Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 295/2010
PDF · 233.03 KB
No categories available
IV. ÚS 295/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2010
predbežne prerokoval sťažnosť F. P., F., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenie čl. 144 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 170/2009, a takto
rozhodol:
Sťažnosť F. P. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2010
doručená sťažnosť F. P., F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenie čl. 144
ústavy a čl. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v
konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 170/2009.
Zo sťažnosti a spisovej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal 21. októbra 2009
okresnému súdu „návrh na začatie konania v právnej veci proti odporcovi JUDr. J. J. o
zaplatenie mzdy z výkonu súdnych rozhodnutí v celkovej výške
2 805 546,- Sk, čo je 93 127 Eur“.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Tak ako uvádzam v mojom podaní z 21. 10. 2010 žalovaný nevykonal výkon
súdnych rozhodnutí 14 C 236/94 a rozhodnutia 28 C 396/2005 v celkovej výške bez úrokov
2 805 546 Sk.
Po viac ako 30 dňoch som dostal výzvu od Okresného súdu v Bardejove predložiť
moje majetkové pomery.
Okresný súd v Bardejove dňa 4. 11. 2009 vydal uznesenie, v ktorom ma vyzýva, aby
som doplnil svoje podanie z dňa 21. 10. 2009, čo som aj urobil a dňa 19. 11. 2009 som na
výzvu súdu doručil osobne na Okresný súd v Bardejove odpoveď na majetkové pomery
a odpoveda1 na uznesenie, ktoré mi bolo doručené.
Svojim podaním na okresný súd v Bardejove žiadam, aby Okresný súd v Bardejove
vydal platobný príkaz a nech prizve súdneho znalca na výpočet úrokov z omeškania
a výpočet straty na dôchodkovom a sociálnom poistení, ktoré mi spôsobil žalovaný tým, že
ma neprihlásil do sociálnej poisťovne ako zamestnanca, keď on sám so mnou rozviazal
pracovný pomer.
Okresný súd v Bardejove do dnešného dňa nevydal platobný príkaz na základe
rozsudkov, ktoré sú právoplatné a žalobca ich nevykonal. Súd neprizval súdneho znalca
a do dnešného dňa mi nepriznal právneho zástupcu.
Od podania návrhu na žalobcu uplynulo viac ako 6 mesiacov a do dnešného dňa
nebolo vytýčené pojednávanie. To podľa môjho názoru dokazuje, že ide o porušovanie
mojich základných práv a slobôd a úmyselný prieťah v konaní zo strany Okresného súdu
v Bardejove. Žijem v právnej neistote, ktorá nebola odstránená a trvá naďalej.
Účelom základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstrániť
stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia podaním
návrhu na súde. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu právnej neistoty dochádza spravidla
až právoplatným rozhodnutím súdu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je základná povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa rozhodlo
už na prvom pojednávaní. Toto právo zrejme nepozná Okresný súd v Bardejove, ani sudca;
je to bežná prax na domácich súdov v Slovenskej republike, keď súdny spor trvá viac ako
16 rokov a daný stav zrejme vyhovuje zákonodarcovi aj Ústavnému súdu.
Porušujú sa moje Ústavné pravá a medzinárodný dohovor v čl. 48 ods. 2, keď moja
vec podaná na súde dňa 21. 10. 2010 Sp. zn. 1 C 170/2009 nebola ani do dnešného dňa
prerokovaná, ani nebolo vytýčené pojednávanie; porušuje sa medzinárodný dohovor článok
1, 6, 13.“
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol
týmto nálezom:
„Okresný súd v Bardejove v konaní 1 C 170/2009 porušuje moje základne ústavné
práva a medzinárodný dohovor na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v čl. 48,
ods. 2 a v článku 144 Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodný dohovor čl. 1, 6, 13.
Preto žiadam Ústavný súd, aby uznal vinný Okresný súd v Bardejove z prieťahov
v konaní a právnej neistoty, ktorá trvá a nebola odstránená. Žiadam Ústavný súd Slovenskej
republiky, aby jasne a zrozumiteľne určil Okresnému súdu v Bardejove ako má pokračovať
v odstránení v prieťahu v konaní a odstránení právnej neistoty, to znamená, aby nariadil,
do keby ma spomínaný súd odstrániť porušovanie mojich základných ústavných práv a to
tak, že urči dátum odstránenia spomínaných ústavných porušení.
Žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby mi priznal finančné zadosťučinenie vo
výške 15 000 000 Sk, t. j. 497 908 Eur.“
Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na
konanie pred ústavným súdom.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu,
ktorý v prípise sp. zn. Spr 553/10 z 10. júna 2010 uviedol:
„Konanie vo veci Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1 C 170/2009 bolo začaté dňa
21. 10. 2009, keď sťažovateľ F. P. súdu doručil žalobu, z obsahu ktorej vyplýva, že sa ňou
domáha proti žalovanému JUDr. J. J. náhrady škody vo výške 93.127,- Eur. Žalobu v
podstate odôvodňuje tým, že aj keď žalovaný ako správca konkurznej podstaty spoločnosti
K. s. r. o. bol rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 14 C 236/94 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zaviazaný zaplatiť mu mzdu vo výške 1.538.310,- Sk a trovy
konania vo výške 111.952,- Sk a rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 28 C 396/2005
zaplatiť mu 354.634,- Sk, súdmi uloženú povinnosť nesplnil, čím mu vznikla škoda v
celkovej výške 2.805.546,- Sk, čo zodpovedá 93.127,- Eur.
Sťažovateľ už v samotnej žalobe žiadal, aby mu súd priznal oslobodenie od súdnych
poplatkov a ustanovil pre konanie právneho zástupcu. Súd preto výzvou zo dňa 4. 11. 2009
uložil sťažovateľovi vyjadriť sa v určenej lehote k svojim osobným a zárobkovým pomerom
a o tvrdených skutočnostiach predložiť príslušné potvrdenia a zároveň uznesením z toho
istého dňa vyzval sťažovateľa postupom podľa § 43 O. s. p. svoju žalobu doplniť tak, aby
mala náležitosti uvedené v ustanovení § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O. s. p. Na výzvu súdu
sťažovateľ reagoval podaním zo dňa 19. 11. 2009 a toho istého dňa doručil odvolanie proti
uzneseniu súdu, ktorým bol postupom podľa § 43 O. s. p. vyzvaný svoju žalobu doplniť.
Uznesením zo dňa 23. 11. 2009 sťažovateľovi bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov a podľa § 30 O. s. p. bol mu pre konanie ustanovený zástupca z radov advokátov
JUDr. M. H. Súdom ustanovený zástupca z radov advokátov JUDr. M. H. dňa 7. 12. 2009
doručil odvolanie proti uzneseniu o ustanovení za zástupcu sťažovateľovi, ktorému
uznesením súdu zo dňa 22. 12. 2009 bolo vyhovené a novým zástupcom pre konanie bol
ustanovený advokát JUDr. V. M. Aj tento súdom ustanovený zástupca však proti uzneseniu
o ustanovení za zástupcu podal odvolanie, ktoré súdu doručil dňa 5. 2. 2010. Uznesením
súdu zo dňa 16. 4. 2010 bolo vyhovené aj tomuto odvolaniu a novou zástupkyňou pre
konanie bola sťažovateľovi ustanovená advokátka JUDr. J. M. Uznesenie sa dňom 11. 5.
2010 stalo právoplatným. Dňa 17. 5. 2010 súdom ustanovenej zástupkyni sťažovateľa a
žalovanému boli v rámci prípravy veci na pojednávanie poskytnuté príslušné poučenia
spolu s výzvou adresovanou žalovanému k veci sa písomne vyjadriť. Na výzvu súdu
žalovaný reagoval písomným podaním súdu doručeným dňa 3. 6. 2010 a toho istého dňa
doručil návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania.
Vzhľadom na uvedené a s poukazom na doterajšiu celkovú dĺžku konania mám zato,
že k zbytočným prieťahom, ktoré by boli zavinené súdom v konaní Okresného súdu Bardejov
vedenom pod sp. zn. 1 C 170/2009 nedošlo a preto navrhujem sťažnosť sťažovateľa F. P.
ako zrejme nedôvodnú odmietnuť.“
Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu zaujal k vyjadreniu podpredsedu okresného
súdu sp. zn. Spr 553/10 z 10. júna 2010 stanovisko v podaní zo 6. júla 2010, v ktorom
okrem iného uviedol:
„Trvám na tom, že ide o prieťah v konaní, ktorý spôsobil Okresný súd v Bardejove
v konaní pod číslom 1 C 170/2009. Od môjho podania 21. 10. 2009 do dnešného dňa
uplynulo viac ako 9 mesiacov. Okresný súd v Bardejove do dnešného dňa nevytýčil
pojednávanie hoci som ho na to viackrát upozorňoval.
