Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 312/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. B., t. č. vo väzbe, ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20.

mája 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a z dôvodu nedostatku právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta

2010 doručená sťažnosť M. B., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20. mája

2010 (ďalej aj „namietané uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd 20. mája 2010 na verejnom zasadnutí

predbežne prerokoval obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina, na základe ktorej

bol sťažovateľ obžalovaný zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 a 2

písm. a) a podľa namietaným

uznesením rozhodol o nariadení hlavného pojednávania vo veci na 14. jún 2010.

Sťažovateľ najmä namieta, že je obžalovaný aj za skutok, pre ktorý bolo konanie

„právoplatne zastavené dňa 07. 06. 2005 uznesením zo dňa 03. 05. 2005. ... nakoľko bolo

nepochybné, že sa skutok nestal, pre ktorý sa trestné konanie vedie. Ak sa skutok nestal

v spojitosti s poškodenou osobou a za udávaného obdobia rokov 2003 – 2005, nemôže sa

toto obdobie opätovne posudzovať v novom konaní (2009), lebo bolo právoplatne

vyhodnotené...“. Túto skutočnosť považuje sťažovateľ „za hrubý nedostatok pri

vyšetrovaní, ktorý nebol nikdy revidovaný, odstránený, v súlade so zákonom vyhodnotený.

Stíhanie mojej osoby za takéhoto procesného stavu považujem za neprípustné.“.

Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd mu namietaným uznesením zmaril možnosť

domáhať sa ochrany svojho základného práva podľa , pričom v danom prípade

„neexistuje možnosť podania riadneho opravného prostriedku, čím je daný veľký priestor

na porušovanie základných práv a slobôd a to práva na obhajobu, ktoré je zaručované

SR“. Podľa názoru sťažovateľa v jeho veci „... nie je možné pokračovať v trestnom

konaní bez vyporiadania sa s touto procesnou prekážkou, lebo právo nemôže byť založené

na nepráve“.

Podľa sťažovateľa v danom prípade „vyvstáva naliehavý právny záujem, aby sa

Ústavný súd SR zaoberal nastolenou otázkou pre zachovanie práva obvineného na

obhajobu... Ak by však ani Ústavný súd SR nezaručoval zachovávanie zákonnosti, tak by to

svedčilo o spolitizovaní súdnictva...“. Sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd mal v jeho

prípade „postupovať minimálne podľa “, t. j. „požiadať

Súdny dvor Európskych spoločenstiev o vydanie rozhodnutia vo veci súladu a výkladu

práva zákonného ustanovenia k právu obvineného na obhajobu“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2

a , ako aj práva podľa a 2 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20. mája 2010 boli

porušené, zruší namietané uznesenie a prikáže okresnému súdu, aby „obžalobu Okresnej

prokuratúry Žilina sp. zn. zo dňa 09. 04. 2010 odmietol a vrátil

prokurátorovi na ďalšie konanie“ a zároveň uložil okresnému súdu, aby „sa vo veci

ustanovenia obrátil s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor

Európskych spoločenstiev vo výklade práv a súladu práva medzi ustanovením § 244 ods. 1

v nadväznosti na právo obvineného na obhajobu zakotvené v článku 50

ods. 3 SR“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Sťažovateľ v danom prípade namieta porušenie svojich základných práv podľa

a práv podľa dohovoru postupom okresného súdu pri predbežnom prerokovaní

obžaloby a jeho uznesením z 20. mája 2010, ktorým podľa § 244 ods. 1 písm. k) Trestného

poriadku nariadil hlavné pojednávanie vo veci, na ktorom sa uskutoční dokazovanie

v trestnej veci sťažovateľa v rozsahu vymedzenom v tomto uznesení.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, v zmysle

ktorej „trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámci ktorého sa pri

vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ako aj

v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp. korigovať jednotlivé

pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania. Preto spravidla

až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súde namietať také

pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom

priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených

v “ (, m. m. tiež , ,

, ).

V danom prípade sťažovateľ nepochybne bude mať možnosť v ďalšom priebehu

trestného konania v rámci svojho práva na obhajobu uplatňovať v konaní pred okresným

súdom, a príp. tiež pred odvolacím súdom všetky námietky, ktoré uplatnil v sťažnosti

podanej ústavnému súdu. O týchto námietkach bude oprávnený a aj povinný rozhodnúť

príslušný všeobecný súd. Táto skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnosti sťažovateľa v jeho trestnej veci, ktorá sa nachádza v štádiu konania pred súdom

prvého stupňa.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010