Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 417/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. septembra

2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

a zo sudcu Ladislava Orosza o sťažnosti M. T., D., zastúpenej advokátkou JUDr. E. Š., K.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

-23 z 24. augusta 2006, za účasti Okresného súdu Bratislava III, takto

rozhodol:

1. Základné právo M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. v období po

24. auguste 2006 p o r u š e n é b o l i .

2. M. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť M. T. trovy konania v sume

245,72 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiatdva centov) na účet jej právnej

zástupkyne JUDr. E. Š., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. novembra

2009 doručená sťažnosť M. T., D. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr.

E. Š., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. -23 z 24. augusta 2006.

Ústavný súd uvedeným nálezom vyslovil porušenie sťažovateľkou označených

základných práv a iných práv v tomto konaní, prikázal porušovateľovi (okresnému súdu)

konať vo veci bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie

v sume 50 000 Sk a náhradu trov konania.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza:

«Napriek tomu, že – ku dňu datovania nálezu ústavného súdu súdne konanie trvalo

už viac ako 7 rokov, ... ústavný súd vo svojom náleze zistil nesporné prieťahy v tomto konaní

(bez toho, že by tieto boli čo i len čiastočne spôsobené správaním sa sťažovateľky)

a prikázal okresnému súdu konať bez prieťahov – okresný súd aj v nasledujúcom období

konania postupoval pri prejednaní veci sťažovateľky obdobným spôsobom ako pred týmto

nálezom.

Po náleze ústavného súdu bol priebeh konania nasledovný:

Pojednávanie 20. 9. 2006, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia oboch

účastníkov, okresný súd sa na tomto pojednávaní pokúsil (po viac ako 7 rokoch trvania

sporu) o zmierenie účastníkov s tým, že výsledok pokusu o zmier majú oznámiť súdu

a pojednávanie bolo odročené na 25. 10. 2006.

Sťažovateľka doručila okresnému súdu podanie z 25. 9. 2006 v tomto znení:

„Navrhovateľka a jej právna zástupkyňa týmto ospravedlňujú svoju neúčasť na

pojednávaní vytýčenom na 25. 10. 2006... z dôvodu hospodárnosti konania. Navrhovateľka

v celom rozsahu zotrváva na svojich doterajších stanoviskách s tým, že pokiaľ ide o hodnotu

hnuteľných vecí tvoriacich BSM účastníkov v celom rozsahu akceptuje stanovisko odporcu

v ním rozporovaných položkách a pokiaľ ide o hodnotu členského podielu v SBD spojenú so

spoločným nájmom bytu naďalej trvá na nariadení znaleckého dokazovania na určenie jej

všeobecnej trhovej hodnoty.

Zároveň oznamuje konajúcemu súdu, že k dohode medzi účastníkmi nedošlo a toho

času vzhľadom na trvanie tohto konania a postoj odporcu dosiahnutie dohody mimosúdnou

cestou vylučuje.“»

Sťažovateľka ďalej uvádza, že okresný súd postupne nariadil ďalších päť

pojednávaní na 16. marec 2007, 18. máj 2007, 14. november 2007, 10. september 2008

a 5. december 2008, na ktorých sa nezúčastnila, pričom svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojej

právnej zástupkyne na týchto pojednávaniach vždy vopred ospravedlnila „z dôvodu

hospodárnosti konania a súhlasila, aby sa pojednávalo a rozhodlo bez ich účasti.“

K uvedenému sťažovateľka dodáva:

„Ďalšie úkony vo veci okresným súdom vykonané neboli a do dnešného dňa

(7. 11. 2009) súdne konanie nie je po 10 a pol roku od jeho začatia (7. 5. 1999) právoplatne

skončené a dokonca okresný súd vo veci ešte ani raz nerozhodol). ...

Okresný súd síce vo veci opakovane nariaďoval pojednávania, avšak tieto neviedli

k rozhodnutiu vo veci a najmä za daného stavu dokazovania a ustálenia jedinej spornej

otázky v spore už nemohla byť a nebola daná objektívna potreba nariaďovania týchto

pojednávaní. Tento postup nie je možné hodnotiť inak ako úplne neefektívny. Pričom

rovnako neefektívny postup okresného súdu bol charakteristický na priebeh konania tak

pred nálezom ústavného súdu ako aj po ňom. Vo vzťahu k celkovej dĺžke súdneho konania

(10 a pol roka) je nutné hodnotiť aj obdobie konania okresného súdu po náleze ústavného

súdu (viac ako 3 roky) ako konanie vyznačujúce sa zbytočnými prieťahmi a porušujúce

základné a iné práva sťažovateľky. ...

