Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 281/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v

Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2010

doručená sťažnosť J. B., K.(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 3. októbra 2007 podal

krajskému súdu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne,

ústredia (ďalej len „Sociálna poisťovňa“), č. 520 311 1120 zo 6. septembra 2007 (ďalej len

„rozhodnutie Sociálnej poisťovne“). Konanie o žalobe sťažovateľa bolo vedené krajským

súdom pod sp. zn. .

Krajský súd rozsudkom č. k. -33 z 19. februára 2008 (ďalej len

„rozsudok z 19. februára 2008“) potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne.

Na základe odvolania sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) uznesením sp. zn. z 28. mája 2009 zrušil rozsudok krajského

súdu z 19. februára 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

Krajský súd rozsudkom č. k. -122 zo 6. apríla 2010 (ďalej len

„rozsudok zo 6. apríla 2010“) zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne a vec jej vrátil na

ďalšie konanie.

Sťažovateľ poukazuje na neefektívnosť a zdĺhavosť ním namietaného súdneho

konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. a uvádza: „Od začiatku

súdneho konania vedeného Krajským súdom v Košiciach do dnešného dňa ubehlo viac ako

5 rokov, v predmetnom súdnom konaní až v tomto roku bolo vydané právoplatné

rozhodnutie vo veci samej, ale správny orgán sociálna poisťovňa do dnešného dňa

právoplatne nerozhodla.“

V petite sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie ním

označených práv postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

prikázal krajskému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné

zadosťučinenie v sume 99 000 € od krajského súdu, 99 000 € od Sociálnej poisťovne

a 99 000 € od najvyššieho súdu.

Sťažovateľ ako porušovateľov ním označených práv v úvode svojej sťažnosti označil

okrem krajského súdu aj najvyšší súd a Sociálnu poisťovňu, avšak v petite sťažnosti

nenavrhol vysloviť porušenie svojich práv týmito subjektmi, len sa od nich domáha

priznania finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ sa napokon v petite sťažnosti domáha priznania náhrady trov konania

vedeného pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ustanovenie limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu

k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. Podľa neho rozhoduje ústavný

súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci

porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a

slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je daná v prípade, ak je vylúčená

právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkrétnej veci, a poskytnúť tak ochranu

označeným základným právam alebo slobodám sťažovateľa, porušenie ktorých namieta

().

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania. Z judikatúry ústavného súdu (napr. ) vyplýva, že ústavný súd

je viazaný najmä návrhom na rozhodnutie (tzv. petitom) sťažnosti.

Sťažovateľ sa v petite sťažnosti domáhal, aby ústavný súd vyslovil, že k porušeniu

jeho základného práva podľa a práva podľa dohovoru došlo

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru v označenom konaní krajského súdu vychádzal ústavný súd zo svojej

stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (). Jednou

zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ). Zároveň zo

stabilizovanej judikatúry ústavného súdu v nadväznosti na takto vymedzený účel

označených práv vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov upravenému v (čo platí aj vo vzťahu k

dohovoru) ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná

v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu

verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. mutatis mutandis ,

, , ).

Zo sťažnosti vyplýva, že konanie vedené krajským súdom pod sp. zn.

bolo právoplatne skončené 26. mája 2010.

Keďže sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu 14. júla 2010 a ústavnej ochrany

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru v napadnutom konaní sa domáhal až v čase, keď k porušovaniu označených práv

už nemohlo dochádzať (vzhľadom na právoplatné skončenie označeného konania), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

).

Sťažovateľ v úvode sťažnosti označil najvyšší súd a Sociálnu poisťovňu ako

subjekty, proti ktorým sťažnosť smeruje, avšak v petite sťažnosti sa od nich nedomáhal

vyslovenia porušenia žiadneho základného ani iného práva.

Ústavný súd túto časť sťažnosti hodnotil ako časť nespĺňajúcu náležitosti

kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1

a 2 a v , a preto sťažnosť v tejto časti pri predbežnom

prerokovaní podľa odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

Napriek tomu, že sťažovateľ nie je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,

ústavný súd nepovažoval výzvu na odstránenie nedostatkov sťažnosti v danom prípade za

potrebnú pre poskytnutie plnej možnosti na uplatnenie ústavnej ochrany základných práv

sťažovateľa.

Ústavný súd považuje za potrebné dodať, že odvolacie konanie vedené najvyšším

súdom pod sp. zn. (o odvolaní sťažovateľa proti prvému rozsudku krajského

súdu z 28. mája 2009) bolo v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu ukončené, a preto by

neprichádzala do úvahy možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v tomto konaní.

Vo vzťahu ku konaniu Sociálnej poisťovne ako orgánu verejnej správy ústavný súd

uvádza, poskytnutie ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ako aj ochrany proti

porušovaniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru patrí prioritne do právomoci všeobecného súdu, čím je vylúčená právomoc

ústavného súdu ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010