Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 366/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť I. K., B., vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa , a a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 10. marca 2006, ako aj postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 2. marca 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2010

doručená sťažnosť I. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , a (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 10. marca 2006, ako aj postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 2. marca

2007.

Podľa názoru sťažovateľa právoplatným a vykonateľným rozsudkom okresného súdu

sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 2. augusta 1991, mu vzniklo „právo na

pridelenie vysúdenej práce v štátnych službách zákonným titulom trvania môjho

pracovného pomeru podľa ods. 1, §-u 61 a ktorej ani po tak dlhej dobe

u mňa beznádejne niet(...)“.

Sťažovateľ zároveň poukázal na vyrozumenie Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) z 29. júna 2010 o tom, že mu jeho sťažnosť vednú pod č. 40763/07

vracia z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jej prejednanie podľa dohovoru. Z tohto

dôvodu sťažovateľ uviedol, že „musí nasledovať táto ďalšia ústavná sťažnosť, aby som

zadosťučinil tým aj podmienke podľa čl. 13 Dohovoru, ktorá tu doposiaľ splnená nebola,

takže štrasburský súd pre túto príčinu konať nemohol“. Súčasne podľa sťažovateľa ide

o „novú sťažnosť“ a na iný ústavný článok, ktorý doteraz ústavným súdom prerokúvaný

nebol. Vyrozumenie ESĽP bolo sťažovateľovi doručené 6. júla 2010, „takže zákonná lehota

na podanie tejto ústavnej sťažnosti je tu bezpochyby zachovaná“.

Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jeho

sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„Vyslovuje, že základné a ľudské právo I. K., podľa SR v spojení s jej

čl. 35 a 36 a v kontexte s ods. 1, čl. 6 Dohovoru a jeho Dodatkovým protokolom k nemu

bolo postupom Kraj. súdu v Prešove a Okr. súdu v Bardejove v súdnom konaní vedenom u

neho pod č. k. porušené a aj naďalej porušované je.

Priznáva I. K. spravodlivé fin. zadosťučinenie vo výške 10 tis. EUR(...) ktoré sú mu

označení porušovatelia jeho ústavných práv povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne v

lehote najneskôr do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Zrušuje konečný rozsudok Kraj. súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 2. 3. 2007

v spojení s rozsudkom Okr. súdu v Bardejove poď č. k. zo dňa 10. 3. 2006(...)

Ukladá Okr. súdu v Bardejove a Kraj. súdu v Prešove spoločne a nerozdielne

uhradiť aj vzniklé trovy tohto súdneho konania, a to v lehote 15-dní od právoplatnosti tohto

ústavného nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv

podľa , a a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 10. marca 2006, ako aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 2. marca 2007.

Uvedený rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol

právoplatnosť 26. marca 2007.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo byť spôsobené namietané

porušenie základného práva.

Lehota na podanie sťažnosti podľa začína plynúť dňom, keď

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie

základného práva, t. j. v danom prípade od 26. marca 2007. Predmetná sťažnosť bola na

poštovú prepravu odovzdaná 27. júla 2010 a ústavnému súdu bola doručená 29. júla 2010,

teda dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom, preto bolo potrebné

sťažnosť posúdiť ako podanú oneskorene.

Ku skutočnosti, že sťažovateľ vychádzal v súvislosti so zachovaním lehoty na

podanie sťažnosti z toho, že lehota mu začala plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení

vyrozumenia ESĽP (t. j. 6. júla 2010) o vrátení jeho sťažnosti pre nesplnenie podmienok,

ústavný súd uvádza, že ak sťažnosť smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecných

súdov, lehota na jej podanie začína plynúť dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti tohto

rozhodnutia. Žiaden iný spôsob určenia začiatku dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti

nemôže v danom prípade viesť k záveru o jej dodržaní. Podanie sťažnosti ESĽP nie je

právnym prostriedkom podľa , ktorý by bol povinný

sťažovateľ využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a na plynutie dvojmesačnej

lehoty od právoplatnosti rozhodnutia všeobecného súdu nemá jeho podanie žiaden právny

význam.

Z uvedených dôvodov sa ústavný súd nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok

uvedených v sťažnosti a podľa a rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že napadnutý postup a rozhodnutia

okresného súdu, ako aj krajského súdu boli už predmetom skúmania ústavného súdu

v konaniach vedených pod sp. zn. , a v prípade rozhodnutia

o dovolaní proti uvedeným rozsudkom aj v konaní sp. zn. , a preto by

pripadalo do úvahy odmietnutie danej sťažnosti aj z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2010