Požiadal som Okresný súd v Bardejove, aby vydal platobný rozkaz na základe
právoplatných a vykonateľných rozsudkov a požiadal som súd, aby prizval súdneho znalca,
aby ten vyrátal škodu na sociálnom a dôchodkovom poistení, ktorú za mňa zamestnávateľ,
ani správca konkurznej podstaty neodviedol. To sa tak nestalo, súd ani po oslobodení
od súdnych poplatkov a pridelení mi právneho zástupcu mi môj nárok nesplnil z mne
neznámych dôvodov.
Preto žiadam Ústavný súd SR, aby uznal že Okresný súd v Bardejove porušuje ústavu
tak, ako je napísané v mojej sťažnosti.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak
namietaným postupom príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného
súdu vedený pod sp. zn. 1 C 170/2009, z ktorého zistil, že prehľad úkonov tak, ako ich
uvádza predseda okresného súdu, zodpovedá obsahu predmetného súdneho spisu, preto na
neho prihliadal ako na relevantné východisko pri predbežnom prerokovaní sťažnosti.
1. K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa ňou predovšetkým domáha vyslovenia
porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom (sťažovateľ v sťažnosti
síce namieta porušenie čl. 6 dohovoru ako celku, ale z textu možno vyvodiť, že namieta len
porušenie jeho odseku 1, pozn.) postupom okresného súdu v namietanom konaní.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného
dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02,
Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na neúmernú dĺžku konania, keď argumentuje, že
„Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je základná povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa rozhodlo už na prvom pojednávaní. Toto
právo zrejme nepozná Okresný súd v Bardejove, ani sudca; je to bežná prax na domácich
súdoch v Slovenskej republike, keď súdny spor trvá viac ako 16 rokov a daný stav zrejme
vyhovuje zákonodarcovi aj Ústavnému súdu.“.
Ústavný súd v súvislosti s citovaným považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie
vedené okresným súdom pod sp. zn. 1 C 170/2009 nie je „pokračovaním“ súdnych konaní
vedených Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 14 C 236/94 a sp. zn. 28 C 396/2005.
Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3 Co 627/02-741 z 21. júna 2005 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 14 C 236/94, ktorým bola žalovanému JUDr. J. J., správcovi
konkurznej podstaty, uložená povinnosť uhradiť sťažovateľovi mzdu za obdobie od 14.
novembra 1992 do 30. septembra 2002. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 2. augusta 2005
a vykonateľnosť 18. augusta 2005. Konanie vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 28
C 396/2005 bolo právoplatne skončené 2. septembra 2008, keď rozsudok Okresného súdu
Prešov o povinnosti žalovaného JUDr. J. J. zaplatiť sťažovateľovi náhradu mzdy za obdobie
od 1. októbra 2002 do 26. októbra 2005 v sume 354 643 Sk nadobudol právoplatnosť. V
oboch prípadoch ide teda o konania, ktoré sú právoplatné skončené.
Predmetom namietaného konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn.
1 C 170/2009 je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa, ktorou sa domáha náhrady škody proti
žalovanému JUDr. J. J., správcovi konkurznej podstaty, v sume 93 127 €. Sťažovateľ svoj
nárok odôvodňuje tým, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty spoločnosti K., s. r. o.,
mal súdmi uloženú povinnosť, ktorú nesplnil, čím mu vznikla škoda. Namietané konanie je
však „novým konaním“, ktoré bolo začaté doručením žaloby sťažovateľa (§ 82 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
posudzoval postup okresného súdu od 21. októbra 2009, keď bola žaloba sťažovateľa
doručená okresnému súdu.
Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu možno vyvodiť záver, že na
doterajšiu dĺžku namietaného konania majú objektívne vplyv predovšetkým procesné úkony
sťažovateľa (žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho
zástupcu), na ktoré má na jednej strane právo, ale na druhej strane skutočnosť, že
v dôsledku ich uplatnenia dochádza k predĺženiu namietaného konania, nemôže byť
pripísaná na ťarchu okresného súdu, a to ani v prípade, ak ide o predlžovanie konania
v dôsledku uplatňovania práv súdom ustanoveného právneho zástupcu (odvolanie proti
uzneseniu o ustanovení za právneho zástupcu).