Sťažovateľka vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2

a jej právo na prerokovanie vo veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Bratislava III, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

M. T. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000 €, ktoré je

Okresný súd Bratislava III povinný jej zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto

nálezu.

M. T. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je Okresný súd Bratislava

III povinný zaplatiť jej právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a keďže nezistil

dôvody na jej odmietnutie podľa , uznesením

č. k. -9 z 10. decembra 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 11. januára

2010, 6. apríla 2010 a opakovane 8. júla 2010 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril

k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti

a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 15. júla 2010

(Spr. 3016/2010, doručenom ústavnému súdu 9. augusta 2010) konštatoval, že v označenej

veci došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a uviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho pojednávania vo veci.

Predseda okresného súdu ďalej ku konaniu vedenému pod sp. zn. okrem

iného uviedol:

„... po doručení nálezu ústavného súdu tunajšiemu súdu dňa 23. 10. 2006 /č. l. 107/,

sa uskutočnilo pojednávanie dňa 25. 10. 2006 o 13,30 hod, pričom o 10,15 hod. v tento deň

bol doručený súdu fax obsahujúci ospravedlnenie neúčasti navrhovateľky a jej zástupkyne

na tomto konaní z dôvodu hospodárnosti konania /č. l. 103/, na pojednávanie sa neustanovil

ani odporca, jeho zástupca, ktorý sa pojednávania zúčastnil ospravedlnil jeho neúčasť na

pojednávaní z dôvodu zlého psychického stavu prameniaceho z toho, že si je vedomý

podlžností voči navrhovateľke, avšak nemá z čoho ich splácať, pojednávanie bolo odročené

na deň 13. 12. 2006 /č. l. 105/.

Dňa 11. 12. 2006 /č. l. 119-12/ bolo súdu doručené oznámenie JUDr. L. P. o prevzatí

zastúpenia odporcu.

Na pojednávaní dňa 13. 12. 2006 súd konštatoval, že omylom bola predvolaná

namiesto zástupkyne navrhovateľky bývalá zástupkyňa odporcu, čo ale podotýkam, bola

chyba asistentky /č. l. 105/, pojednávanie bolo odročené na deň 16. 3. 2007 /č. l. 124/.

Pojednávanie dňa 16. 3. 2007 sa uskutočnilo o 12,30, pričom o 9,45 hod. v tento deň

bol doručený súdu fax obsahujúci ospravedlnenie neúčasti navrhovateľky a jej zástupkyne

na tomto pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, zároveň fax obsahoval aj procesný

návrh na vyporiadanie BSM /č. l. 128/, na pojednávanie sa neustanovil ani odporca so

svojim zástupcom, ktorý súdu telefonicky oznámil svoju neúčasť na pojednávaní v ten deň

o 8,00 hod. z dôvodu oznámenia polície o vykradnutí jeho chaty, zároveň ospravedlnil aj

neúčasť odporcu a požiadal o odročenie pojednávania, pojednávanie bolo odročené na deň

18. 5. 2007 /č. l. 130/.

Pojednávanie dňa 18. 5. 2007 sa uskutočnilo o 12,00 hod., pričom v tento deň bol

o 9, 35 hod. doručený súdu fax obsahujúci ospravedlnenie neúčasti navrhovateľky a jej

zástupkyne na tomto pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, zároveň fax obsahoval

aj procesný návrh na vyporiadanie BSM /č. l. 135/, na pojednávanie sa ustanovil odporca

i jeho zástupca, ktorý oznámil súdu, že v lehote dvoch týždňov predloží súdu podanie,

v ktorom ozrejmí súdu skutočnosti týkajúce sa predaja bytu na ... v S., ako aj predaja bytu

na ... v S., pojednávanie bolo odročené na deň 19. 9. 2007 s tým, že súd vykoná zástupcom

odporcu navrhované dopyty na SBD občanov so sídlom v P. /č. l. 138/.

Uvedené vyjadrenie odporcu bolo súdu doručené dňa 3. 7. 2007 /č. l. 141-143/ spolu

s prílohami.

Úpravou zo dňa 11. 9. 2007 /č. l. 156/ som zmenil termín pojednávania z 19. 9. 2007

na termín 14. 11. 2007, zástupkyni navrhovateľky som doručil rovnopis uvedeného

písomného vyjadrenia zástupcu odporcu.

