a 5 a zákonom.

Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,

odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,

konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor

ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

Podľa čl. 1 dohovoru vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich

jurisdikcii, práva a slobody uvedené v hlave I tohto dohovoru.

Z citovaných ustanovení a dohovoru možno vyvodiť, že tieto

vyjadrujú jednak princíp nezávislosti sudcov ( ) a jednak vymedzujú

právny základ činnosti súdov, resp. iných orgánov verejnej moci pri uplatňovaní ich

rozhodovacích právomocí ( a dohovoru), t. j. ich obsahom nie je

úprava základných práv alebo slobôd, a preto ich nemožno samostatne aplikovať (a teda ani

namietať ich porušenie) v konaní o porušení individuálnych základných práv a slobôd

fyzických alebo právnických osôb podľa prostredníctvom sťažnosti

pred ústavným súdom (m. m. napr. , , ).

Keďže sťažovateľ namieta porušenie označeného článku a označeného

článku dohovoru, ktorých porušenie nemožno samostatne namietať pred ústavným súdom

v konaní podľa , bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa ako celku bolo bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v jeho

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2010