Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 315/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť R. J., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Š.,

Š., pre namietané porušenie jeho základných práv podľa , 2 a 5

Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Nové Zámky

sp. zn. z 22. októbra 2009 a postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre

sp. zn. z 25. novembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára

2010 doručená sťažnosť R. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich

základných práv podľa , 2 a 5 (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Nové Zámky (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 22. októbra 2009 a postupom a uznesením

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z

25. novembra 2009.

2. Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým sa vysloví porušenie uvedených práv,

prizná sa mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhrada trov konania.

II.

3. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku

1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) môže ústavný

súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

5. Ústavný súd na úvod poznamenáva, že sťažnosť, ktorá bola doručená 11. februára

2010 v mene sťažovateľa jeho právnym zástupcom, obsahovala v súlade s § 50 ods. 1

písm. a) zákona ústavnom súde aj označenie základného práva, ktoré bolo podľa jeho

názoru porušené. Konkrétne v nej sťažovateľ uvádzal porušenie základného práva podľa

a práva podľa dohovoru. Z obsahu sťažnosti, ako aj jej

doplnenia sťažovateľom, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 22. februára 2010, je však

zrejmé, že sťažovateľ namieta prieťahy v konaní a nezákonnosť rozhodovania okresného

súdu a krajského súdu o jeho väzbe.

6. Ústavný súd preto pokladal za potrebné uviesť, že vzťah medzi právami podľa

a je obdobný, ako medzi právami podľa

a čl. 5 ods. 3 dohovoru. Zatiaľ čo čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa primeranosti

lehoty na prejednanie veci súdom sa vzťahuje na všetkých účastníkov súdneho konania

s cieľom chrániť ich pred nadmernými procesnými prieťahmi, čl. 5 ods. 3 dohovoru sa týka

len obvinených osôb, ktoré sú pozbavené osobnej slobody, a ochraňuje ich pred

neopodstatnene dlhou väzbou (obdobne pozri rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veci Stogmüller v. Rakúsko, 10. november 1996, strana 40, § 5, na ktorý odkazuje aj

rozsudok vo veci Punzelt, § 98). Zákonite potom aj slovne príbuzné pojmy, akými sú

napríklad „primeraná lehota“ alebo „bez prieťahov“, sa vykladajú sčasti odlišne pri čl. 17

ods. 2 a dohovoru v porovnaní s a

dohovoru (, ).

7. Vychádzajúc z uvedeného a ani dohovoru sa

nevzťahujú na rozhodovanie o žiadostiach osoby nachádzajúcej sa vo väzbe, lebo rýchlosť

konania zakotvuje v spojení s .

Pri zbytočných prieťahoch týkajúcich sa väzby môže potom podľa súd porušiť iba

právo obvineného, ktoré súvisí s jeho osobnou slobodou, podľa

(). Ústavný súd sa vzhľadom na doplnenia sťažnosti sťažovateľom, ktoré bolo

ústavnému súdu doručené 22. februára 2010, ako aj s ohľadom na § 31a zákona o ústavnom

súde v nadväznosti na zaoberal sťažnosťou

z hľadiska porušenia základných práv sťažovateľa podľa , 2 a 5 a práv

podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru.

8. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol vzatý do väzby uznesením predsedu

senátu okresného súdu sp. zn. zo 6. februára 2009 z dôvodu podľa § 71 ods. 1

písm. c) . Sťažovateľ podal prostredníctvom svojho obhajcu

9. októbra 2009 žiadosť o prepustenie z väzby. O žiadosti sťažovateľa rozhodol okresný súd

uznesením 22. októbra 2009 na hlavnom pojednávaní tak, že ju zamietol. Sťažovateľ podal

proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho oznámení vyhlásením na hlavnom pojednávaní

sťažnosť. Z uvedeného dôvodu preto o sťažnosti rozhodoval krajský súd, ktorý sťažnosť

uznesením sp. zn. na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2009 zamietol.

Uznesenie krajského súdu bolo doručené sťažovateľovi 15. decembra 2009 a jeho obhajcovi

16. decembra 2009. Podstata námietok sťažovateľa, ktoré majú preukázať porušenie jeho

práv, spočíva v tom, že okresný súd a krajský súd nerozhodli o jeho žiadosti o prepustenie

z väzby z 9. októbra 2009 urýchlene, keďže okresný súd rozhodol na hlavnom pojednávaní

22. októbra 2009 a krajský súd na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2009, ktorého

rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 15. decembra 2009.

9. Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo pozbavený slobody v súlade

s ustanovením ods. 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo

inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej moci a má právo, aby jeho vec

bola prejednaná v primeranej lehote, alebo byť prepustený počas konania. Prepustenie sa

môže podmieniť zárukou, že sa takáto osoba dostaví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má

právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti

pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

10. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na urýchlené rozhodnutie o žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby postupom okresného súdu ústavný súd uvádza:

Sťažovateľ podal žiadosť o prepustenie z väzby z 9. októbra 2009 na okresnom súde.