Dňa 29. 10. 2007 bolo súdu doručené písomné ospravedlnenie navrhovateľky a jej

zástupkyne z neúčasti na tomto konaní z dôvodu hospodárnosti konania, zároveň toto

podanie obsahovalo aj vyjadrenie sa k skutkovým okolnostiam prípadu /č. l. 159-160/.

Pojednávanie sa uskutočnilo 14. 11. 2007 o 12,00 hod., pričom v tento deň bol

o 10,43 hod. doručený súdu fax obsahujúci ospravedlnenie neúčasti odporcu a jeho

zástupcu na tomto pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní zástupcu odporcu, zároveň

požiadal zástupca odporcu o odročenie pojednávania /č. l. 161/, pojednávanie bolo

odročené na deň 30. 1. 2008 /č. l. 163/.

Túto úpravu som nerealizoval, pojednával som v iných veciach, kde účastníci a ich

zástupcovia chodili na pojednávania, ďalšie pojednávanie som nariadil úpravou zo dňa

10. 6. 2008 /č. l. 166/ na deň 10. 9. 2008.

Dňa 8. 9. 2008 bolo súdu doručené písomné ospravedlnenie navrhovateľky a jej

zástupkyne z neúčasti na tomto pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, zároveň toto

podanie obsahovalo aj vyjadrenie sa k skutkovým okolnostiam prípadu /č. l. 168-169/.

Na pojednávaní dňa 10. 9. 2008 predložil zástupca odporcu písomné vyjadrenie sa

k veci /č. l. 170-175/, pojednávanie bolo odročené na deň 31. 10. 2008 /č. l. 177/.

Úpravou zo dňa 13. 10. 2008 /č. l. 178/ som zmenil termín pojednávania dňa

31. 10. 2008 na termín 5. 12. 2008, zároveň som zástupkyni navrhovateľky doručoval

uvedené písomné vyjadrenie zástupcu odporcu k veci /č. l. 170-175/, zásielka predvolania

spolu s uvedeným písomným vyjadrením bola poštou vrátená s tým, že na adrese ... K. je

JUDr. R. S. neznáma, podotýkam, že iná adresa súdu známa nebola, resp. zástupkyňa

navrhovateľky ju súdu neoznámila.

Dňa 3. 12. 2008 bolo súdu doručené písomné ospravedlnenie zástupcu odporcu

z neúčasti na pojednávaní dňa 5. 12. 2008 so žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu

čerpania dovolenky v T., kde prepukli protivládne nepokoje, zároveň ospravedlnil i neúčasť

odporcu /č. l. 182/.

Na pojednávanie dňa 5. 12. 2008 sa neustanovila ani navrhovateľka, ktorej bolo

doručené predvolanie dňa 16. 10. 2008, a to bez ospravedlnenia, zrejme neoznámila termín

pojednávania ani svojej zástupkyni, pojednávanie bolo odročené na deň 11. 2. 2009 /č. l.

184/. ...

... Pokiaľ som od uvedeného dátumu pojednávania vo veci nekonal, bolo to z toho

dôvodu, že neustálou neúčasťou účastníkov, resp. aspoň jedného z nich, rovnako aj

zástupcov, konanie strácalo na tempe a ja som nariaďoval pojednávania v ďalších

reštančných veciach...“

Právna zástupkyňa sťažovateľky podaním zo 16. februára 2010 (doručeným

ústavnému súdu 8. marca 2010) ústavnému súdu oznámila, že netrvá na ústnom prerokovaní

sťažnosti. Možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu okresného súdu na výzvu ústavného

súdu z 9. augusta 2010, ktorú prevzala 12. augusta 2010, nevyužila.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci.

