Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 366/2010
PDF · 151.02 KB
No categories available
II. ÚS 366/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť I. K., B., vo veci namietaného porušenia základných
práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 35 a čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 968/98 a jeho
rozsudkom z 10. marca 2006, ako aj postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Co 235/06 a jeho rozsudkom z 2. marca 2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. K. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2010
doručená sťažnosť I. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 35 a čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 968/1998 a jeho
rozsudkom z 10. marca 2006, ako aj postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 235/2006 a jeho rozsudkom z 2. marca
2007.
Podľa názoru sťažovateľa právoplatným a vykonateľným rozsudkom okresného súdu
sp. zn. 4 C 184/89, ktorý nadobudol právoplatnosť 2. augusta 1991, mu vzniklo „právo na
pridelenie vysúdenej práce v štátnych službách zákonným titulom trvania môjho
pracovného pomeru podľa ods. 1, §-u 61 Zákonníka práce a ktorej ani po tak dlhej dobe
u mňa beznádejne niet(...)“.
Sťažovateľ zároveň poukázal na vyrozumenie Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) z 29. júna 2010 o tom, že mu jeho sťažnosť vednú pod č. 40763/07
vracia z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jej prejednanie podľa dohovoru. Z tohto
dôvodu sťažovateľ uviedol, že „musí nasledovať táto ďalšia ústavná sťažnosť, aby som
zadosťučinil tým aj podmienke podľa čl. 13 Dohovoru, ktorá tu doposiaľ splnená nebola,
takže štrasburský súd pre túto príčinu konať nemohol“. Súčasne podľa sťažovateľa ide
o „novú sťažnosť“ a na iný ústavný článok, ktorý doteraz ústavným súdom prerokúvaný
nebol. Vyrozumenie ESĽP bolo sťažovateľovi doručené 6. júla 2010, „takže zákonná lehota
na podanie tejto ústavnej sťažnosti je tu bezpochyby zachovaná“.
Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jeho
sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:
„Vyslovuje, že základné a ľudské právo I. K., podľa čl. 12 Ústavy SR v spojení s jej
čl. 35 a 36 a v kontexte s ods. 1, čl. 6 Dohovoru a jeho Dodatkovým protokolom k nemu
bolo postupom Kraj. súdu v Prešove a Okr. súdu v Bardejove v súdnom konaní vedenom u
neho pod č. k. 4 C 968/98 porušené a aj naďalej porušované je.
Priznáva I. K. spravodlivé fin. zadosťučinenie vo výške 10 tis. EUR(...) ktoré sú mu
označení porušovatelia jeho ústavných práv povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne v
lehote najneskôr do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Zrušuje konečný rozsudok Kraj. súdu v Prešove sp. zn. 3Co 235/06 zo dňa 2. 3. 2007
v spojení s rozsudkom Okr. súdu v Bardejove poď č. k. 4 C 968/98 zo dňa 10. 3. 2006(...)
Ukladá Okr. súdu v Bardejove a Kraj. súdu v Prešove spoločne a nerozdielne
uhradiť aj vzniklé trovy tohto súdneho konania, a to v lehote 15-dní od právoplatnosti tohto
ústavného nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv
podľa čl. 12 ods. 1, čl. 35 a čl. 36 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 968/98 a jeho
rozsudkom z 10. marca 2006, ako aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 Co 235/06 a jeho rozsudkom z 2. marca 2007.
Uvedený rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol
právoplatnosť 26. marca 2007.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo byť spôsobené namietané
porušenie základného práva.
Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začína plynúť dňom, keď
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie
základného práva, t. j. v danom prípade od 26. marca 2007. Predmetná sťažnosť bola na
poštovú prepravu odovzdaná 27. júla 2010 a ústavnému súdu bola doručená 29. júla 2010,
teda dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom, preto bolo potrebné
sťažnosť posúdiť ako podanú oneskorene.
Ku skutočnosti, že sťažovateľ vychádzal v súvislosti so zachovaním lehoty na
podanie sťažnosti z toho, že lehota mu začala plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení
vyrozumenia ESĽP (t. j. 6. júla 2010) o vrátení jeho sťažnosti pre nesplnenie podmienok,
ústavný súd uvádza, že ak sťažnosť smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecných
súdov, lehota na jej podanie začína plynúť dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Žiaden iný spôsob určenia začiatku dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti
nemôže v danom prípade viesť k záveru o jej dodržaní. Podanie sťažnosti ESĽP nie je
právnym prostriedkom podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý by bol povinný
sťažovateľ využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a na plynutie dvojmesačnej
lehoty od právoplatnosti rozhodnutia všeobecného súdu nemá jeho podanie žiaden právny
význam.
Z uvedených dôvodov sa ústavný súd nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok
uvedených v sťažnosti a podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde a rozhodol tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že napadnutý postup a rozhodnutia
okresného súdu, ako aj krajského súdu boli už predmetom skúmania ústavného súdu
v konaniach vedených pod sp. zn. III. ÚS 302/07, II. ÚS 64/03 a v prípade rozhodnutia
o dovolaní proti uvedeným rozsudkom aj v konaní sp. zn. I. ÚS 181/08, a preto by
pripadalo do úvahy odmietnutie danej sťažnosti aj z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2010