Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 538/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť K. V., B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. F., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

z 25. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. V. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta

2012 doručená sťažnosť K. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 25. júna 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že okresný súd 25. júna 2012

na verejnom zasadnutí predbežne prerokoval obžalobu prokurátora Krajskej prokuratúry

v Banskej Bystrici (ďalej len „prokurátor krajskej prokuratúry“) č. k. -465

z 24. augusta 2010 a napadnutým uznesením podľa § 244 ods. 1 písm. k) Trestného

poriadku okrem iného rozhodol, že predmetnú obžalobu prijíma, a zároveň nariadil

v trestnej veci obvineného N. K. a spol. hlavné pojednávanie na 3., 4. a 6. septembra 2012.

Sťažovateľ uviedol, že na základe podanej obžaloby „som t. č. ako obžalovaný stíhaný pred

súdom ako obžalovaný v 19./rade za skutky uvedené v bode 8./ a 9./ obžaloby nezákonným

postupom, a preto sú mne a mojej rodine spôsobené nesmierne psychické aj fyzické útrapy

a musím vynaložiť ďalšie a ďalšie finančné prostriedky, aby som sa domohol mojich

základných ľudských práv a práv na súdnu ochranu, pričom tieto moje práva zaručuje

, a podľa judikatúry a rozhodovacej činnosti Ústavného súdu

SR za ochranu mojich základných práv sú v prvom rade zodpovedné všeobecné súdy, čo

však odporca (t. j. okresný súd, pozn.) neučinil“.

Sťažovateľ na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd

jeho sťažnosť podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) predbežne

prerokoval a po jej prijatí na ďalšie konanie rozhodol, že napadnutým uznesením boli

porušené jeho základné práva podľa , a ,

a zároveň, aby napadnuté uznesenie zrušil. Sťažovateľ sa taktiež domáha priznania

finančného zadosťučinenia v sume 33 000 € a úhrady trov konania.

Napokon sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v súlade s § 52 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol o dočasnom opatrení, ktorým uloží okresnému súdu, „aby sa

dočasne zdržal vykonávania právoplatného uznesenia č. k.: (správne má ísť

o uznesenie sp. zn. , pozn.) zo dňa 25. júna 2010, ktorým prijal na ďalšie

konanie podľa obžalobu Krajskej prokuratúry v Banskej

Bystrici, sp. zn. -465 zo dňa 24. 8. 2010“.

Odvolávajúc sa na a sťažovateľ poznamenáva,

že proti napadnutému uzneseniu nepodal riadny opravný prostriedok, pretože podľa § 185

ods. 2 druhej vety a s poukazom na nie

je proti uzneseniu súdu prvého stupňa podľa

prípustný opravný prostriedok (sťažnosť).

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na jeho odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu

ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Sťažovateľ v danom prípade namieta porušenie svojich v petite sťažnosti označených

základných práv podľa uznesením okresného súdu sp. zn. z 25. júna

2012, ktorým bola podľa obžaloba prokurátora

krajskej prokuratúry č. k. -465 z 24. augusta 2010 prijatá na ďalšie konanie

a zároveň bol v predmetnej trestnej veci (v ktorej je sťažovateľ v procesnom postavení

obžalovaného v 19. rade) nariadený termín hlavného pojednávania, na ktorom sa uskutoční

dokazovanie v tejto trestnej veci.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, v zmysle

ktorej „trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámci ktorého sa

pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní,

ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp. korigovať

jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania.

Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súde

namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené

v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv

a slobôd označených v .“ (, m. m. tiež ,

, , , ).

V danom prípade sťažovateľ nepochybne bude mať možnosť v ďalšom priebehu

trestného konania v rámci svojho práva na obhajobu uplatňovať v konaní pred okresným

súdom a príp. tiež pred odvolacím súdom (resp. aj dovolacím súdom) všetky námietky,

ktoré uplatnil v sťažnosti podanej ústavnému súdu. O týchto námietkach bude oprávnený

a aj povinný rozhodnúť príslušný všeobecný súd. Táto skutočnosť vylučuje právomoc

ústavného súdu rozhodovať o sťažnosti sťažovateľa v jeho trestnej veci, ktorá sa nachádza

v štádiu konania pred súdom prvého stupňa.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa uplatnenými v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2012