Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 328/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť F. M., R., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa , 2 a 3 postupom Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. Č. p.: MV-SLV-70/PS-2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2010

doručená sťažnosť F. M. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv nebyť zadržaný ako podozrivý z trestného činu v iných prípadoch než

ustanovených zákonom a nebyť pozbavený osobnej slobody inak ako z dôvodov

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo vnútra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Č. p.: MV-SLV-70/PS-2010.

Aj keď to sťažovateľ v sťažnosti výslovne neuviedol, z jej obsahu, v ktorom slovne

vymedzil namietané porušenie svojich základných práv, je zrejmé, že ide o základné práva

podľa , 2 a 3 (ďalej len „“).

Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ bol 5. augusta 2009

o 02.15 h predvedený príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru v P. (ďalej

aj „obvodné oddelenie PZ“) z dôvodu podania vysvetlenia podľa § 17 ods. 2 zákona

č. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) a následne bol umiestnený v cele predbežného zaistenia, kde mu podľa

jeho tvrdenia do 11.45 h nebolo napriek jeho požiadavke poskytnuté žiadne jedlo ani nápoj.

V nadväznosti na to sťažovateľ podal 10. augusta 2009 Okresnej prokuratúre P.

(ďalej len „okresná prokuratúra“) sťažnosť na nezákonnosť postupu obvodného oddelenia

PZ. Okresná prokuratúra prípisom z 21. augusta 2009 upovedomila sťažovateľa, že

po preskúmaní vyžiadaného vyšetrovacieho spisu zistila v postupe obvodného oddelenia PZ

len ten nedostatok, že jeho poverený príslušník „nepostupoval v súlade s príslušnými

ustanoveniami .., o čom upovedomila jeho priameho nadriadeného

s tým, aby sa podobný nedostatok v budúcnosti neopakoval.

V tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal nezákonnosť postupu obvodného

oddelenia PZ, pokiaľ ide o jeho predvedenie z dôvodu podania vysvetlenia, ako aj následné

držanie v cele predbežného zaistenia a s tým spojené neposkytnutie stravy, odstúpila

okresná prokuratúra predmetnú sťažnosť s poukazom na

Z. z. obvodnému oddeleniu PZ, ktoré ju z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti postúpilo

na vybavenie Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Trenčín (ďalej len „krajské

riaditeľstvo PZ“).

Krajské riaditeľstvo PZ prípisom z 23. septembra 2009 oznámilo výsledok

prešetrenia sťažnosti sťažovateľovi s tým, že ju vyhodnotilo podľa § 19 ods. 1 zákona

č. o sťažnostiach v znení platného a účinného

v relevantnom čase (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) ako neopodstatnenú v celom rozsahu.

Sťažovateľ sa so závermi krajského riaditeľstva PZ uvedenými v označenom prípise

nestotožnil, a preto sa podaním z 8. októbra 2009 obrátil s podaním označeným ako

„Sťažnosť proti prešetreniu Krajského riaditeľstva PZ Trenčín!“ na ministerstvo vnútra.

Ministerstvo vnútra, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, reagovalo na podanie

sťažovateľa z 8. októbra 2009 oznámením z 20. novembra 2009, v ktorom uviedlo, že

vo vzťahu k tej časti jeho sťažnosti, kde namieta závery prešetrenia jeho pôvodne podanej

sťažnosti krajským riaditeľstvo PZ a opätovne v nej uvádza okolnosti, ku ktorým došlo

5. augusta 2009, postupovalo krajské riaditeľstvo PZ „v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1

zákona o sťažnostiach, kde vykonaným prekontrolovaním správnosti vybavenia Vašej

pôvodnej sťažnosti nebol zistený postup v rozpore s ustanoveniami citovaného zákona,

z ktorého dôvodu bola predmetná časť uzatvorená ako neopodstatnená“.