O žiadosti rozhodol okresný súd na hlavnom pojednávaní 22. októbra 2009 uznesením,

ktoré bolo sťažovateľovi ihneď oznámené. Okresný súd rozhodol o žiadosti o prepustenie

z väzby teda za 13 dní od jej podania. Postup okresného súdu preto svedčí o urýchlenom

a prednostnom konaní súdu, a preto mu nemožno pripísať porušenie práva na urýchlené

rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa. Rozhodnutie okresného súdu je aj riadne odôvodnené,

náležite sa vysporiadalo s argumentáciou sťažovateľa, takže ho nemožno považovať ani za

arbitrárne či svojvoľné. Ústavný súd preto nezistil v postupe okresného súdu namietané

porušenie sťažovateľom označených práv.

11. K námietke týkajúcej sa rýchlosti konania a rozhodovania krajského súdu ako

sťažnostného súdu ústavný súd uvádza:

V období od 22. októbra 2009 (vyhlásenie uznesenia okresného súdu) do

15. decembra 2009 (doručenie uznesenia krajského súdu sťažovateľovi) konajúce všeobecné

súdy a sťažovateľ realizovali sled týchto procesných úkonov: ústne zahlásenie sťažnosti

sťažovateľom priamo na hlavnom pojednávaní 22. októbra 2009 (ktorú už sťažovateľ

písomne neodôvodnil), písomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu, neverejné

zasadnutie krajského súdu a rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa (25. novembra 2009),

písomné vyhotovenie uznesenia krajského súdu a jeho doručenie sťažovateľovi, čo tiež

svedčí o primeranosti konania o sťažnosti. V tejto súvislosti nemožno opomenúť tú

skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní 22. októbra 2009, na ktorom okresný súd

rozhodoval zároveň o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, bol sťažovateľ uznaný

vinným z viacerých trestných činov a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní

11 rokov. Vzhľadom na odvolanie podané sťažovateľom, ako aj okresným prokurátorom vo

veci rozhodoval krajský súd, ktorý rozhodol 25. februára 2010 tak, že rozhodnutie

okresného súdu zmenil iba v časti výroku o treste a sťažovateľovi uložil prísnejší trest.

Zároveň z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ sa už v minulosti

dopustil viacerých trestných činov, za ktoré bol v niekoľkých prípadoch aj právoplatne

odsúdený.

Nielen ústavný súd, ale aj Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje, že väzba má

mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych

intervaloch. Rýchlosť preskúmania a rozhodovania o žiadostiach o prepustenie z väzby je

nevyhnutné posudzovať a vykladať v závislosti od podmienok a okolností každej konkrétnej

veci (Sanchez – Reisse c. Švajčiarsko z 21. októbra 1986). Ústavný súd preto nemohol

ponechať bez povšimnutia tú okolnosť, že sťažovateľ bol vzatý do väzby z dôvodu, že bude

pokračovať v trestnej činnosti, pretože sa v minulosti dopustil viacerých trestných činov

a bol za ne aj právoplatne odsúdený. Pri oboznamovaní sa so sťažnosťou a jej prílohami

bolo zistené, že proti sťažovateľovi je zároveň vedené trestné stíhanie aj pre iné skutky na

Okresnom súde Trnava pod sp. zn. .

12. Konanie na krajskom súde síce trvalo dlhšie ako jeden mesiac, čo by na prvý

pohľad mohlo vzbudiť pochybnosti o urýchlenom postupe pri rozhodovaní o sťažnosti

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu, ale na strane druhej ústavný súd považuje za

potrebné rešpektovať aj tú skutočnosť, že krajský súd nevystupoval v pozícii

prvostupňového súdu, ale až v pozícii sťažnostného súdu, ktorý na podklade sťažnosti

sťažovateľa iba preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia okresného súdu

a správnosť jeho postupu v konaní, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo. Preto samotná

dĺžka konania krajského súdu o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, ktorú sťažovateľ

namietal, nepredstavuje porušenie označených práv sťažovateľa.

13. Ústavný súd prihliadol aj na okolnosti, ktoré zapríčinili vzatie sťažovateľa do

väzby, vrátane toho, že sťažovateľ sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, v dôsledku čoho

došlo k jeho vzatiu do väzby. Odhliadnuc od týchto okolností ústavný súd aj pri posúdení

časovej súslednosti úkonov okresného súdu a krajského súdu nezistil porušenie označených

práv sťažovateľa ústavnoprávnej intenzity.

14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na konanie (, , ).

15. Ústavný súd preto na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania

odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2, ako zjavne neopodstatnenú.

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti (priznanie finančného

zadosťučinenia), keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práv alebo

slobody ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010