Ústavný súd prihliadol aj na celkovú dobu trvania namietaného konania, ktoré v čase
rozhodovania ústavného súdu o tejto sťažnosti ešte nemožno kvalifikovať ako neprimerane
dlhé (žaloba bola doručená okresnému súdu 21. októbra 2009).
Ústavný súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj k tej časti sťažnosti, ktorou
sťažovateľ namieta, že okresný súd v jeho veci nerozhodol platobným rozkazom.
Sťažovateľ v tejto súvislosti v sťažnosti najmä uviedol: „Svojim podaním na okresný súd
v Bardejove žiadam, aby Okresný súd v Bardejove vydal platobný príkaz...
Okresný súd v Bardejove do dnešného dňa nevydal platobný príkaz na základe
rozsudkov, ktoré sú právoplatné a žalobca ich nevykonal.“
V súlade s § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd môže aj bez výslovnej
žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu
uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených
navrhovateľom. Súd však nie je povinný vydať platobný rozkaz a vybaviť tak návrh
v skrátenom konaní, hoci sú splnené podmienky ustanovené v § 172 Občianskeho súdneho
poriadku.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení č. Spr. 553/10 z 10. júna 2010
reagoval aj na túto námietku sťažovateľa, keď uviedol: „K námietke sťažovateľa, že súd vo
veci nerozhodol platobným rozkazom poukazujem na ustanovenie § 172 ods. 1 O. s. p.,
z ktorého je zrejmé, že súd o návrhu na začatie konania môže platobným rozkazom
rozhodnúť v prípade, ak právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplýva zo skutočností
uvedených navrhovateľom, pričom v tomto prípade táto podmienka splnená nebola a tak
o návrhu sťažovateľa nebolo možné rozhodnúť vydaním platobného rozkazu.“ Citované
odôvodnenie postupu okresného súdu je v danom prípade z ústavného hľadiska
akceptovateľné, a preto podľa názoru ústavného súdu nemôže zakladať dôvod na vyslovenie
porušenia práv označených sťažovateľom.
Prihliadajúc na procesné úkony vykonané okresným súdom v namietanom konaní
ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatoval, že doterajší postup
okresného súdu bol plynulý, resp. nevyznačoval sa prieťahmi, ktoré by bolo možné
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť
sťažovateľa v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.
2. K namietanému porušeniu čl. 13 dohovoru
Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli
porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa
porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie práva podľa čl. 13
dohovoru v spojení s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. vo vzťahu k namietanému
porušeniu čl. 13 dohovoru sťažnosť neobsahuje osobitné odôvodnenie. Za týchto okolností
ústavný súd aj vzhľadom na dôvody zakladajúce odmietnutie sťažnosti v časti namietajúcej
porušenie základného práva čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nezistil
žiadnu príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením čl. 13 dohovoru a skutkovým
stavom popísaným v sťažnosti, ktorý by mohol reálne zakladať dôvod na vyslovenie
porušenia tohto práva po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
3. K namietanému porušeniu čl. 144 ústavy a čl. 1 dohovoru
Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri
rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7
ods. 2 a 5 a zákonom.
Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny
predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,
odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,
konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor
ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
Podľa čl. 1 dohovoru vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich
jurisdikcii, práva a slobody uvedené v hlave I tohto dohovoru.
Z citovaných ustanovení čl. 144 ústavy a čl. 1 dohovoru možno vyvodiť, že tieto
vyjadrujú jednak princíp nezávislosti sudcov (čl. 144 ods. 1 ústavy) a jednak vymedzujú
právny základ činnosti súdov, resp. iných orgánov verejnej moci pri uplatňovaní ich
rozhodovacích právomocí (čl. 144 ods. 2 ústavy a čl. 1 dohovoru), t. j. ich obsahom nie je
úprava základných práv alebo slobôd, a preto ich nemožno samostatne aplikovať (a teda ani
namietať ich porušenie) v konaní o porušení individuálnych základných práv a slobôd
fyzických alebo právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prostredníctvom sťažnosti
pred ústavným súdom (m. m. napr. I. ÚS 24/98, II. ÚS 810/00, II. ÚS 165/07).
Keďže sťažovateľ namieta porušenie označeného článku ústavy a označeného
článku dohovoru, ktorých porušenie nemožno samostatne namietať pred ústavným súdom
v konaní podľa čl. 127 ústavy, bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa ako celku bolo bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v jeho
sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2010