Tú časť podania, v ktorej sťažovateľ uplatnil nárok na náhradu škody, postúpilo

ministerstvo vnútra, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, podľa § 4 ods. 3 zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

svojej sekcii legislatívy a vonkajších vzťahov, ktorá ho zastupuje v prípadoch uplatnenia

nároku na náhradu škody pri zodpovednosti za škodu spôsobenú v trestnom konaní

vyšetrovateľom alebo povereným príslušníkom.

Napokon zostávajúcu časť sťažnosti týkajúcu sa okolnosti podávania sťažnosti

sťažovateľa u službukonajúceho policajta po prepustení na obvodnom oddelení PZ nemožno

podľa názoru ministerstva vnútra, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, „na základe

zistených skutočností prešetriť a následne objektívne vyhodnotiť v zmysle ustanovení zákona

č. o sťažnostiach, a teda nie je kožné prijať záver, či postup policajtov bol

v súlade, resp. v rozpore s platnou právnou úpravou“.

Ministerstvo vnútra, sekcia legislatívy a vonkajších vzťahov, následne vyrozumelo

sťažovateľa prípisom z 11. januára 2010, že vzhľadom na nedoplnenie jeho neurčitého

a nedostatočne špecifikovaného podania v časti uplatneného nároku na náhradu škody

(napriek výzve ministerstva vnútra z 26. novembra 2009) nemožno toto podanie komplexne

posúdiť v súlade so , a preto ho vyhodnotilo ako nedôvodné.

Podaním z 26. januára 2010 adresovaným ministerstvu vnútra, sekcii legislatívy

a vonkajších vzťahov, sťažovateľ doplnil svoje podanie v časti uplatneného nároku

na náhradu škody s tým, že žiada priznať sumu 2 000 € „ako odškodné za nezákonné

držanie mojej osoby v CPZ na polícii v P...“.

V prípise z 8. februára 2010 ministerstvo vnútra, sekcia legislatívy a vonkajších

vzťahov, informovalo sťažovateľa, že požiadalo „dotknuté rezortné útvary o zaslanie

stanoviska ku skutočnostiam uvedeným vo Vašej žiadosti. Po ich doručení na náš útvar

o oboznámení sa s ich obsahom bude v súlade s a

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov k Vašej žiadosti zaujaté relevantné stanovisko v zákonnej šesť mesačnej lehote.“.

Konečné stanovisko k žiadosti sťažovateľa o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody zaslalo ministerstvo vnútra sťažovateľovi 20. júla 2010 oznamujúc mu, že

„v danom prípade nebol naplnený jeden zo základných predpokladov pre vznik

zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, a to existencia nesprávneho úradného

postupu. Vašej žiadosti o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nie je možné

vyhovieť.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že

„1.) Orgán verejnej moci – nesprávnym úradným postupom ma nezákonne pozbavil

osobnej slobody v časovej dobe cca – 7 hodín.

2. Priznal sťažovateľovi škodu vo výške 2 000 Eur.“.

Sťažovateľ k sťažnosti pripojil aj kópiu svojej žiadosti zo 4. augusta 2010

adresovanej Slovenskej advokátskej komore, ktorou sa domáha „pridelenia advokáta

k Ústavnému súdu, na ktorý sa obrátil so sťažnosťou“, odôvodňujúc túto žiadosť poukazom

na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu.

II.

Podľa súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Predmetom sťažnosti je predovšetkým namietané porušenie základných práv

sťažovateľa nebyť zadržaný ako podozrivý z trestného činu v iných prípadoch než

ustanovených zákonom a nebyť pozbavený osobnej slobody inak ako z dôvodov

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, postupom ministerstva vnútra vo veci vedenej pod

sp. zn. Č. p.: MV- SLV-70/PS-2010.

Sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv, ku ktorému malo podľa

neho dôjsť jeho nezákonným predvedením príslušníkmi obvodného oddelenia PZ

5. augusta 2009, ako aj následným držaním v cele predbežného zaistenia a neposkytnutím

jedla. V tejto veci podal sťažovateľ, ako už bolo uvedené, sťažnosť podľa zákona

o sťažnostiach, a to najskôr okresnej prokuratúre (10. augusta 2009), ktorá ju postúpila

obvodnému oddeleniu PZ, odkiaľ bola z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti postúpená

krajskému riaditeľstvu PZ. Krajské riaditeľstvo PZ sťažovateľovi prípisom z 23. septembra

2009 oznámilo, že vyhodnotilo jeho sťažnosť ako neopodstatnenú. Opakovanú sťažnosť,

v ktorej sťažovateľ namietal závery prešetrenia pôvodnej sťažnosti krajským riaditeľstvom

PZ, vyhodnotilo ministerstvo vnútra podľa § 20 ods. 1 zákona o sťažnostiach ako

neodôvodnenú, čo oznámilo sťažovateľovi prípisom z 20. novembra 2009. V reakcii na toto

oznámenie z 26. januára 2010 adresovanej ministerstvu vnútra sťažovateľ výslovne uvádza,

že mu bol doručený «list – „oznámenie“ zo dňa 20. 11. 2009, Č. p.: SKIS-1137/OK-Sť-

2009», ktorým bola jeho sťažnosť vo vzťahu k namietanému postupu obvodného oddelenia

PZ s konečnou platnosťou posúdená ako neopodstatnená. V ďalšom postupe sa ministerstvo

vnútra zaoberalo už výlučne žiadosťou sťažovateľa o uplatnenom nároku na náhradu škody

podľa

V nadväznosti na to ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote

ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná a začína

plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. ,

, ).

Sťažovateľ podal svoju sťažnosť na poštovú prepravu 4. augusta 2010 a ústavnému

súdu bola doručená 6. augusta 2010. Z obsahu spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva,

že prípis ministerstva vnútra o vybavení opakovanej sťažnosti sťažovateľa (podľa § 20

zákona o sťažnostiach) smerujúcej proti prešetreniu jeho pôvodnej sťažnosti krajským

riaditeľstvom PZ, ktorá v okolnostiach daného prípadu predstavovala posledný do úvahy

pripadajúci právny prostriedok nápravy, ktorý mu zákon o sťažnostiach na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytoval a na použitie ktorého bol oprávnený (§ 53

ods. 1 ), mu bol doručený najneskôr 26. januára 2010.

Zo zistených časových súvislostí je zjavné, že vzhľadom na posledný možný deň

doručenia prípisu ministerstva vnútra z 20. novembra 2009 sťažovateľovi (ktorým je

26. január 2010) a deň podania sťažnosti podľa na poštovú prepravu

(4. august 2010), bolo potrebné sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

odmietnuť ako podanú oneskorene.

2. Sťažovateľ sa v petite sťažnosti domáha aj priznania náhrady škody v sume

2 000 €.

V danom prípade ministerstvo vnútra prípisom sp. zn. SLV-70/PS-2010 z 20. júla

2010 sťažovateľovi oznámilo, že vzhľadom na nesplnenie základných predpokladov

na vznik zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci nemožno jeho žiadosti o náhradu

škody vyhovieť.

Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok

na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

V súvislosti s tým ústavný súd uvádza, že na konanie o náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom je daná právomoc všeobecných súdov v zmysle zákona

č. Takýto prístup zodpovedá doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného

súdu (m. m. , ).

Vzhľadom na to ústavný súd zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť v časti, ktorou

sa sťažovateľ domáha priznania náhrady škody v dôsledku podľa neho nesprávneho

úradného postupu na ďalšie konanie, pretože tomu bráni ústavný princíp subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyjadrený v i. f. . O tomto nároku musí totiž

v okolnostiach prípadu rozhodovať najskôr všeobecný súd podľa

v zmysle tretej časti .

Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej

právomoci ( ).

Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu jej

oneskoreného podania, ako aj z dôvodu nedostatku právomoci, ústavný súd sa meritom

veci, teda namietaným porušením označených práv sťažovateľa bližšie zaoberať nemohol.

Z rovnakého dôvodu ústavný súd už nepovažoval za potrebné vyčkať, ako Slovenská

advokátska komora rozhodne o žiadosti sťažovateľa zo 4. augusta 2010, ktorou sa domáhal

ustanovenia advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010