1. V konaní ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ústavný

súd zotrváva na svojom hodnotení právnej zložitosti veci, že ide o konanie, ktoré nie je

právne zložité, a aj metodika postupu všeobecného súdu v takom spore je dostatočne jasná

a podporená stabilizovanou judikatúrou všeobecných súdov. Vo vzťahu k faktickej

zložitosti veci ústavný súd na základe skutočností zistených zo spisu pripustil určité znaky

faktickej zložitosti súvisiacej s nutnosťou oceňovania vecí tvoriacich predmet

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že faktická

zložitosť veci nemôže v žiadnom prípade ospravedlniť skutočnosť, že vec nie je právoplatne

skončená viac ako 10 rokov od podania návrhu.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Sťažovateľka a jej právna zástupkyňa sa na nariadených pojednávaniach

opakovane nezúčastňovali argumentujúc hospodárnosťou konania a tým, že sťažovateľka

zotrváva na svojich stanoviskách, čo sa týka určenia hodnoty bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Ústavný súd na základe obsahu súdneho spisu dospel k záveru,

že sťažovateľka napriek uvedenému v zásade nezapríčinila zbytočné prieťahy v konaní, aj

keď je toho názoru, že mala vyvinúť aspoň minimálnu procesnú aktivitu. Na túto

skutočnosť ústavný súd prihliadol pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

V namietanom konaní nebolo prijaté zatiaľ žiadne rozhodnutie vo veci samej.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

, ako aj práva podľa dohovoru môže dôjsť nielen

neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. ,

, ).

Vychádzajúc z uvedeného a so zreteľom na doterajší priebeh napadnutého konania,

ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené ani po 8 a pol roku, odkedy bola vec postúpená

okresnému súdu ako miestne príslušnému, a viac ako 4 roky od nálezu ústavného súdu

v tejto veci, ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu bez ústavne

akceptovateľných dôvodov je poznačenej neefektívnou činnosťou v rámci procesu

zabezpečovania dôkazov a ich vyhodnocovania. Ak sa okresný súd domnieval, že osobná

účasť sťažovateľky je v konaní na jednotlivých pojednávaniach nevyhnutná, mal prijať

príslušné poriadkové opatrenia podľa , a nie ich neustále

odročovať bez prijatia akéhokoľvek opatrenia. Navyše, v napadnutom konaní ústavný súd

už vyslovil porušenie práv sťažovateľky okresným súdom a prikázal okresnému súdu konať

bez zbytočných prieťahov. Preto je takýto postup okresného súdu neakceptovateľný.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd uzavrel, že v konaní okresného súdu

sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom v období po vydaní nálezu ústavného

súdu č. k. -23 z 24. augusta 2006, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Vzhľadom na to, že ústavný súd už v náleze č. k. -23

z 24. augusta 2006 prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, nebolo potrebné o tejto povinnosti opakovane

rozhodnúť. Toto uloženie povinnosti okresnému súdu stále trvá.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

4 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti:

„... Závažnosť porušenia označených základných a iných práv sťažovateľky v období

po náleze ústavného súdu (po 24. 8. 2006 v trvaní cez tri roky do podania tejto sťažnosti) je

umocnená tým, že okresný súd konal v rozpore s príkazom ústavného súdu prejednať vec

sťažovateľky bez prieťahov.

Preto má sťažovateľka za to, že finančné zadosťučinenie, ktoré požaduje priznať

v sume 4. 000,- € je primerané okolnostiam prípadu, závažnosti porušenia jej práv

a dostačujúce na čiastočne zmiernenie ujmy, ktorú sťažovateľka utrpela zbytočnými

prieťahmi.

Sťažovateľkou požadované finančné zadosťučinenie dokonca zohľadňuje ekonomické

možnosti porušovateľa a je nižšie ako finančné zadosťučinenia považované za primerané

pri obdobných dlhoročných sporoch Európskym súdom pre ľudské práva.

Pokiaľ ide o ujmu, ktorú sťažovateľka utrpela touto dlhoročnou neefektívnou

činnosťou okresného súdu pri prejednaní jej veci, je potrebné opätovne poukázať na to, že

sťažovateľka ešte za trvania manželstva v roku 1993 bola nútená odísť z dôvodu

agresívneho správania sa odporcu zo spoločnej domácnosti a od toho času nemá prístup

a ani žiadnym spôsobom neužíva majetok, ktorý tvoril predmet ich BSM. Jej majetková

situácia je dlhodobo nepriaznivá a sťažovateľka je dlhodobo v sociálnej núdzi odkázaná na

pomoc širšej rodiny.“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod

sp. zn. od nálezu ústavného súdu č. k. -23 z 24. augusta 2006

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci

sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ale prihliadnuc

aj na určitý podiel sťažovateľky na spomalení namietaného konania, ústavný súd považoval

za odôvodnené priznať sťažovateľke sumu 2 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

advokátkou JUDr. E. Š., K. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2008, ktorá bola 695,41 € (20 950 Sk), keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku

2009. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) v sume 231,82 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 6,95 € režijný paušál

(§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 245,72 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2010