Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 364/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. J. st., správcu konkurznej podstaty úpadcu B.,

a. s. v konkurze, B., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. L. J., s. r. o.,

R., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. L. J., vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 12. augusta 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. J. st., správcu konkurznej podstaty úpadcu B., a. s. v konkurze,

o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2010

doručená sťažnosť JUDr. J. J. st., správcu konkurznej podstaty úpadcu B., a. s. v konkurze,

B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 12. augusta 2009. Sťažnosť

bola odovzdaná na poštovú prepravu 2. júla 2010.

Podaním doručeným ústavnému súdu 22. júla 2010 sťažovateľ svoju sťažnosť

doplnil.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ podaním zo dňa 18. 4. 2001 podal Krajskému súdu v Košiciach návrh

na začatie konania, ktorým sa domáhal vyslovenia právnej neúčinnosti v žalobe podrobne

označených právnych úkonov dlžníka, predmetom ktorých bol v podstate prevod

nehnuteľného a hnuteľného majetku dlžníka v znalecky určenej hodnote 303.277.379,77,-Sk

za kúpnu cenu 162.065.434,98,-Sk.

Krajský súd v Košiciach dňa 3. 9. 2001 vydal Rozsudok sp. zn. , ktorým

nariadil určil, že vo výroku označené kúpne zmluvy a zmluva o postúpení a prevzatí

dodávateľských záväzkov z 19. 7. 1995, tvoriace prílohu rozsudku sú právne neúčinné

a žalovaný je povinný vrátiť nehnuteľné a hnuteľné veci z týchto zmlúv žalobcovi v lehote do

3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd súčasne určil, že žalovaný je povinný strpieť ich

speňaženie v prospech konkurznej podstaty a v prípade, že nie je možné ich vrátenie, je

povinný ušlú finančnú čiastku uhradiť v prospech majetkovej podstaty. Žalovaného súčasne

zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania.

Na základe odvolania žalovaného Najvyšší súd SR vydal dňa 10. 12. 2002 Uznesenie

sp. zn. , ktorým Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

dňa 3. 9. 2001 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd Košice potom dňa 11. 11. 2005 vydal Rozsudok sp. zn.

469, ktorým žalobu zamietol.

Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd SR dňa 12. 8. 2009 vydal Rozsudok

sp. zn. , ktorým Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. -469

zo dňa 11. 11. 2005 potvrdzuje. Súčasne s tým zmenil Rozsudok toho istého súdu z 27. 12.

2005 ( o náhrade trov konania) tak, že žalobca je povinný žalovanému zaplatiť náhradu

trov prvostupňového konania vo výške 187,81 eur na účet jeho právneho zástupcu.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. ...

Nakoľko sa sťažovateľ domnieval, že citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR

sp. zn. zo dňa 12. 8. 2009 bol porušený zákon, podaním z 29. 12. 2009 podal

podnet Generálnemu prokurátorovi SR na podanie mimoriadneho dovolania proti tomuto

rozhodnutiu v zmysle ustanovenia a nasl. .

Listom zo dňa 18. 3. 2010 sp. zn. VI/2 Pz 46/10-10 Generálna prokuratúra SR

sťažovateľovi oznámila, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania odkladá bez

podania uvedeného mimoriadneho opravného prostriedku.

Sťažovateľ v záujme vyčerpania všetkých prípustných prostriedkov, ktoré by mohli

viesť k zmene vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, následne listom z 4. 5.

2010 podal Generálnemu prokurátorovi podnet na preskúmanie postupu podriadeného

prokurátora s návrhom na prijatie prokurátorského opatrenia a podanie mimoriadneho

dovolania. Listom zo dňa 20. 5. 2010 sp. zn. VI/2 Pz 269/10-4 Generálna prokuratúra SR

sťažovateľovi oznámila, že opakovaný podnet odkladá bez podania uvedeného

mimoriadneho dovolania.“

Sťažovateľ považuje skutkové a právne závery rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.

z 12. augusta 2009 za „zjavne nedôvodné a arbitrárne, a z ústavného

hľadiska neudržateľné, pričom majú za následok porušenie základného práva na

spravodlivé súdne konanie a porušenie práva na súdnu ochranu“.

Podľa názoru sťažovateľa: „... namietané rozhodnutie je charakterizované absenciou

riadneho a preskúmateľného odôvodnenia. ...

Sťažovateľ sa domnieva, že odvolací súd v danej veci nevychádzal zo správneho

právneho posúdenia pre danú vec rozhodných skutočností. Nesprávnosť právnych úvah

odvolacieho súdu možno vzhliadať v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 15 zákona

č. o konkurze a vyrovnaní na daný prípad. ...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd na základe dôvodov uvedených v sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo JUDr. J. J. st., advokáta so sídlom B., správcu konkurznej

podstaty úpadcu – B. a. s. v konkurze, B., ..., na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rozsudkom Najvyššieho súdu SR

sp. zn. zo dňa 12. 8. 2009, porušené bolo.

2. Zrušuje sa Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12. 8.

2009, a vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR aby v nej znovu konal a rozhodol.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 303,31,-Eur, ktoré je

Najvyšší súd SR povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho

zástupcu sťažovateľa.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny záver,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. ,

), pretože jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote v zmysle § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré

sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky

nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Na rozdiel od dovolania, ktoré má neúspešný

účastník konania priamo k dispozícii (môže ho sám podať), na podanie mimoriadneho

dovolania je oprávnený iba generálny prokurátor Slovenskej republiky. Samotný podnet na

podanie mimoriadneho dovolania nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je

sťažovateľ v zmysle povinný vyčerpať na ochranu

svojich základných práv alebo slobôd pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (m. m.

).

Na plynutie lehoty podľa nemá vplyv doručenie

oznámenia o odložení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, ale rozhodujúci je

dátum nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu

(). V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že

namietaný rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 12. augusta 2009 nadobudol

právoplatnosť 22. septembra 2009. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 6. júla 2010,

z čoho vyplýva, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv domáhal až po uplynutí

lehoty uvedenej v .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2010